PODBREZOVAN   6/2004

STRANA 4

STRANA

0

Kulturna oblast

60. rocnik Podbrezovana

K statnym zeleziarnam a oceliarnam na Slovensku v CSR patrila oceliaren, valcovne a rurovne v Podbrezovej, valcovne v Piesku, kyslikaren, samotaren, laboratorium, elektromechanicky a stavebny oddiel, zlievaren a smaltovna v Hronci.
V oceliarni I. boli dve pece typu Marz  obsahu 20 ton a jedna siemens - martinska pec s obsahom 10 ton. V oceliarni II. boli 4 pece s obsahom 20 ton, boli vykurovane generatorovym plynom.
Valcovne v Podbrezovej mali trate: hrubu valcovnu, valcovnu hrubych plechov (Lauthovo trio), strednu valcovnu a jemnu valcovnu. Stavba novej jemnej valcovne sa zacala v roku 1926 a dokoncena bola v roku 1928. Valcovna v Piesku mala strednu valcovnu na vyrobu plocheho a univerzalneho zeleza do sirky 300 mm, pruzinovej ocele a brusok pre tupo zvarane rury. Zinkovna ohnom sa zacala stavat v roku 1923 a s vyrobou zacali v aprili roku 1924. V Piesku bola postavena aj zvarovna rur vodnym plynom. Kyslikaren bola postavena pri zvarovni rur. V samotarni vyrabali samotove tvarnice vsetkych typov a akosti pre vlastnu spotrebu zeleziarni. Rucna vyroba bola nahradena strojnou vyrobou. Laboratorium sluzilo na kontrolu prevadzky zeleziarni po stranke chemickej, technologickej a metalografickej.
Elektromechanicky a stavebny oddiel prevzal styri hydroelektrarne v Podbrezovej,  Lopeji, Dubovej a v Piesku. Zaciatkom roku 1926 bola zacata vystavba hydroelektrarne v Jaseni. Ako rezerva sluzila parna turbina postavena v roku 1910. Zlievaren a smaltovnu v Hronci kupil Ceskoslovensky stat koncom roku 1919. Zavod pozostaval zo zlievarne strojnej liatiny a nadob, lisovni plechovych nadob a smaltovne nadob plechovych a liatych.
Zlievaren strojnej liatiny a nadob bola rozsirena a prestavana v roku 1922 az 1923. Lisovna plechovych nadob a vyroba uspornych stolokrbov vyrabala mesacne 2 - 3 vagony surovych plechovych nadob. Smaltovna liatych nadob vyrabala rozne druhy nadob ciernobiele a modrobiele. Smaltovna plechovych nadob vyrabala rozne druhy plechovych nadob v roznych farbach. Statne zeleziarne v Tisovci mali jednu vysoku pec s dennou vyrobou 400 q zeleza , ktora bola prestavana na pec s modernejsim prislusenstvom, s priemernou vyrobou 800q zeleza .

Za desat rokov CSR bolo vynalozenych na novostavby a investicie celkom 84,707.704.- Kcs. Z toho na :

- stavbu hydrocentraly v Jaseni 29,133.583,-
- zdokonalenie valcovni a rurovni 17,896.931,-
- prestavbu valcovne v Podbrezovej 13,951.188.-
- zavod v Tisovci 15,510.678.-
- zriadenie taziarne pre ocelovy drot 2,555.106.-
- prestavbu zlievarne v Hronci 1,848.886.-
- zdokonalenie a doplnenie zlievarne v Hronci 498.623,-
- stavbu vlecky v Tisovci 824.908,-
- generatory a zihacie pece 1,665.689,-
- nakup pozemkov pre stavbu robot. domov 1,297.407.-
- rozne 24.705.-

Pocet robotnikov:

Obdobie hospodarskej konjunktury (najma roky 1924 - 1928) neprinieslo podbrezovskym zeleziarnam vyraznejsi rozkvet. Rok 1928 bol najlepsim rokom pre Podbrezovu, pretoze v ostatnych rokoch bola vyroba ovela nizsia, hlboko klesla pod polovicu produkcie roku 1913. Vyroba zvaranych rur vodnym plynom sa opierala vyhradne iba o vyvoz, pretoze na domacom trhu bol len nepatrny odbyt. Tazkosti boli aj s odbytom liateho a smaltovaneho riadu z Hronca. Strata vyse 305 milionov Kcs v rokoch 1919 -1924 prinutila statnu spravu k  racionalizacnym opatreniam. Pristupili k vybudovaniu hydrocentraly Jasenie, ktorej projekt bol vypracovany este za Rakusko - Uhorska. Roku 1925 bola v Podbrezovej zrusena stara rurovna, vyroba tupo zvaranych rur bola zrekonstruovana a zaciatkom roku 1926 premiestnena do valcovne plocheho a univerzalneho zeleza a pruzinovej ocele v Piesku. V Piesku bola postavena aj zvarovna rur vodnym plynom. Kyslikaren bola postavena pri zvarovni rur.
Na mieste starej zrusenej rurovne sa zacala v roku 1926 vystavba novej profilovej valcovne. V Tisovci bola zavedena z dovodu vyuzitia odpadovej trosky vyroba troskovych tehal. Vystavba modernej valcovne, rozsirenie elektrifikacie, ani presun vyroby z Podbrezovej do Piesku vsak nemohli preklenut vazne zaostavanie celkoveho technickeho stavu zeleziarni.
Za roky 1924 - 1929 vykazala hutnicka vyroba Podbrezova - Hronec - Piesok - Chvatimech - Tisovec - Banska Bystrica celkovu stratu 134 442 000 Kcs.

