PODBREZOVAN   20/2003

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA 3

0

1 2 3 4 5 6

Kultura


<<<
Na organizacii sa podielali aj nase dcerske spolocnosti

DNI MESTA BREZNA

Tradicne Dni mesta Brezna, ktore sa uskutocnili od 22. do 27. septembra spestrili sprievodne podujatia. Svoj podiel na ich organizacii mali aj nase dcerske spolocnosti ZP GASTRO servis, s.r.o. a ZP SPORT, a.s.
ZP Gastro servis, s.r.o. mala na namesti od stvrtka do soboty instalovany stanok s ponukou jedal europskej kuchyne, nechybalo ani rychle obcerstvenie. K stanku lakala navstevnikov aj vystavka znazornujuca vyvoj zavodneho stravovania v ZP od davnej minulosti az podnes. ZP SPORT, a.s. pripravila vydarene podujatie pre stredoskolakov.

 Po skonceni Dni mesta Brezna sme oslovili Jozefa Krellu, riaditela ZP GASTRO servis, s. r. o.:

* Pan riaditel, naplnilo podujatie vase ocakavania?

- Do Brezna na namestie sme sli s cielom dostat do povedomia sirokej verejnosti nase sluzby. Formou vystavy sme prezentovali ich uroven postavenu na dlhorocnych tradiciach. Tohtorocne Dni mesta Brezna boli podfarbene pripravou Slovenska na vstup do Europskej unie a my sme navstevnikom ukazali, ze splname vsetky kriteria pre uskutocnenie tohto kroku.

Priebeh podujatia pod nazvom “ZP SPORT pre mladez” nam priblizil Mgr. Martin Mikustiak, asistent riaditela ZP SPORT, a.s.

- Pracovnici ZP Sport a.s. usporiadali dna 25.septembra sportovy den urceny pre studentov strednych skol. Podujatia sa zucastnili styri stredne skoly a pre zaujemcov bolo pripravenych niekolko sportovych akcii. Najvacsi zaujem bol o lezenie na umelej horolezeckej stene, kde sa tvorili rady zaujemcov. Ti sutazivejsi stredoskolaci si mohli zmerat sily v pretlacani ruk alebo vyskusat svoju sikovnost v zonglovani s loptou.
Spestrenim dna bola tradicna sutaz o najrychlejsieho casnika, ako aj ukazka nafuknutia balona ZP a.s., skoda len ze silny vietor znemoznil planovany let so startom na namesti v Brezne. Sucastou programu bola autogramiada najuspesnejsich sportovcov ZP Sport a.s., kde bol najvacsi zaujem jednoznacne o podpis Siradjiho Saniho, futbaloveho reprezentanta Nigeru a hraca Podbrezovej.
V pretlacani rukou boli najlepsi: 1. Zdeno Michalcik, 2. Jan Chalupka 3. Peter Fogel a vitazmi sutaze v zonglovani sa stali : 1. Martin Dudas 2. Miroslav Gasperan 3. Jan Havranka.
Ak by som mal podujatie strucne zhodnotit, musim konstatovat, ze sa vydarilo a urcite nebolo posledne.

O.Kleinova

zelp0320l.jpg (14211 bytes) zelp0320i.jpg (13805 bytes)
V ponuke boli speciality zhodne s jedalnym listkom ZP. F: I. Kardhordova Vystavka znazornujuca vyvoj zavodneho stravovania v ZP. F. I. Kardhordova
zelp0320g.jpg (14027 bytes) zelp0320h.jpg (16930 bytes)

Aj dalsie sportove discipliny prilakali sutaziacich, ale aj vdacnych divakov. F. M. Mikustiak

zelp0320k.jpg (29498 bytes) zelp0320j.jpg (14843 bytes)
O lezenie bol najvacsi zaujem. F: I. Kardhordova Autogramiada F: M. Mikustiak

<<<

Vazme si svoju historiu

 

Nasa spolocna zelezna cesta

Pokrac. z min. cisla:

