Nasa spolocna zelezna cesta

Pokrac. z min. cisla:

Roku 1815 grof Koloreda meni sposob vyroby zeleza v Hronci na ”styrsky”, ako bol zavedeny v tom case v Mostenici. V tej dobe tu bolo zamestnanych 185 robotnikov.
Uvedeny sposob vyroby sa neosvedcil a grof Drevenak sa v r. 1817 vracia k staremu sposobu vyroby zeleza v Hronci.
V roku 1822 bola uskutocnena velka rekonstrukcia - stav: 2 vysoke pece, stolaren, tokaren, kovacska vyhna, strojarska dielna s 20 strojmi, dielna na plech, dielna na palenie uhlia a klinciaren. Roku 1830 bolo zavedene fukanie prehriateho vetra do vysokych peci.
Gracovy hamor (Kratzenhammer) v Hronci bol v roku 1848 prestavany na vyrobu zbrani. Boli tu vyrabane kompletne pusky a dela za spoluucasti Chvatimechu, Piesku a Troch vod. V oktobri 1848 presla lejaren v Hronci na vyrobu obycajnych a kartacovych delovych gul a cast mechanickej dielne, brusicska dielna sa preorientovala na vyrobu bodakov.
V roku 1852 dielna na plech (valcovna) bola prestahovana do Svateho Jakuba pri Banskej Bystrici s urcenim na vyrobu medenych plechov. Roku 1858 bola pod kopcom postavena “masa” s velkou zelezolejarskou pecou, v ktorej sa v r. 1858 robili pokusy s bessemerovanim. Roku 1864 boli postavene dve nove vysoke pece. Roku 1870 boli dve vysoke pece zvacsene, avsak pre nedostatok rudy uz nezodpovedali svojmu ucelu.
Tradicna hamornicka vyroba zeleza zanechala v Hronci aj stopy v stavebnom charaktere vyrobnych a obytnych budov. Z nich najzaujimavejsi je priestor u “mechanika”, klinciarne, prvej valcovne plechu pod Hrbom, lejarenskych budov pri povodnych vysokych peciach a pod. Proti toku Hrona je hat Spertajch” postavena este v 16. storoci, na ktorej sa v minulosti splavovalo banske drevo. Z komornych spravnych budov najstarsie sa nachadzaju na miestnom namesti “ Na Placi”. Uz spominany Prajsky dom, postaveny v rokoch 1808 - 10 a “Komorhof” (Domus Comeratia Quartir) s bytom pre byvaleho prefekta, jeho zastupcu a pokladnika, ktory bol postaveny r. 1858. “Na Brane”, starom vchode do priestoru hamra je tzv. kastiel, barokova budova z 18. storocia. V charakteristickom banskom dome u “Schidtov” bol v minulosti prvy konzum a v dome u “Klajbanov”, na Zabiarskej ulici, prvy hamorsky hostinec.
Hronec, ako stredisko Hamorskeho Handla, nezaobisiel sa bez poriadnej klopacky, ktora bola na vezi “Na Brane”. Staru “kolpachnu”, ktora bola zaroven zvonicou so starym zvonom z r. 1602 zrutili v r. 1816, a “Na Hrbku” postavili novu zvonicu.
Az do 19. storocia si zamestnanci hroncianskeho hamra stavali iba drevene domy so svojraznou architekturou. Typicke banske domy s “gangom” mozno vidiet este dnes. Vedla terajsej zvonice stoji tzv. “Jablonskovsky dom”. Bansky rozmach a hamornicke rozsirenie vyroby nebolo mozne len s miestnym osadenstvom, preto Dolnorakuska komora doviedla sem viacero odbornikov s rodinami z Tirolska. Ubytovali sa pod miestnym kopcom Vtacnikom, kde si vybudovali ulicu, ktora vo vystavbe mala vsetky charakteristiky tirolskej zastavby. Dodnes sa menuje Tirolnou (postavena r. 1743), dalej Mlynska ulica stavana vedla starych “fludrov”, potom “Zabiaren”, postavena na mlakach Osrblianskeho potoka a casto zatopena ulica “ Za Hronom”.
V sulade s hamornickou profesiou sa v literature stretavame s tymito skupinami odbornych robotnikov. Boli to po prve - tavici (Schmelzer), pracujuci pri duchacke pri uprave a taveni rudy a po druhe - hamorski kovaci (Hammerschmiede), pracujuci pri kladivach a vyhni hamru pri zvarani a dalsom spracovani kujneho zeleza. Upravu rudy a pripravu vsadzky mal na starosti drvic rudy. O samotnu tavbu sa starali tavicsky majster (Blaumeister) s dvoma pomocnikmi. Na pomocne prace mala zakladna obsluha duchacky k dispozicii, okrem straznikov, dalsieho robotnika, nazyvaneho “Gestübreiter” alebo ucna. Medzi hamorskymi kovacmi rozoznavaju pramene majstra, dvoch kuricov (Heitzer) a podavaca vody (Wassergeber). Okrem deviatich robotnikov, pracujucich priamo pri duchacke a v hamri, zamestnavala hroncianska huta este dvoch tesarov a dvoch stalych straznikov. Pri vysokej peci sa vyskytovali tieto profesie : tavic (Schmelzer, dvaja navazaci (Aufgeber), jeden roztlkac alebo stupar (Pucherknecht), Ertzpucher a jeden uhliar (Kohlgleißner). Pokial nebol zamestnany pri peci aj behac trosky (Schlaggenlaufer), pripadla tato uloha stuparovi a uhliarovi. Ak sa ruda prazila, robili tuto pracu obvykle sichnici (Schichtarbeiter).
Pri prvom supise obyvatelstva r. 1787 bolo v Hronci 96 domov, 149 domacnosti a 682 obyvatelov, podliehajucich sudnej pravomoci banskeho uradu v Banskej Bystrici. V roku 1815 zamestnaval hronciansky zavod 185 robotnikov, z ktorych 57 prepustili v krizovych rokoch 1817-1819. Celkovo prislo v r. 1817 o pracu 751 banikov, hutnikov a lesnych robotnikov banskobystrickej komory, pricom dalsie stovky obyvatelov, ktori neboli sice internymi zamestnancami eraru, ale sa zivili vacsinou namedznou pracou v baniach a hutach, ostali tiez bez zivobytia.
Do jedneho vyrobneho celku patrili tiez vsetky dalsie vysoke pece, zlievarne, hamre a valcovne medzi Banskou Bystricou a Breznom. Zelezna ruda sa ziskavala prevazne z bani v okoli.
Hroncu patrili viacere prvenstva v zeleziarstve Uhorska - vo vyrobe liatiny, ocele, v pudlovani zeleza, vo vyrobe plechu valcovanim, vo vyrobe drotu. Hronec bol vyznamnym priemyselnym strediskom. Vela pracujucich dochadzalo do prace denne, alebo na tyzdnovky, mnohi sa vsak v Hronci usadili. V polovici 19. storocia mal Hronec vyse 180 domov (vratane Chvatimechu a Stiavnicky) a pocet obyvatelstva stupol o tisic.
Muzske obyvatelstvo prichadzalo najma z ostatnych stredoslovenskych obci s banskou, hutnickou ci drevarsko - uhliarskou tradiciou (Mostenica, Jasenie, Poniky, Lubietova, Cierny Balog, Bystra, Donovaly, Kaliste, Tajov, Banska Bystrica, Spania Dolina, Stare Hory, Jelenec, Jergaly, Motycky, Osrblie, Vajskova, Pohorela, Zavadka, Kremnica, Banska Stiavnica, Tisovec), dalej z ostatnych oblasti s banskou a hutnickou prevadzkou (Betliar, Roznava, Sivetice, Drnava, a Spis). Do Hronca sa stahovali aj obyvatelia okolitych obci a miest (najma z Brezna, Lopeja, Dolnej a Hornej Lehoty, Myta pod Dumbierom, Valaskej, Benusa, Polomky, Slovenskej Lupce, Seliec, Senice, Zvolena, Ocovej, Pliesoviec), z Liptova (Liptovsky Hradok, Lubela, Hybe, Jamnik, Dubrava, Gotovany, Maluzina) a z polskej Halice. Komora v Hronci usadzovala aj cudzincov (uradnikov a odbornikov) z Moravy, Ciech, Rakuska a Nemecka. Hronec poskytoval pracovne prilezitosti aj zenam. Zvacsa boli zamestnane ako sluzky v domacnostiach uradnikov, remeselnikov a spickovych pracovnikov zeleziarni. Roku 1742 pri stavbe novych objektov v Hronci, sa v rozpise potrebnych pracovnych sil na kopanie vodneho kanala uvadza, ze z dvesto sichnikov moze byt polovica zien, ktore sa v tejto praci uz predtym dobre osvedcili.
Zamestnavanie deti a mladistvych, celkom bezne v banictve, napr. pri pomocnych pracach alebo pri fyzicky narocnom vynasani rudy z tazko pristupnych miest, nachadza uplatnenie, i ked v mensom rozsahu, pokial ide o male deti aj v zeleziarnach eraru, pravda, nie v hutnickej vyrobe, ale klincovni, v kovacskej dielni a vo formovani pri lejarni. Tak napr. v r. 1800, z 27 zamestnancov klincovne bolo 17 deti a mladencov, vacsinou zamestnancov vo veku 9 -15 rokov. Klincovna bola totiz akymsi ucnovskym strediskom zeleziarni, kde sa deti od malicka zaucali do prace “pri vyhni” (Feuerarbeit). Existovali jedine ucni - kurici (Heitzerlehrjung). 

