Tak a mame na Horehroni dalsiu 2. ligu

Zacalo sa to takmer pred tromi rokmi. Sucasny kapitan druzstva Marcel Mrlian presviedcal vybor Miestnej organizacie Slovenskeho rybarskeho zvazu (SRZ) Podbrezova, aby po niekolkorocnej odmlke dal suhlas k registracii svojich clenov v Rade SRZ v Ziline do sutaze LRU-M.

V rocniku 2002 bolo vytvorene druzstvo v zlozeni Marcel Mrlian, Juraj Sigotsky, surodenci Ing. Peter a Ing. Frantisek Babiakovci, s nahradnikom Ing. Milanom Bullom. V sutazi obsadili 4. miesto.
Jarne dvojkolo rocnika 2003 bolo pre neregularnu vodu prelozene. Zacinalo sa tak jesennym kolom v Liptovskom Mikulasi a Podbrezovcania ho s naskokom suctu umiestneni 6 vyhrali pred Ruzomberkom a Liptovskym Hradkom C.
Novy termin jarneho kola stanovila Rada SRZ na 20. - 21. septembra 2003. Za krasneho slnecneho pocasia, pod dozorom hlavneho rozhodcu Ludovita Piterku, garanta Rady Ing. Milana Prochazku, riaditela pretekov a predsedu MO SRZ v Podbrezovej Ing. Jozefa Urbana a sektorovych rozhodcov z Liptovskeho Mikulasa Igora Fiacana a Vladimira Rufusa, sa uskutocnilo na domacej vode v Nemeckej a v Brusne. Domacim sa opat darilo. Dvojkolo vyhrali aj s naskokom suctu umiestneni 15 v celkovej sutazi LRU-M skupina A a nechali za sebou Zvolen, Ruzomberok, Krupinu i ostatnych - vid tabulku - a postupili do 2. ligy.
Podakovanie patri Obecnemu uradu v Podbrezovej, ktory daroval do sutaze jednotlivcov pohar starostu a Agromix-u Brezno. Dakujeme aj MO SRZ v Podbrezovej za dalsie hodnotne ceny, ale predovsetkym za moznost peknej rybacky v jej vodach.

M.M.

“Nie je to o chytani ryb”

Kapitana uspesneho druzstva reprezentujuceho MO SRZ Podbrezova - Marcela Mrliana (nasho spolupracovnika z dopravy), sme poziadali o rozhovor:

* Prezradite, co vas priviedlo k rybarskemu sportu a kedy to bolo?
- S rybarcenim som zacal v roku 1990 a priviedli ma k nemu moji priatelia. Pozoroval som, ze chodia na ryby a ze sa im dari. To ma motivovalo. Mam pribuznych na Liptove a tak som zacal travit coraz viac volneho casu na Liptovskej Mare, pri vode.

* V com vidite zmysel tohto sportu?
- Rybarsky sport nie je o chytani ryb, ako si to mnohi vysvetluju. Najvyssou motivaciou tohto sportu je oddych, unik od kazdodennych starosti. Ked pridem k vode, okamzite zabudnem na vsetky starosti a relaxujem. Pridem domov nabity novou energiou a mozem znovu pracovat.

* Ak ma niekto zaujem stat sa rybarom, co potrebuje?

*Ako sa mozno do SRZ dostat?
- Moznosti su neobmedzene. Mladez pracuje v rybarskych kruzkoch a po splneni kvalifikacie a odbornych testov dostane opravnenie lovit ryby. U dospelych je to tak, ze si mozu podat v pripade zaujmu ziadost o clenstvo v SRZ. Zaujemca absolvuje skolenie a na zaklade preukazania svojich schopnosti a vysledkov vedomostneho testu sa organizacia rozhodne a zaradi ho medzi svojich clenov. Kazdy ma tak moznost stat sa clenom SRZ.

* V com spociva vedomostny test?
- Zaujemca musi ovladat ichtyologicke minimum. Ak sa chceme o ryby starat a chranit ich, je pochopitelne, ze ich musime najprv dokonale poznat, poznat prostredie v ktorom ziju a vediet ich rozlisit. Rybar moze lovit len tie ryby, na ktore momentalne nespada obdobie individualnej ochrany.

