Pokracov. z min. cisla

VALASKA - Villa Tegart (1424), Tergort (1441), Vlachfalwa (1528), Walachosch Dorf (1547),). Obec Valaska vznikla v polovici 15. storocia, ked starsia osada lupcianskeho hradneho panstva Stiavnicka, bola dosidlena valachmi, zaoberajucimi sa pastierstvom a chovom dobytka. Obyvatelia tiez pracovali ako povoznici, i ako zeleziarski robotnici v okolitych zeleziarskych zavodoch, v chotari obce Valaska, pri dolnom toku Bystrianky, v terajsej miestnej casti.
Vo Valaskej (1663) boli dve soltyske usadlosti (jedna patrila A. Soltysovi - richtarovi a na druhej bolo evidovanych 6 uzivatelov), ostatnej poddanskej pody bolo 8 5/8 usadlosti. Spolu tu byvalo 81 domacnosti.
Socialna struktura tejto obce bola velmi pestra. Na pode zostala pracovat vacsina domacich rodin. Boli to potomkovia byvalych privilegovanych vrstiev poddaneho ludu (Cipciar, Cervenka, Frajt, Molcan, Trangos), drobni rolnici (Bencik, Durcik, Kochan, Krupa, Matos, Siman, Zvara) a zeliari (Babic, Boric, Bencik, Cipciar, Cervinka, Gajdos, Gregus, Koza, Kralik, Kupcok, Kysel, Kudelka, Luptak, Molcan, Matos, Pancik, Poliak, Revay, Scgwaner, Stec, Stefanik, Vyletel a pod.). Velmi pocetne a specializovane bolo pastierstvo (pastieri koni v horach, teliat, krav, koz, oviec). V obci boli aj dvaja rybari (Codor a Olexa) a dvaja hajnici G. a J. Zelencik.
V obci bola silne zastupena robotnicka vrstva (Almasy, Bursa, Dudka, Dyk, Ertl, Fischer, Fodor, Gonos, Grineus, Havas, Klajban, Kolenicka, Kovacik, Kralik, Kubancik, Kudelka, Laubert, Misica, Mokos, Molcsanyi, Pacesa, Povazec, Schwandtner, Schwarzbacher, Soliar, Sajban, Stefko, Trangos, Vrazdiak).
Z remeselnych odvetvi v obci bolo zastupene: obuvnictvo (Babic, Molcan, Trangos), kovacstvo (Fodor, Havas, Horvath), stolarstvo (Fabianni, Olerini, Kleiban, Kolenicka, Povazanec), krajcirstvo (Fodor). Zo zivnosti to bolo mlynarstvo (Jancik, Kudelka), masiarstvo (Babiak) a krcmarstvo (islo o arendarov Duchnovica, Padlicku, Valentinyho). V obci bola aj ciganska osada (Bartos, Bucko, Buric, Eremias, Gunar, Lacko, Lasica ...).

PIESOK vznikol koncom 18. storocia okolo zavodu patriaceho najprv k zeleziarnam v Hronci, od druhej polovice 19. storocia k Podbrezovej. V roku 1789 postavili hamor na vyrobu tycoveho zeleza so styrmi vyhnami. V roku 1848 na mieste vykuvacieho hamra uz pracovala valcovna tycoveho zeleza - dve valcovacie trate, ohrievacie pece vykurovane drevom a dve hladiace kladiva, tiez klincovna so styrmi strojmi. Od roku 1859 bola valcovna jednou z troch najvacsich v podniku. V roku 1859 postavili v Piesku prve pudlovacie pece, neskor aj pudlovaciu a zvaraciu pec na vodny plyn. Specialitou zavodu od roku 1870 bola vyroba banskych kolajnic a klincoveho zeleza. V roku 1874 prestavali hamor na valcovnu s dvoma valcovacimi tratami. Vyroba tycoveho a pasoveho zeleza sa zvysila najma od konca 19. storocia. V zavode pracovala dvojradova valcovna, dva buchary a dve kombinovane pece. V roku 1900 bola postavena narazacia pec. Vyvin zeleziarskeho zavodu v Piesku (Henrichov zavod) vyznamne ovplyvnil novy vynalez na prelome storocia, ktory umoznil zvarat vodnym plynom pomerne tenke plechy z kujneho zeleza a vyrabat z nich velkorozmerne rury a dute telesa rozlicnych tvarov a konstrukcii. Novu progresivnu zvarovnu uviedli do prevadzky v juni 1904, vyrabala vodovodne, kanalizacne, vrchne, plynove turbinove rury, kotly, sucasti kotlov, nadrze a nadoby, tvarovane dute vyrobky. (Bol to prvy zavod v Uhorsku. Licencia bola kupena od firmy Janke Pavel “ferrom” v Katoviciach). Pri tejto vystavbe bolo postavenych 72 bytov v Piesku, tzv. “Henrik Telep”.