V detstve bola ako kazde dieta. Hrala sa s kamaratmi, od siestich rokov ju rodicia viedli k plavaniu, turistike. Na zakladnej skole jej ucarovala lahka atletika, blizky jej bol aj volejbal. Tymto zalubam sa venovala do strnastich rokov, potom zacala hrat na gitare. Muzika uz bola na prvom mieste, sport odsunula bokom.
Hovorime o tajomnej gitaristke, Lenke Filipovej, ktora bola pre mnohych sucasnych styridsiatnikov v dobe ich dospievania tajnym idolom. Aj ked patrila k strednemu prudu niecim tazko opisatelnym sa lisila od domacej pop-music. V tomto roku vydala novy album “Tisic sposobov, ako zabit lasku”. Na krk si zavesila elektricku gitaru, ktora ju uz dlho pritahovala. Nesluzi jej ako rekvizita pri fotografovani, ale na tento nastroj skutocne hra.
Za velku jesennu udalost mozno oznacit koncertne turne Lenky Filipovej, ktora takmer po piatich rokoch vystupila znova na koncertne podium. Od oktobra do polovice decembra zavita do vsetkych kutov Ceskej republiky a nevynecha ani Slovensko. Okrem starych znamych hitov predstavi piesne zo svojho noveho albumu, ale aj novu skupinu. V ramci koncertnej snury sa Lenka Filipova predstavi podbrezovskemu publiku 13. novembra 2003 o 18. hod. v Dome kultury ZP. Vstupenky v cene 200 korun si zaujemcovia mozu zabezpecit na sekretariatoch svojich prevadzkarni a odbornych utvarov.