*Dnes je uz kazdy sport narocny na penazenku. Plati to aj v tom vasom? Co obnasa zakladne vybavenie rybara?
- Ako v kazdej cinnosti, aj rybarskemu sportu sa da venovat roznymi sposobmi. Su rybari, ktori si chodia k vode oddychnut. Hodia udicu a sedia niekolko hodin. Aj ked nic nechytia, odchadzaju domov spokojni. Na to nie je potrebne ziadne specialne naradie. Ak to vsak robi clovek sutazne, poloprofesionalne, obnasa to so sebou vysoke naklady. V kazdom rybolovnom sposobe, co sa tyka muskarenia, rozlisujeme niekolko sposobov : napr. lov na suchu musku, lov na privlac, chytanie na mokro, lov na nymfu. Kazdy zo sposobov si vyzaduje iny rybarsky prut, k nemu navijak, cievky a rozne typy snur podla velkosti ryb, ake ideme lovit. V neposlednom rade narocne je oblecenie a vystroj rybara, ci su to brodiace cizmy, muskarske vesty, nepremokave odevy, polarizacne okuliare a samozrejme velke mnozstvo viazacieho materialu na zhotovenie umelych musiek.

* Nikdy sa nehovori o rybarkach. Su medzi vami aj zeny?
- Ale ano a su velmi uspesne. V kazdom sporte je najdolezitejsi uspech a keby ste chytili na udicu prvu rybu, urcite vas to chyti.

* Zeny byvaju vacsinou vyrecne a  rybarsky sport je naopak, vraj skor pre malovravnych.
- Vo vseobecnosti sa to sice hovori, ale to nie je pravda. My sme napriklad tim piatich ludi a na nasej spolocnej rybacke byva vzdy veselo.

* Ake druhy ryb lovite najradsej?
- Lipne, pstruhy, hlavatky, ale ked sa dostanem k vodnej nadrzi, je mi to jedno. Chytil som uz na umelu musku aj stuku.

* Vas osobny uspech?
- Ak myslite ulovok, tak to bola 75 centimetrova hlavatka chytena na muskarsky prut, ale za skutocny osobny uspech povazujem skor nas postup do 2. ligy.

* Cely cas hovorime o tom, ze rybarcenie rozhodne nie je o chytani ryb. Predsa ma vsak zaujima, ake maso prevlada vo vasom jedalnom listku?
- Hydina.

* Ste spravny rybar. Aj napriek tomu, urcite mate nejaky specialny recept na pripravu rybieho masa. Trebars kapra na vianocny stol.
- Mam osvedceny recept , ako pripravit kapra na korenovej zelenine. Je to velmi jednoduche. Ocistite dve cibule, dve mrkvy, dva petrzleny a spolu s piatimi gulockami cierneho, piatimi gulockami noveho korenia a lyzicou soli povarite v litri vody. Ocisteneho kapra povarite v tomto vyvare z jednej, druhej strany, kym nezmakne. Vyberiete z vyvaru a este tepleho ozdobite s na kruzky nakrajanou uvarenou zeleninou, polejete rozprazenym maslom a poprajete si dobru chut.

O. Kleinova

Zlava: Marcel Mrlian, Ing. Frantisek Babiak, Ing. Milan Bulla, Juraj Sigotsky, Ing. Peter Babiak

Zlava: Ing. Milan Prochazka, Ing. Jozef Urban, Ludovit Piterka, Vladimir Rufus, Igor Fiacan

.Sutaze druzstiev celkove hodnotenie

1. Podbrezova 68540
2. Zvolen 86780
3. Ruzomberok 54660
4. Namestovo 66180
5. Kys.N.Mesto 51900
6. Krupina 34380
7. Podbrezova 39100
8. Zilina B 36540
9. Zilina D 34300
10. L. Hradok C 34020
11. Hlohovec 17640
12. B. Bystrica B 10940
13. B. Bystrica A 0

... rybarsky sport pod zastitou Slovenskeho rybarskeho zvazu v Ziline, ako clena medzinarodnej organizacie CIPS, sa deli na sekcie LRU - plavana, LRU - M (umela muska) LR-T (rybolovna technika), kde sa slovenski sportovci pravidelne zucastnuju v medzinarodnych sutaziach?

...slovenske reprezentacne druzstvo je zostavovane z najlepsich jednotlivcov - registrovanych pretekarov ATP. Najlepsich sedem jednotlivcov z 250 registrovanych slovenskych muskarov tvori A - tim, ktory bude reprezentovat Slovensku republiku na majstrovstvach sveta v LRU - M. Uskutocnia sa v roku 2004 vo vodach Oravy a Vahu?

...dalsi siedmi kvalifikanti tvoria B- tim, ktory sa zucastni majstrovstiev Europy 2004. ATP rebricek naj - muskarov Slovenskej republiky je zostaveny podla zisku bodov jednotlivcov v domacich ligovych sutaziach (divizia, druha a prva liga a poharove sutaze jednotlivcov)?