HRONEC - Scultecia de Hronecz (1357), plantatio Pauli (1405), villa Kisgaran (1424), Ranitz (1547), Roinitz (1563), Rohnitz (1802), stara zeleziarska obec, lezi v prekrasnej horskej prirode dolin Slovenskeho rudohoria pod severnymi svahmi Veporskych vrchov. Historicka huta pri sutoku Cierneho Hrona a Osrblianky od 16. storocia vyrabala zelezne naradie a suciastky strojov pre kralovske zlate, strieborne a medene bane v Banskej Stiavnici, Kremnici a Banskej Bystrici.
Prva historicka sprava o osade tohto mena je z r. 1357, ked kral Ludvik daroval Pavlovi, synovi Stefana, horara z Hronca, soltestvo (scultetia de Hronecz). O styri roky mu toto pravo, obvykle u nemeckych soltesov, zmenil na dedicne. Roku 1405 kral Zigmund daroval desiatky, teraz nie Hronca, ale “Plantatio Pauli - Pavlovej osady” breznianskemu fararovi. Roku 1424 prichodi obec medzi partinenciami lupcianskeho panstva ako “Kisgaran” a uz vtedy sa mala v nom spracuvat zelezna ruda. No prva, aj to nejasna sprava o “smelcovani zeleza” v Hronci, je zo zaznamu “Maximilianovej” prehliadky lesov Horehronia, ktora sa uskutocnila roku 1565. V nej sa nepriamo spomina: “cez vrch od Brezna nadol az k zeleznemu hamru”. Da sa usudit, ze zelezny hamor bol v Hronci. Prvu konkretnu spravu o spracovani zeleznej rudy v Hronci mame iba z roku 1580, ked hamre na spracovanie rudy vlastnila ista vdova Zimmerpailova, ktora ich dala do prenajmu Jurajovi a Jakubovi z Ottaschu a Filipovi Schmidtovi z Predajnej. Roku 1603 Hronec a cely Hamorsky handel pripadli dolnorakuskej komore. V tom case podla zachovanych sprav zeleziarsky zavod stal na lavom brehu vtoku osrblianskeho potoka (Zalnenbach, Piberbach) do Cierneho Hrona a pozostaval z bani (Za Stenou), taviacich peci a hamra. Vyrabal tycove zelezo, ale predovsetkym tzv. papuce, ktore dodaval na dalsie spracovanie do hamrov v Banskej Bystrici, Stiavnici a Kremnici.
Hroncianske bane a huty sa iba pomaly vzmahali. Roku 1622 prisli do zeleziarni ceski exulanti. V tom case mal Hronec iba 86 obyvatelov.
V roku 1709 spustosili hutu Tököliovski vojaci. Roku 1740 postavili v Hronci jednu z prvych vysokych peci v Uhorsku (prva dokazatelna bola postavena roku 1682 v Lubietovej). V roku 1749 bola tyzdnova vyroba vysokej pece 90 q. V priestore dnesneho “mechanika” vybudovali v roku 1743 druhu vysoku pec s duchadlami a hamrom. Na hnanie stup vyhlbili vodny kanal, dnesny Masny jarok. Budovalo ho 200 ludi sest mesiacov.
Zelezny vek priemyselnej revolucie bol i zlatym vekom Hronca. Od konca 18. do polovice 19. storocia bol Hronciansky zeleziarsky komplex najvyznamnejsou, najvacsou a najmodernejsou zeleziarskou manufakturou vo vtedajsom Uhorsku. Jej jadrom boli vysoke pece a zeleziarne v Hronci. V roku 1815 vyrabal tento komplex - pozostavajuci z vysokych peci v Hronci (2), v Tisovci, v Polhore - Michalovej, v Lubietovskej Hute a Ponickej Hute, zo skujnovacich hamrov v Hronci (v tom Chvatimech a Stiavnicka - Piesok), v Bystrej, v Jaseni, Mostenici, Vajskovej, Kostiviarskej a v Banskej Bystrici, z valcovne plechu, lejarne, kovacskej a mechanickej dielne v Hronci, ako aj celeho radu banskych a uhliarskych zavodov - rocne 45 000 vied. centov suroveho zeleza a asi 36 000 vied. centov kovanej kujniny, dalej mensie mnozstva liatiny, ocele, plechu, klincov a kovacskych vyrobkov. Uz koncom 18. storocia zamestnavali zeleziarne , t. j. vsetky podniky erarne i erarno - taziarske, okolo 430 robotnikov (banikov, hutnikov, kovacov a pomocny personal) a v roku 1815 sa pocet zamestnancov pohyboval nad 470 ludi. Na prelome tridsiatich a styridsiatich rokov 19. storocia dosahoval pocet internych zamestnancov hroncianskeho komplexu vyse 950 robotnikov (banikov, uhliarov, hutnikov, hamornikov, kovacov atd.) a uradnikov.
V roku 1782 boli postavene dve vysoke pece, dielna na klince a dielna na sekanie pilnikov. Roku 1794 sa zacala v Hronci vyrabat ocel. Jej vyroba sa sustredila roku 1798 do stareho hamra na Chvatimechu. Novy hamor tu postavili na pravej strane Hrona v roku 1806. V roku 1806 stupla vyroba dvoch vysokych peci na 441q tyzdenne. Po roku 1810 vznikla v byvalom hamri mala mechanicka dielna, odtial meno “mechanik” a v roku 1813 hamor stojaci pri potoku Osrblianka premenili na valcovnu drotu, tzv. drotaren. V roku 1812 postavili v Hronci novu lejaren zeleza na jemne lejarske vyrobky. Na jej zavedenie prisli do Hronca odbornici zo Sliezska. Aby ich mohli dobre ubytovat postavili tzv. “prajsky dom”.
V roku 1813 odliali v Hronci prve tri liate mosty v Uhorsku, boli to prve zelezne mosty v celej habsburgskej monarchii. Prvy z nich postavili v roku 1810 na odpadovom kanali od (fludrov) stupnov klinciarne a vyrobne plechu, nachadzajuce sa pod Hrbom. Most mal pat liatinovych jednokusovych oblukov. Bol 4,5 m dlhy a 5,5 m siroky. Na rozklad tlaku predchadzajucej zataze bola mostnica, skladajuca sa z liatych platni, zanesena zeminou. (Pretoze modernej doprave nevyhovoval, v roku 1961 ho rozobrali a ciastocne - tri rebra s mostnicou preniesli pred branu zlievarne).
Druhy liaty most podobnej konstrukcie vybudovali v roku 1815 cez Cierny Hron u “mechanika”. Pouzivali ho do roku 1945, teda 130 rokov. Znicila ho ustupujuca nemecka armada. Treti liaty most, kombinovany s kamennymi kvadrami, viedol cez Masny jarok na ceste do Valaskej. (Pri uprave cesty v roku 1942 ho zrusili a nahradili zelezobetonovym mostom). Vsetky tri mosty boli postavene podla vzoru liatych mostov v Londyne a Sliezsku, odkial prisli aj odbornici.

