ZP a.s. NEWS

Vazme si svoju historiu

Nasa spolocna zelezna cesta

Pokracov. z min. cisla

OSRBLIE - Zerrenpach (1622), Osrblie (1780): horska obec v doline Osrblianskeho potoka vo Veporskych vrchoch je spojena cestou s Hroncom. Povodne banicka a hlavne drevorubacska osada (Osrbliansky handel) vznikla v polovici 15. storocia.
Osrblie vzniklo ako komorska osada (Osrbliansky handel v roku 1580) na uzemi Predajnej. Erar i sukromni podnikatelia tu tazili zeleznu rudu a okolo roku 1630 aj olovo.
Osrblie za necelych sto rokov znacne vzrastlo. Roku 1814 malo uz 34 domov a asi 200 obyvatelov (2 dozorcov, 24 dingovych robotnikov, 34 drevorubacov, 1 uhliara a 4 remeselnikov, chlapov bolo 33, vydatych zien 41, vdov 7, dospelych dievcat 17, maloletych 26 a 10 sluzok).
Uz v 15. storoci tu stal pri osrblianskom potoku hamor a valcovna. Od roku 1795 tu pracoval zelezny hamor na tahanie zeleza. V roku 1813 bol rekonstruovany na vyrobu drotu, neskor sa tu vyrabali noze a mece. Drot vyrabali tahanim z tenkych kovanych zeleznych prutov. Drotovna pracovala do roku 1821, potom sa v nej vyrabalo len tycove zelezo. Od roku 1828 bol v Osrbli v prevadzke vykurovaci hamor. V rokoch 1840 - 1842 na jeho mieste vznikla prva valcovna tycoveho zeleza v ramci Hroncianskeho zeleziarskeho komplexu s jednou valcovacou tratou. Spracovavala “cagle” (polotovary) zo skujnovacieho hamra v Hronci, vyrabala pasove, stvorcove, gulate tycove zelezo. Priemerna produkcia neprevysovala do roku 1846 rocne 5000 - 6000 viedenskych centov. Osrblianska valcovna sa stala spolu s Hroncom najmodernejsou castou komplexu. V sestdesiatych rokoch 19. storocia bola popri Piesku a Podbrezovej jednou z troch hlavnych valcovni hroncianskych zeleziarni. Valcovnu odstavili v ramci prestavby erarnych zeleziarni (Hronec – Podbrezova) v rokoch 1881-1885.
Vacsina obyvatelstva bola a zostala v komorskych, v statnych sluzbach ako drevorubaci (Schwarzbacher, Leitner, Medved, Luptak, Pacera, Danis, Kobela, Slivka, Kubove, Spisiak, Bobal, Babcan, Zibrin, Trnik), uhliari (Caban, Mojzis), povoznici (Chudik, Kubove). Malo pocetnu socialnu skupinu tvorili remeselnici (obuvnik - Knazik, kovac – Trnik, mlynar – Auxt) a pastieri (Bulik, Ivanic), ktori sa starali o stada dobytka a oviec drevorubacov a hutnikov. V obci byvali aj horari (Longauer, Makovicky) a ucitel.
Podobne, ako vo vacsine horehronskych obci, aj tu bola ciganska kolonia (Ferencik, Fokos, Lacko, Nurec).
V obci Osrblie nas uputa rimskokatolicky kostol Navstivenia Panny Marie, prestavany v roku 1935 zo starsieho sakralneho objektu. Z povodneho dreveneho kostolika starej osady pochadza aj vzacna drevena plastika Panny Marie s Jeziskom z druhej polovice 15. storocia. Vo vezi kostola je umiestneny unikatny zvon s historickym napisom, odliaty v Hronci z kanonov uhorskej protihabsburskej revolucie (z rokov 1848-49).