...podla poctu ziskanych bodov v ATP rebricku sa prvych styridsat jednotlivcov kazdorocne zucastnuje majstrovstiev SR a najlepsi strnasti jednotlivci si musia v samostatnej kvalifikacii vybojovat postup na majstrovstva sveta, pripadne Europy?

...je to narocny a nadherny sport, povazovany vo svete za kralovsku rybolovnu disciplinu, v ktorej platia prisne medzinarodne pravidla LRU - M. Na prvom mieste je etika, vztah k prirode a k rybam. Sutazi sa systemom chyt a pust, ulovena ryba sa setrne odmeria v specialnom zariadeni a bez poskodenia sa vrati spat do jej zivlu?

...vsetci pretekari nasho A - timu su umiestneni v rebricku ATP za rok 2003 do 50 miesta, co svedci o ich kvalite?

M. M.

Predstavujeme najlepsich sportovcov roku 2002

Lucia na svoj uspech este caka

Za najlepsiu volejbalistku roku 2002 vyhlasila a.s. ZP SPORT Luciu Kanovu, ktora nastupuje ako jedna zo zakladnej sestky hracok druzstva Volejbaloveho klubu ZP SPORT, a.s.

* Co predchadzalo vasmu rozhodnutiu venovat sa volejbalu sutazne?
- Uz od detstva sa venujem roznym druhom sportu. Zacinala som s gymnastikou, potom postupne na to bol biatlon, atletika - hlavne skok do vysky a samozrejme aj volejbal. Takze rozhodnut sa sutazne hrat volejbal v Podbrezovej nebol pre mna problem.

* Odkedy obliekate reprezentacne tricko ZP?
- S volejbalom v ZP som zacinala v r. 1999, ked som sa prestahovala do Podbrezovej.

* Stale zostavate na poste smeciarky?
- Trener ma podla potreby stavia na post blokarky alebo smeciarky.

* Co robite, ked momentalne nehrate volejbal?
- Neostava mi vela volneho casu, nakolko dochadzam za pracou do Banskej Bystrice. Cez leto rada chodim na bicykel alebo plavam a pod., a aj doma treba nieco “obcas” spravit.

* Vase druzstvo sa zaradilo v novom sutaznom rocniku do vyssej sutaze. Mozete definovat svoje pocity pri nastupe na prvy majstrovsky zapas v I. lige?
- Prvy majstrovsky zapas sme odohrali vonku s VK ISKRA Hnusta, a aj ked vysledne skore zapasov neskoncilo v nas prospech, nehrali sme najhorsie. Mne osobne sa hralo velmi dobre a podala som vykon k mojej spokojnosti, ako aj trenerov.

* Vyssia sutaz, vyssie naroky. Zaznamenali ste zmeny aj v treningovej priprave?
- Letnu pripravu sme zacali v juli na antukovych ihriskach v Dubovej 4-krat tyzdenne. Absolvovali sme niekolko letnych turnajov, takze natrenovane mame, len to musime ukazat aj v zapasoch, co sa nam zatial nie velmi dari. Prameni to hlavne z “nevyhratosti” druzstva a z psychickej nepohody.

*Prezradite nam najvacsi osobny uspech?
- Dufam, ze este len pride.

Zhovarala sa O. Kleinova

Nase volejbalistky v I. lige - vychod 18. oktobra v Tvrdosine vyhrali dvojzapas 0:3 a 2:3.

Novy system bodovania poburil kolkarsku verejnost

Zemiakove medaily pre nasich kolkarov

Muzi a zeny nasho kolkarskeho klubu vycestovali v dnoch 15. - 19.oktobra 2003 na vrcholne podujatia kolkarskeho sportu. Muzi do Prerova (CZ) na Svetovy a zeny do Osijeku (CRO) na Europsky pohar.