Ing. Jan Greschner
Pokrac. v buducom cisle


<<<

Klub seniorov dakuje

zelp0320c.jpg (20371 bytes)Klub seniorov Horskej sluzby na Slovensku kazdorocne organizuje dvojdenny turisticko - poznavaci zajazd. Tohto roku ho zabezpecovali seniori oblasti Nizke Tatry -juh. Prvy den sme navstivili Ciernohronsku zeleznicku, lesnicky skanzen vo Vydrovskej doline, lyziarsky a golfovy areal na Taloch, dalej Dom horskej sluzby a ubytovali sme sa v hoteli Kosodrevina. Druhy den sme z hotela Kosodrevina magistralou po modrej znacke (niektori cez Dumbier), presli na Stefanikovu chatu, kde bola oslava 75. vyrocia jej otvorenia.
Ucastnici zajazdu z inych regionov boli milo prekvapeni, co sa v poslednych rokoch na Taloch vybudovalo. Lesnicky skanzen pri peknej prechadzke ma velky vychovny vyznam najma pre mladez.

Seniori pod Dumbierom. Sukr. archiv. Ing. I. Taslera

Pri viac ako desatrocnej recesii sportovo-turistickych zariadeni Chopok - juh, bol dany pod vedenim chatara Stana Poliaka do povodneho stavu aj hotel Kosodrevina, ktory je zariadeny aj pre narocnejsiu klientelu.
Pekne pocasie nam prialo aj pri velkolepej oslave na Stefanikovej chate, ktorej sa zucastnili aj turisti zo sirokeho okolia, a to aj autobusovymi zajazdmi z Banskej Bystrice, Zvolena, Roznavy... Toto dielo, pri ktoreho tvorbe stal turisticky klub “Dumbier”. Podbrezova, si aj zasluzi spomenut na ich cinnost, ked v dalsich rokoch vystavali chatu na Trangoske, hotel Srdiecko, cestu z Trangosky na Srdiecko a stavali tiez lanovku na Chopok.
Dakujeme Nadacii Zeleziarni Podbrezova za poskytnutie prehliadky arealu na Taloch a pohostenie, Klare Jancurovej za sprevadzanie a zaujimavy vyklad, ZP Sport-u, a.s. Podbrezova za organizacnu pomoc. Zeleziarnam Podbrezova a.s., prajeme este dalsie uspechy v podnikatelskych aktivitach pre rozvoj regionu.