Obyvatelmi tejto novej osady boli: Babic, Babjak, Balco, Barbierik, Barboriak, Bercik, Bohal, Bohus, Brozman, Bulla, Cillik, Cizik, Cunderlik, Debnar, Durco, Fabrici, Fabry, Filadelfi, Flaska, Fordek, Fusan, Giertli, Grec, Grener, Hahn, Handlir, Hanuska, Havas, Haveta, Hölz, Helc, Hlinka, Huraj, Chudik, Jasik, Jerge, Kalisky, Knazovicky, Kochan, Kolenicka, Korbacka, Kovacik, Krutl, Kypet, Kucera, Kupec, Lepka, Longauer, Loczi, Marak, Majerik, Misut, Ondercik, Patus, Peniak, Petko, Piar, Pavlecka, Poldavf, Prokop, Pruzina, Rapensber, Mistrik, Siman, Slezak, Sliacan, Stieranka, Stanislav, Sebo, Skrabala, Skultety, Stric, Suhajda, Svantner, Tekel, Toth, Turna, Valigura, Vona, Zavrsan, Zvatrik, Weisenpacher.
Medzi starymi zamestnancami Piesku sa vyskytuju mena: Bohal, Bohus, Bulla, Dobrik, Dolezal, Fabrici, Filadelfi, Flaska, Fusan, Hahn, Hölz, Kramarik, Krutel, Kvackaj, Lepka, Majan, Piar, Rogozan, Sukovsky, Simon, Stubna, Lehocky, Stric, Zurian a dalsi.
Na Piesok bola premiestnena aj univerzalna valcovacia trat v roku 1907 a zacala pracovat v aprili. Robotnici dochadzali aj z okolitych obci a z byvalych banickych, hutnickych a uhliarskych osad starohorskej doliny, Spanej doliny, Donovalov, Motyciek a Kalistia. Poniektori sa tu usadili natrvalo.
Medzi vyrobcov rusnov sa v dvadsiatych rokoch 20. storocia zaradili aj Strojarne Piesok, vyrobou repliky Kachelmannovych rusnov pre podnikovu dopravu na 750 mm drahe podbrezovskych zeleziarni.
Neskor, po roku 1945, sa piesocky hutnicky zavod uplne preorientoval na strojarsku vyrobu. Po roku 1945 sa vyrobny program v piesockom zavode zmenil. V prvych rokoch to bola vyroba mostnych konstrukcii, kovoobrabacich a drevoobrabacich strojov, neskor vyroba lodnych mechanizmov a komponentov. Od roku 1963 bola zavedena specializovana vyroba beztrieskovych strojov na tvarovanie plechu. V areali terajsieho podniku - Strojaren Piesok a.s., mozno vidiet pozoruhodnu stavebnu pamiatku priemyselnej architektury - fabricke vyrobne haly s valcovitou vezou vodojemu z roku 1906.
V obci Valaska v rokoch 1945-1965 vyrastlo nove sidlisko pre zamestnancov z okolitych priemyselnych zavodov. Vyznamnou kulturno - historickou pamiatkou vo Valaskej je Rimsko-katolicky kostol sv. Martina z druhej polovice 15. storocia, stavebne upravovany v 17. a 19. storoci. V areali kostola sa nachadza cintorin s historicky cennymi nahrobkami a subor kaplniek z polovice 19. storocia. Klasicisticka Kaplnka sv. Jana Krstitela z roku 1846 so slnecnymi hodinami, sa nachadza uprostred najstarsej casti obce. Obec Valaska je znama tradicnym festivalom dychovych hudieb, ktory sa uz 30 rokov uskutocnuje vzdy zaciatkom juna. V obci sa zachovali ludove remesla a ludove tradicie. Zvlast popularna je “Bursa” vo Valaskej - fasiangova obchodzka s atraktivnym sprievodom masiek. Uskutocnuje sa poslednu fasiangovu nedelu.