Muzi zacali kvalifikaciu pozoruhodnym vykonom Cecha (631 b.) a na superoch bolo citit respekt. Ocakavalo sa, ako sa s turnajom vysporiadaju Knapp a Kyselica. Knapp sa v porovnani s predoslym zapasom v lige zlepsil (571 b.), Kyselica vsak nepotvrdil natrenovanu formu (575 b.). Terebessy sa tesil na zapas, ale ani po jeho priemernom vykone (574 b.) sa nasa pozicia nevylepsila a po styroch hracoch sme boli na siestom, nepostupovom mieste. V piatok pokracovala kvalifikacia a nas Foltin, hoci svojim vykonom neoslnil (580 b.), potiahol druzstvo na stvrte miesto a znizil naskok Rumunov. Treba povedat, ze v tejto casti zlyhali hraci Nemcom, Rakusanom aj Cechom. Calic nastupoval na svoj zapas s jasnymi cislami - nesmel prehrat s Nemcom viac ako 40 kolkov a uhrat minimalne 594 kolkov. Infarktova situacia nastala po prvej 60-ke, ked mal Calic na svojom konte len 269 kolkov. Na tretej a stvrtej drahe vsak zacal opat jeho koncert a druhou 60-kou (349 b.) sa vytiahol na celkovych 618, co znamenalo, ze sme preskocili aj Madarov a postupili sme do popoludnajsieho semifinale z tretieho miesta.
Semifinalove a finalove zapasy sa hrali novym bodovacim systemom, ktory jednoznacne nie je dokonaly a cela kolkarska verejnost bola znacne poburena. Nam sa vypomstila nejednotnost medzinarodnych predpisov v semifinale v zapase s Rumunmi, nakolko napriek tomu, ze zapas skoncil remizou 4:4 a nasi kolkari vyhrali o 5 bodov (3475:3480), postupili do finale Rumuni, lebo mali vyssi pocet tzv. pomocnych setovych bodov. Rozhodcovia v Chorvatsku postupovali presne opacne a nasi by boli vo finale...
Po rozcarovani a protestoch sa nam tazko nastupovalo do suboja s Madarmi o 3. miesto. V tomto zapase podlahli nasi Szegedu 7:1 (3582:3369). Zlate medaily ziskali Slovinci z Kranju pred Rumunmi. Treba povedat, ze system bol velmi narocny, ved napriklad Calic musel odohrat tri narocne zapasy v priebehu 22 hodin!
Na zapasy sa prisli pozriet aj nasi skalni divaci a pomohli vytvorit v kvalifikacii povzbudzovanim vybornu atmosferu, za co im treba vyslovit uprimnu vdaku.
Nase zeny zacali kvalifikaciu nestastne. Striedanie Turcanovej Babelovou sice pomohlo, ale zacinat s cislom pod 500 je velmi tazke (493b.). Nastastie to nase dievcata nezlozilo a opory potvrdili vykonmi, ze chcu hrat. Valigurova 543 a Kucharova 532 a medzi nimi Kyselicova 516 rozduchali nadej na postupove miesto. Na zaver dna Micanova potvrdila, ze sa jej pomaly vracia forma (527). A aj my v Prerove sme s napatim ocakavali spravu, ako dopadne Vankova vo svojom piatkovom vystupeni. Odolala Polke a zeny postupili do semifinale z tretieho miesta (3147 b.), co treba hodnotit ako vyborny vysledok nasich zenskych kolkov. V semifinale a finale uz nasim nestacili sily a podlahli svojim superkam. V boji o finale Chorvatkam KK Zagreb 3118:2988 a o tretie miesto Polkam z Lesna 3172:3050. Vitazkami Europskeho pohara su Nemky z Hockenheimu, po rozporuplnom zavere opat zapricinenom nejasnostou pravidiel v bodovacom systeme. Hrajuca trenerka G. Kucharova vyjadrila spokojnost len s vykonmi v kvalifikacii a skonstatovala, ze novy system bodovania moze byt velmi kruty pre lepsie druzstva a nemusi pritiahnut do hladisk viac divakov, co bolo vlastne cielom jeho zavedenia.

Pavol Kühnel 

Biatlonisti sutazili

V Chrabranoch pri Topolcanoch sa 11. oktobra uskutocnili Majstrovstva Slovenska v brannej vsestrannosti a dvojboj mladeze, v ktorych ZP Sport Podbrezova reprezentovali styria clenovia oddielu bezeckeho lyzovania a biatlonu ako vitazi Banskobystrickeho kraja. V dvojboji mladeze jednotlivcov zvitazil Peter Kazar, Viktoria Kordikova bola 6. D skoncili na 2. mieste. V pretekoch brannej vsestrannosti mladeze si prvenstvo vybojoval Peter Kazar, Viktoria Kordikova bola 3. V kategorii zien skoncila Viera Kubacka 6.

***

Pretekari z oddielu bezeckeho lyzovania a biatlonu sa zucastnili 12. oktobra behu Rudnou magistralou v Tlstom Javore. V kategorii ziacky (rok narodenia 1992 a mladsie) obsadila Andrea Horcikova 3. miesto, Nikola Homolova 4. a Sandra Kvackajova 7. V rovnakej kategorii ziakov skoncil Martin Beraxa 7., Peter Seifert 12. Zo ziakov (rocnikov 1988/89) bol Peter Kazar 4., Jan Horcik 11, v kategorii ziacok (rocnikov 1990/91) bola Viktoria Kordikova 7., v kategorii zien skoncila Viera Kubacka 7. V kategorii muzov nad 40 rokov si Jozef Babka vybojoval 6. miesto a Marian Kazar 7. Behu Rudnou magistralou sa zucastnili aj bezci z Atletickeho oddielu ZP Sport Podbrezova, kde v hlavnej kategorii skoncil 3. Pavol Fasko a 7. Jozef Vrablik. V kategorii muzov nad 40 rokov zvitazil Miroslav Haninec a 4. miesto obsadil Stefan Ziak.

