Nasa spolocna zelezna cesta
Pokracovanie z min. cisla
Zakladne sadzby ukolovej mzdy hamornikov boli velmi
rozdielne, menili sa podla druhov zeleza i podla sposobu vyroby. Bol totiz velky
rozdiel medzi tym, ci sa napr. jemne druhy kovaneho zeleza vyrabali pod specialnym
vykuvacim kladivom (streckhammer) - tu isla praca ovela rychlejsie, alebo v skujnovacom
hamri pod hrubym kladivom (grobhammer). Vo vykuvacom hamri dostavali robotnici 27-30 gr.
pri skujnovacom hamri vsak 57 gr. resp. 1 zl. Tak napr. v prvom stvrtroku 1790
zarobili hroncianski kovaci mesacne cca 9 zl.
Pri vyrobe zeleza, najma v polovici 19. storocia, boli v Hronci rozne profesie,
ako zelezolejari (Cimmerman, Foederer, Hanrich, Makovnik, Nemky, Pobozny, Prukner,
Schmidt, Stolc) , plechari (Jorcik, Vajgert), sustruznici (Blahut, debnar, Dientscher,
Hustak, Hützenbüchler, Lipka, Mattos, Molcan, Nemesansky, Novodomsky, Palay, Vrastiak,
Zibrin), zamocnici (Dekret, Demuth, Herman, Krutel, Neger, Norek, Panigay, Petran, Zajac),
klinciari (Dekret, Jamriska, Mauer, Licko, Oravec, Pucik, Reinhold), pilnikari (Adamec
Jablonka, Karas, Nemesansky, Novak, Ondrus, Vanco), kovaci (Bohal, Holzschwantner, Chudik,
Klekner, Molcan, Pinka, Reichenfater, Rostir, Seeman, Schoen, Schreiner, Tern), graciari
(Debnar, Krupica), puskari (Klimas), oceliari (Schoen, Lipka, Dekret, Schwarzbacher)
a pod.
Hutnictvo nadvazovalo na banictvo (banikmi boli: Babcan, Bacur, Cervienka, Cizik,
Drozdiar, Foltanyi, Giertl, Hajdusik, Komar, Makovnik, Miterpach, Naplyndruk, Ocenas,
Rozim, Sasik, Selecky, Siman, Sokac, Stavina, Stulajter, Zaic, Zabkay) a uhliarstvo
(ako uhliari pracovali: Kindernay, Licko, Macko, Moca, Pobis, Rozim, Slancok). Pri hutach
sa vyzadovali aj velmi specializovane profesie (vymurovkou peci sa zaoberali Bursch,
Tajty, kamenarom bol Keller, a Steinhübel), ale aj profesie so sirsim uplatnenim,
(murari: Donoval, Keller, Kramarik, Krupa, Kubica, Natter, Rozim, Volosin, stolari:
Durcik, Jasko, Komar, Krajan, Majdiak, Rhola, Sovcik, Stolc, Trembuch, Zabkay)
a napokon aj prace bez naroku na kvalifikaciu (nadennikmi a bez specialnej
kvalifikacie boli: Alberty, Auxt, Belica, Bendik, Capek, Holeci, Hreblay, Javorcik,
Juhasz, Klement, Kochan, Korbacka, Kristian, Kupec, Leitner, Orszag, Pava, Perichta,
Petko, Rotter, Schipka, Unterberg, Vernar, Vilinger).
V Hronci byval aj spravny a dozorny aparat (vaznici uhlia a rudy: Foederer,
Nagyhegyi, Pinter, straznici: Debnar, Dobrik, Jesensky, Kristian, Kupec, Slimak, horari:
Bernassy, Kaliday, Kutenic, Meneska, Orlovics, uradnici a veduci majstri: de Adda
safar an Bystrej, de Amon, Ciepanovsky - pokladnik, Dimatia - lesny inspektor, Farkas,
Gruber,de Hell, Jeskovsky, Mandelik, Manas, Neumann, Nemcsansky, Nikl - spediter zeleza,
Petrovsky - dozorca uhliarov , de Vitte - lesny majster). V skumanom obdobi prisli
z cudziny a usadili sa v Hronci pracovnici: z Nemecka: Herman, Jorcik;
z Ciech Adamec, Karas, Dimatia, Manas, Neuman a Bursch z Moravy.
