Cena pre najlepsich z najlepsich

Dnes tvori orchester styridsat devat clenov, zvacsa zamestnancov zeleziarni, ale i studentov ci dochodcov. Jozef Turis st. posobi v tomto hudobnom telese najdlhsie zo vsetkych, a pochopitelne je “dusou” orchestra. Medzi tych starsich patri aj Richard Bunda, Jozef Sroka a Miroslav Lehotsky. Matej Pecnik a Matus Melichercik posobia v podbrezovskej dychovke uz pol storocia a toto vyrocie si pripominaju prave v case oslav. A naopak, najmladsim clenom dychovky je Matej Hlasnik. Na slavnostnom koncerte sa predstavili pod taktovkou podplukovnika Jozefa Krala, ktory v minulosti viedol Posadkovu hudbu v Banskej Bystrici.
Repertoar nasej oslavenkyne je velmi siroky. Hraju dzez, popularnu hudbu, ludovky, ale nezlaknu sa ani vaznej hudby. Adam Hudec, cestny prezident Dychovych hudieb na Slovensku, pre nich zlozil dokonca Podbrezovsku polku, s ktorou sa prezentuju uz niekolko rokov.
Dychova hudba sa pravidelne umiestnuje na prvom mieste v regionalnych sutaziach, robili aj dve nahravky pre Slovensky rozhlas. Osviezenim bolo ucinkovanie v dvoch filmoch STV. Na krajskych prehliadkach nas orchester vzdy prekvapi zanrom ci novinkou vo svojom repertoari. S mazoretkovou skupinou pri OcU v Podbrezovej pod vedenim Mirka Prochazku, pripravili niekolko ucelenych programov, s ktorymi dosiahli uspech pri koncertoch, najma v kupelnych mestach.
Uroven nasej dychovky neunikla ani republikovym organom. Dokazom je prestizna cena Karola Padiveho v roku 1992. Jej ambicie prerastli aj za hranice nasej vlasti. V roku 1993 to bol festival rakuskych dychovych hudieb vo Viedni. Do povedomia medzinarodneho hudobneho sveta sa zapisala v Zline roku 1994 a nasledne v Totkomlosi. O rok to bol medzinarodny festival v juznom Tirolsku, v roku 1997 v polskom Jastrzebie - Zdroj. Doposial najvacsi uspech vsak zaznamenali na 40. EURO - Musiktage 2001 v nemeckom Böselli, kde medzi 33 orchestrami z 11 krajin Europy ziskali v kategorii velkych dychovych orchestrov 2. miesto. Najcennejsim uspechom na domacej pode je umiestnenie v zlatom pasme na 21. rocniku Padiveho Trencina.
Neodmyslitelnou sucastou takejto vyznamnej udalosti su gratulacie. Prvymi boli divaci, ktori svoje sympatie prejavovali priebezne neutichajucim potleskom.

-Iste je pre vas velkym zadostucinenim, ze nesiete stafetu minulych generacii. Dovolte mi preto vzdat hold vsetkym tym profesionalom, ale aj milovnikom hudby, ktori sa za uplynule roky usilovali, aby meno Podbrezovej nezvucalo len vysokou kvalitou ocele, ale aj podmanivymi tonmi dychovej hudby. Za 165 rokov z  malej robotnickej muziky vyrastlo vyznamne hudobne teleso, zname nielen na Slovensku, ale aj v zahranici. A my vam za to uprimne dakujeme. Do dalsich rokov vam zelame predovsetkym pevne zdravie a chut sirit aj nadalej svojou vynikajucou povestou dobre meno zeleziarni”, povedal okrem ineho Ing. Ludovit Ihring, clen Predstavenstva ZP a riaditel pre kapitalovy rozvoj, ktory spolu s JUDr. Marianom Zimom, clenom Predstavenstva a personalnym riaditelom ZP a.s., blahozelali dychovke v mene vedenia spolocnosti, ktora je dominantnym subjektom vytvarajucim materialne zazemie dychoveho orchestra. V mene OZ KOVO blahozelal jubilantom podpredseda OZ KOVO Slavomir Stromko.
Najstarsiu dychovku na Slovensku prisli pozdravit aj clenovia najvacsieho a najstarsieho - 95 rocneho dychoveho banickeho orchestra Majovak z Karvinej. Medzi gratulantmi boli zastupcovia dychovej hudby z Brezna, Valaskej. Pozdravit ich prisla aj riaditelka Stredoslovenskeho osvetoveho strediska Maria Paluchova a predseda Zdruzenia Dychovych hudieb Banskobystrickeho kraja, Pavel Siansky.
Vyvrcholenim bolo udelenie ceny generalneho riaditela Narodneho osvetoveho centra - Vyrocna medaila Daniela Gabriela Licharda za dlhorocnu vyznamnu pracu pre rozvoj dychovej hudby na Slovensku a za vysoku umelecku uroven. Jan Jamriska, predseda Zdruzenia dychovych hudieb Slovenska ju odovzdaval s dorazom, ze tuto cenu dostavaju len najlepsi z najlepsich. Predseda Zdruzenia dychovych hudieb zaroven odovzdal dakovny list zeleziarnam. Bez ich pomoci by bola existencia dychovky na sucasnej urovni problematicka.