PODBREZOVAN   22/2003

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA 3

0

1 2 3 4 5 6

Kultura


<<<

Vazme si svoju historiu

Nasa spolocna zelezna cesta

Pokracovanie z min. cisla

Zakladne sadzby ukolovej mzdy hamornikov boli velmi rozdielne, menili sa podla druhov zeleza i podla sposobu vyroby. Bol totiz velky rozdiel medzi tym, ci sa napr. jemne druhy kovaneho zeleza vyrabali pod specialnym vykuvacim kladivom (streckhammer) - tu isla praca ovela rychlejsie, alebo v skujnovacom hamri pod hrubym kladivom (grobhammer). Vo vykuvacom hamri dostavali robotnici 27-30 gr. pri skujnovacom hamri vsak 57 gr. resp. 1 zl. Tak napr. v prvom stvrtroku 1790 zarobili hroncianski kovaci mesacne cca 9 zl.
Pri vyrobe zeleza, najma v polovici 19. storocia, boli v Hronci rozne profesie, ako zelezolejari (Cimmerman, Foederer, Hanrich, Makovnik, Nemky, Pobozny, Prukner, Schmidt, Stolc) , plechari (Jorcik, Vajgert), sustruznici (Blahut, debnar, Dientscher, Hustak, Hützenbüchler, Lipka, Mattos, Molcan, Nemesansky, Novodomsky, Palay, Vrastiak, Zibrin), zamocnici (Dekret, Demuth, Herman, Krutel, Neger, Norek, Panigay, Petran, Zajac), klinciari (Dekret, Jamriska, Mauer, Licko, Oravec, Pucik, Reinhold), pilnikari (Adamec Jablonka, Karas, Nemesansky, Novak, Ondrus, Vanco), kovaci (Bohal, Holzschwantner, Chudik, Klekner, Molcan, Pinka, Reichenfater, Rostir, Seeman, Schoen, Schreiner, Tern), graciari (Debnar, Krupica), puskari (Klimas), oceliari (Schoen, Lipka, Dekret, Schwarzbacher) a pod.
Hutnictvo nadvazovalo na banictvo (banikmi boli: Babcan, Bacur, Cervienka, Cizik, Drozdiar, Foltanyi, Giertl, Hajdusik, Komar, Makovnik, Miterpach, Naplyndruk, Ocenas, Rozim, Sasik, Selecky, Siman, Sokac, Stavina, Stulajter, Zaic, Zabkay) a uhliarstvo (ako uhliari pracovali: Kindernay, Licko, Macko, Moca, Pobis, Rozim, Slancok). Pri hutach sa vyzadovali aj velmi specializovane profesie (vymurovkou peci sa zaoberali Bursch, Tajty, kamenarom bol Keller, a Steinhübel), ale aj profesie so sirsim uplatnenim, (murari: Donoval, Keller, Kramarik, Krupa, Kubica, Natter, Rozim, Volosin, stolari: Durcik, Jasko, Komar, Krajan, Majdiak, Rhola, Sovcik, Stolc, Trembuch, Zabkay) a napokon aj prace bez naroku na kvalifikaciu (nadennikmi a bez specialnej kvalifikacie boli: Alberty, Auxt, Belica, Bendik, Capek, Holeci, Hreblay, Javorcik, Juhasz, Klement, Kochan, Korbacka, Kristian, Kupec, Leitner, Orszag, Pava, Perichta, Petko, Rotter, Schipka, Unterberg, Vernar, Vilinger).
V Hronci byval aj spravny a dozorny aparat (vaznici uhlia a rudy: Foederer, Nagyhegyi, Pinter, straznici: Debnar, Dobrik, Jesensky, Kristian, Kupec, Slimak, horari: Bernassy, Kaliday, Kutenic, Meneska, Orlovics, uradnici a veduci majstri: de Adda safar an Bystrej, de Amon, Ciepanovsky - pokladnik, Dimatia - lesny inspektor, Farkas, Gruber,de Hell, Jeskovsky, Mandelik, Manas, Neumann, Nemcsansky, Nikl - spediter zeleza, Petrovsky - dozorca uhliarov , de Vitte - lesny majster). V skumanom obdobi prisli z cudziny a usadili sa v Hronci pracovnici: z Nemecka: Herman, Jorcik; z Ciech Adamec, Karas, Dimatia, Manas, Neuman a Bursch z Moravy.
Pocetne banicke a hutnicke robotnictvo bolo treba zabezpecovat roznymi zivotnymi potrebami. V Hronci bolo preto vela remeselnikov a zivnostnikov. Najfrekventovanejsie remesla boli krajcirstvo (Fortielny, Ivanic, Jacko, Kalamen, Kindernay, Kis, Kubancok, Schmidt, Sichievic, z Polska, Villinger), obuvnictvo (Bucko, Cimerman, Cizik, Hendrus, Vanco, Volosin, Pastvay) a pekarstvo (Halay, Koncha, Weisenpacher). Najomcovia krciem a jatky boli Derer a Guttwein z Rakuska, Kardos, Kuchynka a Stokoruna. Mlyny mali prenajate: Haverla, Krajan, Mutnasky, Paska, Petko, a Trambuch. Polnohospodarska vyroba, ako zakladna vyrobna cinnost, sa nevyskytla ani v jednom pripade. Boli iba pastieri -Bulik, Jablonka, Kamienka, Kohutik, Pucik. V Hronci byval aj ucitel.
Z banickych a hutnickych osad mal Hronec v skumanom obdobi najvacsi vyznam. Vyrobne tazkosti, ktore Hronciansky komplex v prvej polovici 19. storocia prezival, sa riesili na ukor prevadzok mimo Hronca (obcas sa obmedzovala vyroba aj v Hronci). V suvislosti s dalsim rozvojom hutnickeho erarneho podnikania, pripadli Hroncu mimoriadne organizacne a technicko - vyrobne ulohy (vyroba strojov pre huty a hamre, pre pudlovne a valcovne v Podbrezovej). Tieto skutocnosti sposobovali, ze Hronec pocetne rastol. Z vyrobnej stranky sa po spusteni prevadzky dostal do popredia zavod v Podbrezovej, ale ako vyrobne a spolocenske centrum zacina hrat rozhodujucu ulohu az po dobudovani a obmedzeni prevadzok v Hronci.
Od roku 1858 pracovala v Hronci moderna velkokapacitna zlievaren s parnym pohonom strojnych zariadeni, lisovna a smaltovna nadob. Vyrobky z umeleckej liatiny a znamy hronciansky liatinovy a lisovany smaltovany riad, sa nachadza v zbierkach Horehronskeho muzea v Brezne. V roku 1867 sa centrum podniku prestahovalo do Podbrezovej.