15. rocnik behu zeleziarov

Dna 18. oktobra sa uskutocnil 15. rocnik behu zeleziarov O putovny pohar ZP SPORT, a.s. Na trati Lopej - Predajna - Jasenie, dlhej 13 400 metrov, v siedmich kategoriach startovalo spolu 41 bezcov. Zisla sa tu silna konkurencia. Robert Rolko (44:07) z SKP Zilina, reprezentant Slovenska v behu do vrchov, sa stal celkovym vitazom. Startoval aj juniorsky pretekar Gabriel Svajda z OSRAM Nove Zamky. Vo svojej kategorii bol druhy. Z reprezentantov ZP SPORT, a.s., si najlepsie pocinal Pavol Fasko v kategorii muzov nad 40 rokov. Casom 44:42 zvitazil. A ake boli jeho pocity po vyhodnoteni? “Pocasie nam prialo, podmienky boli dobre a ucastnici si pochvalovali. Ja som rad, ze tratovy rekord 45:25 od vlani prekonali dnes styria pretekari.” V kategorii do 40 rokov startoval Miroslav Haninec, skoncil 4., Jozef Vrablik 10. a Marian Skladany 13. V kategorii nad 50 rokov bol nas Stefan Ziak 7. a Dezider Smitka 9. Jozef Babka v kategorii nad 60 rokov skoncil 2. Zuzana Temniakova vo svojej kategorii dosiahla 3. miesto.

O.K

Beh zeleziarov objektivom Mgr. Martina Mikustiaka

Bezci na tratiach

Clenovia atletickeho oddielu sa zucastnili 11. oktobra cestneho behu v Hronciach. Na 13 km trati, za ucasti 70 startujucich, v hlavnej kategorii skoncil Jozef Vrablik 4. V kategorii muzov nad 40 rokov zvitazil Pavol Fasko (v celkovom hodnoteni 2.), Miroslav Haninec bol 3. (v celkovom hodnoteni 5.). Z muzov nad 50 rokov skoncil Stefan Ziak 4.

***

Dna 12. oktobra, startovali bezci v cezpolnom behu v Lome nad Rimavicou, kde v kategorii muzov do 40 rokov, Pavol Fasko obsadil 3. miesto a Jozef Vrablik 7. V kategorii muzov nad 40 rokov zvitazil Miroslav Haninec, Stefan Ziak bol stvrty.

Memorial J. Psotku

Horolezci zo ZP Sport Podbrezova, sa 11. oktobra zucastnili vysokohorskeho behu - Memorialu J. Psotku vo Vysokych Tatrach. V devatnastom rocniku sa najlepsie darilo Lenke Lackovicovej, kde zo zien skoncila druha. V kategorii muzov obsadil Martin Mikustiak 10. miesto, Drahomir Sliacan bol 15.

Stolnotenisove zapolenia

B - druzstvo vycestovalo 11. oktobra do Tisovca, kde vyhralo 8:10. Body: P. Kan 3, P. Danco 2, M. Mihok 2, P. Gregor 1 a 1 stvorha. Vitazstvo si muzstvo odnieslo aj z Revucej, ked porazilo domacich 4:14. Body: P. Kan 4, P. Gregor 3, P. Danco 3, M. Fodor 3 a 1 stvorhra. B - muzstvo privitalo doma 18. oktobra Lokomotivu B. Bystrica, ktoru zdolalo 11:7. Body: P. Danco 3, P. Kan 3, P. Gregor 3, M. Mihok 1 a 1 stvorhra. V stretnuti s SK SOUZ Zvolen opat vyhralo 10:8. Body: M. Mihok 3, Fodor, Gregor, Kan po 2 a 1 stvorhra.
C - druzstvo hralo 10. oktobra v Riecke, kde zvitazilo 4:14. Body: P. Danco 4,5, P. Klein ml. 4,5, M. Stefanik 3,5, L. Kosec 1,5. Dna 17. oktobra privitalo na domacej pode Magentu Banska Bystrica a zvitazilo 14:4. Body: I. Krchnava 4, M. Stefanik 3,5, P. Klein ml. 3,5, M. Hutkova 3.