Clenovia Klubu seniorov HS


<<<
 

MODUS v retrospektive

zelp0320e.jpg (9007 bytes)Hudobna skupina vznikla v roku 1967 a spajala sa s menami Balaz, Kratochvil, Krutek, Psota, Stankovsky, Wertlen a Zbirka. Nazov MODUS nesie od roku 1969. J. Lehotsky vstupil do kapely v roku 1972. O rok nato skupinu opustili Kassay, Stankovsky a Zbirka. V roku 1974 sa formoval MODUS v silnej zostave Balaz, Nosko, Stankovsky a  Lehotsky. Po neuspesnom koncerte v Kanade sa skupina rozpadla. Nasledne MODUS hral ako sprievodna kapela Hammela a  Bleharovej. V roku 1976 sa vratil Zbirka. Po uspesnom umiestneni za Usmev sa roztocilo koleso slavy. Modus odstartoval “perestrojku” slovenskej popularnej hudby. Pesnickou, ktora zabodovala, je urcite Velky sen mora. V roku 1979 vydal Opus Modusu prvu platnu. V roku 1979 Lehotsky sklada a nahrava vacsinu piesni na prvej solovej platni Gombitovej Dievca do dazda a s Modusom vydal Balicek snov. Po havarii Gombitovej Zbirka, Lucenic a Hajek zakladaju Limit, Lehotsky hlada novych hudobnikov. Na Bratislavskej lyre 1986 dostava cenu novinarov piesen Kapely starnu. Ciernobiely svet je CD s Lehotskeho navratom. V roku 2002 na scenu vstupuje MODUS novej generacie.

zelp0320d.jpg (10326 bytes)  

Turne po Slovensku pod nazvom Sklicka dotykov otvoril Modus “novej generacie” v Podbrezovej 24. septembra 2003.

F: I. Kardhordova


<<<

zelp0320f.jpg (11459 bytes)Oblubeni Radosinci

Dna 6. oktobra sa opat v Dome kultury v Podbrezovej zaplnili sedadla kinosaly do posledneho miestecka. Necudo, ved v programe boli oblubeni Radosinci. Tentokrat sa predstavili s divadelnou hrou “Ako sme sa hladali”. Dej sa odohraval pred styristo rokmi v Radosine, ked znenazdania opustila neverna zena svojho muza, vazeneho obcana Macka Poliaka a utiekla do Trnavy. Hra mala premieru pred dvadsiatimi rokmi a pre nevsedny ohlas ju Radosinci uviedli v novej autorskej i rezijnej podobe.

O. K.


<<<

 

Tip citatelov

Potulky nielen po Slovensku

zelp0320p.jpg (13290 bytes)Mnohi z rodiny zeleziarov sa v poslednom obdobi ocitli v Zdari nad Sazavou, kde sa ZP a. s., stali majoritnym vlastnikom Zdasu -u a.s. Tiez som niekolkokrat pracovne pobudla v tomto meste a na prvy pohlad som sa zamilovala do okolitej krajiny.
Ked som sa rozhodovala, kde stravit par dni jesennej dovolenky, moja volba jednoznacne padla na Ceskomoravsku vrchovinu, ktorej sucastou su Zdarske vrchy. S partiou priateliek sme si zabezpecili ubytovanie v chate ZDAS-u Svratka, ktora sa nachadza nedaleko rovnomenneho mestecka (22 kilometrov od Zdaru nad Sazavou) a hor sa na Moravu.
Areal chaty a jeho okolie poskytuje milovnikom prirody, turistiky, cykloturistiky vela moznosti pre sportove a rekreacne vyzitie.
Park v Ledniciach

V chate sme s radostou vyuzivali bazen, rehabilitacny pavilon, ale je k dispozicii aj fitnescentrum, v blizkosti chaty kolkaren, golf.
Nasa mala partia si uzila cely tyzden nadherneho pocasia, krasnych vychadzok do blizkeho aj vzdialenejsieho okolia. Mnozstvo lesnych cesticiek, studni, jazierok a jazier je pre nasinca velmi pritazlive. Nedaleko chaty je krasna vychadzka na lovecky zamocek Karlstejn, ktory postavila rodina grofa Kinskeho. Skamenely zamok, mohutne skaliska pripominaju zrucaninu hradu, mne vsak pripomenuli krasnu turu na slovenske Kalamarky, nedaleko Detvy.
Dalsia cesta nas viedla krasnymi, najma cistymi horami na Devat skal, odkial je prekrasny vyhlad. Priroda nam dopriala pokochat sa nielen jej krasami, ale nazbierat cestou slusnu kopu hribov.
V Zdari nad Sazavou sme obdivovali zamok, kedysi klastor cistercianskych mnichov (sucasny majitel zamku Dr. R. Kinsky), vystavu 300 rokov klavira, cez barokovy most so sochami svatcov, ktory domaci nazyvaju Karlov most, az po navstevu putnickeho kostola sv. Jana Nepomuckeho na Zelenej hore, ktory je sucastou svetoveho kulturneho dedicstva UNESCO.
Krasna nenarocna prechadzka (cca 7,5 kilometra) okolo Pilskej nadrze zavrsila nas tyzdenny pobyt, ktory uletel ako voda.
Zlatou bodkou na konci pobytu bola navsteva Lednice (nedaleko slovenskych hranic smerom na Bratislavu), kde sa nachadza krasny Lednicky zamok, zamocky park, palmarium, minaret a mnozstvo dalsich krasnych miest.

JUDr. E. Kollarova + foto


<<<

PODBREZOVAN    20/2003

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6