Zeleziarsku slavu Hronca v obci pripominaju:
- pred miestnym zlievarenskym zavodom je vystaveny unikatny liatinovy most z roku 1810, vyrobeny v hroncianskej zlievarni - je to prva liatinova mostova konstrukcia vyrobena v rakuskej monarchii,
- kriz liatinovej Kalvarie z r. 1845 na kopci Basta, na cintorine krasne liatinove krize, nahrobniky, vyrobene v miestnej zlievarni,
- krasny klasicisticky oltar s banickym znakom v kostole sv. Klementa z r. 1826,
- namestie “Plac” - miesto niekdajsej huty zo 14. az 18. storocia (hroncianskeho handlu), z ktorej sa zachoval dom safara,
- historicka Tirolska ulica dostala meno v r. 1740, po pristahovanych osadnikoch - tirolskych banikoch. Doteraz sa zachovali tri z povodnych osemnastich drevenych domcekov ich obytnej kolonie.

Ing. Jan Greschner
Pokrac. v bud. cisle


<<<

Pozyvame vas na

MIKULASSKE DARCEKY”

A uz prichadza Mikulas! V Dome kultury ZP a.s. sa 6. decembra o 14. hodine stretnu deti zeleziarov v mikulasskom programe s nazvom MIKULASKE DARCEKY s mimom Vladom Kuliskom, spevackym duom Fatamorgana a clenmi Klubu moderneho tanca TIP. Vstupenky budu k dispozicii na sekretariatoch vyrobnych prevadzkarni a odbornych utvarov.

<<<

Tip citatelov

Potulky po Slovensku

Nie som mimoriadne zdatny, ba dokonca ani pravidelny ucastnik turistickych zajazdov, aj ked sa velmi rada potulujem prirodou v kazdom rocnom obdobi.
Prvu oktobrovu sobotu, som sa vsak dala nahovorit na vylet s Breznianskym turistickym oddielom na Rohace v Zapadnych Tatrach. A mozem povedat, ze som neobanovala. Media nam predpovedali celodenne mrholenie, miestami dazd. Vcasne rano, ked sme vyrazali, zamracena obloha veru neslubovala prijemny zazitok.
Velmi sme sa mylili. Uz cestou sme obdivovali dedinky a kopce kupajuce sa v mori hmly. Autobus nas doviezol az pred byvalu Tatliakovu chatu. Po kratkom oddychu a malom obcerstveni sa poberame kamenistym chodnikom Smutnou dolinou po zelenej znacke k Rohacskym plesam. Chodnik po celej trase lemuju obrovske balvany a kosodrevina. Hmla akoby sa chcela s nami pretekat, stupa zaroven s nami. Prichadzame k prvemu zo styroch Rohacskych plies. Hmla sa zdvihla, prebleskuje sem - tam skupe slniecko. Miernym stupanim prichadzame krasnym chodnikom k druhemu jazeru, ktore je uz vo vyske 1650 m, nasleduje dalsie mierne stupanie, objavujeme tretie jazero. Obdivujeme okolite stity - Ostry Rohac (2087 m), Placlive (2124 m), kazdy sa snazi zachytit fotoaparatom krasu okamihu. Mierne stupanie pokracuje k stvrtemu jazeru (1718 m ) pod Troma kopcami. Po dvoch hodinach chodze si tu davame prestavku na oddych a obcerstvenie. Priroda vsak nie je spokojna s votrelcami a zosiela na nas silny vietor. Hmla sa kuzelovito a rychlo dviha k oblohe a zrazu zacina mrholit. Po kratkom oddychu sa davame na cestu dole spalenou dolinou, po serpentinach vyznacenym chodnikom stretavame mnozstvo turistov vystupujucich k plesam z opacnej strany. Miname krasne Zelene pleso. Z kosodreviny prechadzame do lesa, kde je zostup narocnejsi, naviac sa mrholenie zmenilo na dazd. V lese odbocujeme k Rohacskemu vodopadu, poobdivujeme zurciacu vodu a pokracujeme uz v riadnom dazdi v zostupe az k asfaltovej ceste, ktorou sa asi za 40 minut dostaneme na parkovisko. Zmoknuti, poniektori i unaveni, ale aj “s mokrou turou” nadmieru spokojni. Ti zdatnejsi si este naplanovali prechod Prosieckou dolinou - krasova dolina, v ktorej sa nachadzaju brala v podobe postav, skalne steny. Nepatrim k tymto zdatnejsim a prijemne unavena volim teplo salajuce z krbu dedinskeho pohostinstva.


E. Kollarova


<<<

PODBREZOVAN    22/2003

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6