Pocetne banicke a hutnicke robotnictvo bolo treba zabezpecovat roznymi zivotnymi
potrebami. V Hronci bolo preto vela remeselnikov a zivnostnikov.
Najfrekventovanejsie remesla boli krajcirstvo (Fortielny, Ivanic, Jacko, Kalamen,
Kindernay, Kis, Kubancok, Schmidt, Sichievic, z Polska, Villinger), obuvnictvo
(Bucko, Cimerman, Cizik, Hendrus, Vanco, Volosin, Pastvay) a pekarstvo (Halay,
Koncha, Weisenpacher). Najomcovia krciem a jatky boli Derer a Guttwein
z Rakuska, Kardos, Kuchynka a Stokoruna. Mlyny mali prenajate: Haverla, Krajan,
Mutnasky, Paska, Petko, a Trambuch. Polnohospodarska vyroba, ako zakladna vyrobna
cinnost, sa nevyskytla ani v jednom pripade. Boli iba pastieri -Bulik, Jablonka,
Kamienka, Kohutik, Pucik. V Hronci byval aj ucitel.
Z banickych a hutnickych osad mal Hronec v skumanom obdobi najvacsi vyznam.
Vyrobne tazkosti, ktore Hronciansky komplex v prvej polovici 19. storocia prezival,
sa riesili na ukor prevadzok mimo Hronca (obcas sa obmedzovala vyroba aj v Hronci).
V suvislosti s dalsim rozvojom hutnickeho erarneho podnikania, pripadli Hroncu
mimoriadne organizacne a technicko - vyrobne ulohy (vyroba strojov pre huty
a hamre, pre pudlovne a valcovne v Podbrezovej). Tieto skutocnosti
sposobovali, ze Hronec pocetne rastol. Z vyrobnej stranky sa po spusteni prevadzky
dostal do popredia zavod v Podbrezovej, ale ako vyrobne a spolocenske centrum
zacina hrat rozhodujucu ulohu az po dobudovani a obmedzeni prevadzok v Hronci.
Od roku 1858 pracovala v Hronci moderna velkokapacitna zlievaren s parnym pohonom
strojnych zariadeni, lisovna a smaltovna nadob. Vyrobky z umeleckej liatiny a znamy
hronciansky liatinovy a lisovany smaltovany riad, sa nachadza v zbierkach Horehronskeho
muzea v Brezne. V roku 1867 sa centrum podniku prestahovalo do Podbrezovej.
Zeleziarsku slavu Hronca v obci pripominaju:
- pred miestnym zlievarenskym zavodom je vystaveny unikatny liatinovy most z roku
1810, vyrobeny v hroncianskej zlievarni - je to prva liatinova mostova konstrukcia
vyrobena v rakuskej monarchii,
- kriz liatinovej Kalvarie z r. 1845 na kopci Basta, na cintorine krasne liatinove
krize, nahrobniky, vyrobene v miestnej zlievarni,
- krasny klasicisticky oltar s banickym znakom v kostole sv. Klementa z r. 1826,
- namestie “Plac” - miesto niekdajsej huty zo 14. az 18. storocia (hroncianskeho
handlu), z ktorej sa zachoval dom safara,
- historicka Tirolska ulica dostala meno v r. 1740, po pristahovanych osadnikoch -
tirolskych banikoch. Doteraz sa zachovali tri z povodnych osemnastich drevenych domcekov
ich obytnej kolonie.
Ing. Jan Greschner
Pokrac. v bud. cisle |