TRI VODY - Z Osrblia vedie horska cesta do odlahlej lesnej lokality pod masivom Lubietovskeho Vepra. Tu na sutoku troch horskych potokov vznikol v roku 1795 zeleziarsky zavod (Dreiwasser - Gewerkschaft) s vysokou pecou. Zalozili a vlastnili ho viaceri sukromni podnikatelia - clenovia lubietovskeho taziarskeho spolku. Zeleziaren vyuzivala drevo a zeleznu rudu z okolitych lesov a bani. Vysoka pec produkovala surove zelezo, hlavne pre erarne hamre. V roku 1835 polovicu podniku odkupil spissky podnikatel Daniel Prihradny. Zeleziaren tvorila jeden podnik so skujnovacimi hamrami a valcovnou v Bujakove pri Brezne. V lejarni priamo pri peci sa odlievali strojove suciastky, rury, kachle, nadoby, v uhorskej revolucie (1848-49) aj delove gule proti habsburskej monarchii. V rokoch 1867-1868 Daniel Prihradny uskutocnil rozsiahlu rekonstrukciu svojich zeleziarni. Vysoka pec na Troch Vodach bola prestavana na vyssiu kapacitu s vykonnejsim valcovym duchadlom. V roku 1873 pec prestala pracovat. Ostatne objekty zeleziarne pri poziari v roku 1882 vyhoreli a pri stavbe uzkokolajnej zeleznice v roku 1917 boli odstranene. Pozostatky vysokej pece na Troch Vodach - plast pece vysoky 8,5 metra, su pamiatkovo zakonzervovane a spristupnene.

Ing. Jan Greschner
Pokracovanie v bud. cisle

<<<

Koncert uputal vsetky generacie

Lenka Filipova v Podbrezovej

zelp0323e.jpg (18507 bytes) Ked Lenka Filipova vydala svoju prvu platnu s nazvom Zamilovana, mala dvadsatosem. Dnes ma o nieco viac a jej najnovsi album sa uz nevola tak romanticky - Tisic sposobov ako zabit lasku. Na podia sa vratila po stvorrocnej prestavke. V roku 1999 totiz rozpustila kapelu a prestala nacas spievat. V sucasnosti vystupuje s novou kapelou a vydala novy album, ktory nahrala so slovenskymi muzikantmi Jany Kirschnerovej. V tomto albume po prvykrat nehra na “spanielke”, ale siahla po elektrickej gitare. Po koncerte, ktory sa uskutocnil 13. novembra v Dome kultury ZP, nam poskytla rozhovor:

*Na Slovensku v sucasnosti ucinkujete casto, spolupracujete so slovenskymi hudobnikmi. Mate tu vybudovane aj pevne vztahy?

- Ja to mam dost prepojene profesionalne, pretoze vlastne uz sem cestujem 20 rokov a ovela castejsie som k vam cestovala asi tak pred 15-timi rokmi. Bola som tu naozaj castym hostom a vytvorili sa v podstate sice profesionalne vztahy, ale na nich vyrastli casom vztahy sukromne, takze tu mam vela priatelov. V poslednom case u vas vela pracujem, nahrala som so slovenskymi muzikantmi poslednu platnu a myslim si, ze pre mna je Slovensko inspirativne so svojou energiou, so svojimi vibraciami, s takym svojim temperamentom.

* Pocas svojej kariery ste vystriedali mnozstvo gitar. Zacali ste spanielkami, teraz ste prisli na chut elektrickej gitare. Mate medzi nimi taku, ktoru mozete nazvat majstrovskym nastrojom?

- Jednu mam vyrobenu rucne - je to nastroj od spanielskeho majstra. Mam ju doma, nevozim ju so sebou na koncerty, mam ju vacsinou do studia, alebo ked nahravam klasicke CD.

st,ok
Foto: I. Kardhordova

<<<

Zdasaci vystupia v Brezne

Minuly rok sa zdarsky divadelny subor ochotnikov rozhodol preniest televizny film “Svetaci” do podoby divadelnej humornej hry so spevom. Pred prvou premierou bolo nutne prekonat mnozstvo problemov. Po zlozitych rokovaniach dosiahli prenajatie autorskych prav od sucasnych drzitelov, kde bolo specifikovane co mozno pouzit z hudby, texty atd.

