Nasa spolocna zelezna cesta

Pokrac. z min. cisla:

HRONEC - Scultecia de Hronecz (1357), plantatio Pauli (1405), villa Kisgaran (1424), Ranitz (1547), Roinitz (1563), Rohnitz (1802), stara zeleziarska obec, lezi v prekrasnej horskej prirode dolin Slovenskeho rudohoria pod severnymi svahmi Veporskych vrchov. Historicka huta pri sutoku Cierneho Hrona a Osrblianky od 16. storocia vyrabala zelezne naradie a suciastky strojov pre kralovske zlate, strieborne a medene bane v Banskej Stiavnici, Kremnici a Banskej Bystrici.
Prva historicka sprava o osade tohto mena je z r. 1357, ked kral Ludvik daroval Pavlovi, synovi Stefana, horara z Hronca, soltestvo (scultetia de Hronecz). O styri roky mu toto pravo, obvykle u nemeckych soltesov, zmenil na dedicne. Roku 1405 kral Zigmund daroval desiatky, teraz nie Hronca, ale “Plantatio Pauli - Pavlovej osady” breznianskemu fararovi. Roku 1424 prichodi obec medzi partinenciami lupcianskeho panstva ako “Kisgaran” a uz vtedy sa mala v nom spracuvat zelezna ruda. No prva, aj to nejasna sprava o “smelcovani zeleza” v Hronci, je zo zaznamu “Maximilianovej” prehliadky lesov Horehronia, ktora sa uskutocnila roku 1565. V nej sa nepriamo spomina: “cez vrch od Brezna nadol az k zeleznemu hamru”. Da sa usudit, ze zelezny hamor bol v Hronci. Prvu konkretnu spravu o spracovani zeleznej rudy v Hronci mame iba z roku 1580, ked hamre na spracovanie rudy vlastnila ista vdova Zimmerpailova, ktora ich dala do prenajmu Jurajovi a Jakubovi z Ottaschu a Filipovi Schmidtovi z Predajnej. Roku 1603 Hronec a cely Hamorsky handel pripadli dolnorakuskej komore. V tom case podla zachovanych sprav zeleziarsky zavod stal na lavom brehu vtoku osrblianskeho potoka (Zalnenbach, Piberbach) do Cierneho Hrona a pozostaval z bani (Za Stenou), taviacich peci a hamra. Vyrabal tycove zelezo, ale predovsetkym tzv. papuce, ktore dodaval na dalsie spracovanie do hamrov v Banskej Bystrici, Stiavnici a Kremnici.
Hroncianske bane a huty sa iba pomaly vzmahali. Roku 1622 prisli do zeleziarni ceski exulanti. V tom case mal Hronec iba 86 obyvatelov.
V roku 1709 spustosili hutu Tököliovski vojaci. Roku 1740 postavili v Hronci jednu z prvych vysokych peci v Uhorsku (prva dokazatelna bola postavena roku 1682 v Lubietovej). V roku 1749 bola tyzdnova vyroba vysokej pece 90 q. V priestore dnesneho “mechanika” vybudovali v roku 1743 druhu vysoku pec s duchadlami a hamrom. Na hnanie stup vyhlbili vodny kanal, dnesny Masny jarok. Budovalo ho 200 ludi sest mesiacov.
Zelezny vek priemyselnej revolucie bol i zlatym vekom Hronca. Od konca 18. do polovice 19. storocia bol Hronciansky zeleziarsky komplex najvyznamnejsou, najvacsou a najmodernejsou zeleziarskou manufakturou vo vtedajsom Uhorsku. Jej jadrom boli vysoke pece a zeleziarne v Hronci. V roku 1815 vyrabal tento komplex - pozostavajuci z vysokych peci v Hronci (2), v Tisovci, v Polhore - Michalovej, v Lubietovskej Hute a Ponickej Hute, zo skujnovacich hamrov v Hronci (v tom Chvatimech a Stiavnicka - Piesok), v Bystrej, v Jaseni, Mostenici, Vajskovej, Kostiviarskej a v Banskej Bystrici, z valcovne plechu, lejarne, kovacskej a mechanickej dielne v Hronci, ako aj celeho radu banskych a uhliarskych zavodov - rocne 45 000 vied. centov suroveho zeleza a asi 36 000 vied. centov kovanej kujniny, dalej mensie mnozstva liatiny, ocele, plechu, klincov a kovacskych vyrobkov. Uz koncom 18. storocia zamestnavali zeleziarne , t. j. vsetky podniky erarne i erarno - taziarske, okolo 430 robotnikov (banikov, hutnikov, kovacov a pomocny personal) a v roku 1815 sa pocet zamestnancov pohyboval nad 470 ludi. Na prelome tridsiatich a styridsiatich rokov 19. storocia dosahoval pocet internych zamestnancov hroncianskeho komplexu vyse 950 robotnikov (banikov, uhliarov, hutnikov, hamornikov, kovacov atd.) a uradnikov.
V roku 1782 boli postavene dve vysoke pece, dielna na klince a dielna na sekanie pilnikov. Roku 1794 sa zacala v Hronci vyrabat ocel. Jej vyroba sa sustredila roku 1798 do stareho hamra na Chvatimechu. Novy hamor tu postavili na pravej strane Hrona v roku 1806. V roku 1806 stupla vyroba dvoch vysokych peci na 441q tyzdenne. Po roku 1810 vznikla v byvalom hamri mala mechanicka dielna, odtial meno “mechanik” a v roku 1813 hamor stojaci pri potoku Osrblianka premenili na valcovnu drotu, tzv. drotaren. V roku 1812 postavili v Hronci novu lejaren zeleza na jemne lejarske vyrobky. Na jej zavedenie prisli do Hronca odbornici zo Sliezska. Aby ich mohli dobre ubytovat postavili tzv. “prajsky dom”.
V roku 1813 odliali v Hronci prve tri liate mosty v Uhorsku, boli to prve zelezne mosty v celej habsburgskej monarchii. Prvy z nich postavili v roku 1810 na odpadovom kanali od (fludrov) stupnov klinciarne a vyrobne plechu, nachadzajuce sa pod Hrbom. Most mal pat liatinovych jednokusovych oblukov. Bol 4,5 m dlhy a 5,5 m siroky. Na rozklad tlaku predchadzajucej zataze bola mostnica, skladajuca sa z liatych platni, zanesena zeminou. (Pretoze modernej doprave nevyhovoval, v roku 1961 ho rozobrali a ciastocne - tri rebra s mostnicou preniesli pred branu zlievarne).
Druhy liaty most podobnej konstrukcie vybudovali v roku 1815 cez Cierny Hron u “mechanika”. Pouzivali ho do roku 1945, teda 130 rokov. Znicila ho ustupujuca nemecka armada. Treti liaty most, kombinovany s kamennymi kvadrami, viedol cez Masny jarok na ceste do Valaskej. (Pri uprave cesty v roku 1942 ho zrusili a nahradili zelezobetonovym mostom). Vsetky tri mosty boli postavene podla vzoru liatych mostov v Londyne a Sliezsku, odkial prisli aj odbornici.

Ing. Jan Greschner
Pokrac. v buducom cisle