Vzhladom na prostredie, technicke moznosti a specifiku divadelneho prostredia bolo nutne upravit scenar tak, aby bola zachovana kompatibilita predlohy, ale zaroven aby bol ponechany tvorivy priestor pre reziu a jednotlivych hercov. V tomto ponati sa nakoniec objavil aj pre niektorych zaujimavy clanok “tanecna zlozka”, ktory spajal jednotlive obrazy a vyplnal priestor pri upravach sceny pocas predstavenia. Vsetci zainteresovani ocakavali, ako tento “pokus” prijmu divaci a ako obstoji v konfrontacii s filmovou predlohou. Vysledok prijemne prekvapil nielen zucastnenych akterov, ale aj divakov, ktori si nevahali toto predstavenie pozriet aj niekolkokrat za sebou.
Zdarsky subor nadviazal spolupracu s divadelnikmi z Brezna a v sucasnosti bezia rokovania o hostovani suboru so “Svetakmi” a tiez s rozpravkou Pod Tatrami. Ochotnici zaroven dufaju, ze vedenie nasej akciovej spolocnosti nielen moralne podpori tento uspesne rozvijajuci sa projekt. V ramci spoluprace ide zaroven o hostovanie spickoveho amaterskeho suboru z Brezna v Zdari nad Sazavou.

Skuska na inscenaciu Sest zien Jindricha VIII, ktoru uvedie subor v buducom roku . V strede reziser J. Vobecky, vlavo J. Bucek, vpravo Z. Hrstkova.

Pre milovnikov hudby

Statna opera v Banskej Bystrici uvadza:
V utorok 2. decembra od 18,30 do 20,40 hod.

Wolfgang Amadeus Mozart, Dana Dinkova: BOZSY AMADEUS

Rezia a choreografia Dana Dinkova a.h. / Hudobne nastudovanie a dirigent Igor Bulla / V hlavnych ulohach: Simon

Svitok, Michal Duris a.h., Jelena Kirillova, Alzbeta Trgova, Michaela Almasiova, Martina Masarykova a.h., Igor Lacko.
Synteticke hudobno – dramaticke a tanecne divadlo zo zivota W. A. Mozarta v jednom dejstve.
Vstupne 100,- 110,- 120 korun .

V sobotu 6. decembra od 17,00 do 19,00 hod.

Igor Bazlik: POLEPETKO

Hudobne nastudovanie a dirigent Pavol Tuzinsky. Rezia Andrea Hlinkova a.h. V hlavnych ulohach: Anton Baculik a.h., Katarina Silhavikova a.h., Jozef Benci, Ivan Zvarik. Opera pre deti o chlapcovi, ktory poplietol (takmer) vsetko.
Vstupne 100 korun.

V utorok 9. decembra od 18,30 do 21,20 hod.

Antonin Dvorak: RUSALKA

Hudobne nastudovanie a dirigent Pavol Tuzinsky / Rezia Karel Drgac a.h. / V hlavnych ulohach: Stanislav Matis, Klaudia Dernerova a.h., Karin Varkondova a.h., Eva Lucka, Igor Lacko, Lenka Brazdilikova a.h., Erika Jakabova a.h., Blanka Jezikova a.h. Novy vyklad rozpravkoveho pribehu o laske v atraktivnom umeleckom prostredi.
Vstupne 100,-, 120,- a 140 korun.

Rezervacia vstupeniek 415 5715, resp. umprev @bb.psg.sk

<<<

Uz pat rokov organizuje MIKROREGION CHOPOK - JUH putovnu vystavu SIKOVNE RUKY. V dnoch 7. az 9. novembra bola instalovana v Dome kultury ZP, pri prilezitosti 50. vyrocia obce. Svoju zrucnost tu predviedli obyvatelia obci Nemecka, Predajna, Jasenie, Raztoka, Dolna Lehota, Horna Lehota, Bystra, Myto pod Dumbierom, Jaraba a Podbrezova. Vyse sedemsto navstevnikov vzdalo hold sikovnym rukam sedemdesiatich osmich vystavovatelov. Medzi obdivuhodnymi pracami sme nasli aj tvorbu nasich spolupracovnikov, ktoru vam priblizime v rozsirenom vianocnom vydani.