J.G.

Sutazna otazka c.4:

Kedy sa zacali v Podbrezovej vyrabat pozinkovane rury?

Nasa spolocna zelezna cesta

Podbrezova

Pokrac. zo 4. cisla

Minister priemyslu k 1. januaru 1946 zriadil na uzemi obce narodny podnik s nazvom: Stredoslovenske zeleziarne Podbrezova n. p. Pri prilezitosti oslav 5. vyrocia SNP boli zeleziarne premenovane na Svermove zeleziarne n. p.
V  Podbrezovej vznikol v roku 1950 hutnicko - strojarsky kombinat, ktory zdruzoval zavody v Podbrezovej, Tisovci, Hronci, Brezne, Zavadke, Piesku, Kostelci nad Orlici, Tynisti nad Orlici a v Brne - Slatine.
Zaciatkom roku 1951 postihli Svermove zeleziarne zasadne organizacne zmeny, ktore mali velky vplyv na dalsi rozvoj a investicnu vystavbu podniku, zeleziarne boli rozclenene na viacere podniky. Delimitaciou strojarskej vyroby z prevadzkarni v Piesku a v Hronci vznikol novy narodny podnik - Strojaren Piesok n. p. Z mostarne Brezno vznikol samostatny narodny podnik Mostaren Brezno, z prevadzkarne Zavadka nad Hronom - Sigma n. p., zavody v Cechach boli tiez odclenene.
Dnom 1. maja 1992, na zaklade schvaleneho privatizacneho projektu a vypisu z obchodneho registra Okresneho sudu v Banskej Bystrici, bola zriadena v Podbrezovej akciova spolocnost, s obchodnym nazvom: Zeleziarne Podbrezova a. s.
Vo vyse 160-rocnej tradicii, Zeleziarne Podbrezova a.s., uspesne pokracuju. V modernej oceliarni so zariadenim pre plynule odlievanie ocele, v taharnach rur a valcovni rur s pretlacovacou stolicou vyrabaju presne ocelove bezsvikove rury - ako popredny europsky vyrobca ich dodavaju zakaznikom do celeho sveta.
Pre navstevnikov firmy je zaujimavostou navstivit Hutnicke muzeum ZP v areali podniku. V muzeu je zhromazdeny dokumentacny material o zeleziarskej vyrobe na sirokom okoli. Jeho sucastou je expozicia historickych vyrobnych zariadeni, ktora je umiestnena za muzeom. Zeleziarne Podbrezova a.s. podporuju aj archeologicky vyskum v lokalite Hradok. Vysledky vyskumu su prezentovane v samostatnej expozicii. V blizkosti budovy muzea sa nachadza tabula s pamatnym napisom na pocest zakladatela podbrezovskych zeleziarni kniezata A. Lobkowitza z roku 1840.
Nevsednym zazitkom je navsteva neogotickeho Rimsko-katolickeho kostola sv. Stefana - krala z roku 1892. Kostol je pozoruhodny secesnymi nastennymi malbami a vitrazovymi oknami, unikatne je pouzitie kovu vo velkom rozsahu vo vnutornom vybaveni kostola. Liatinove svatenicky, pokladnicky, svietniky a postranne svietidla v neogotickom style boli vyrobene v miestnych zavodoch v Hronci. Oltar je zhotoveny z kovovej valcovanej platne - ohybany, lakovany a pozlateny. Ohybany plech je pouzity aj na rebrach neogotickej stropnej klenby..
Na zasadnuti obecneho zastupitelstva dna 8. septembra 1999 poslanci schvalili:
- erb obce - v cervenom stite pod siestimi striebornymi hviezdami zo zlateho vrsku vyrastajuca strieborna breza so zlatym listim,- vlajku obce, ktora pozostava z piatich pozdlznych pruhov vo farbach: zltej (2/8), cervenej (1/8), bielej (2/8), cervenej (1/8), zltej (2/8). Vlajka ma pomer stran 2:3 a ukoncena je tromi cipmi, t.j. dvomi strihmi siahajucimi do 1/3 listu,- pecat obce je okruhla, uprostred s obecnym symbolom - erbom a kruhopisom

OBEC PODBREZOVA.

LOPEJ - (Lopea 1424, Lopye 1455, Lopeya 1470, Lopey 1522, Lopej 1786, mad. Loper). Zakladatelom povodne poddanskej obce Lopej bol richtar Petrik z Predajnej, ktory 14. augusta 1358 dostal od krala Ludovita I. (Ludovit Velky z rodu Anjou 1342 - 1382) vysadnu listinu. Obec povodne obyvali rolnici, lesni robotnici, neskor pracovali pri zeleziarstve v sluzbach komory. Okolo roku 1550 bol v Lopeji postaveny hamor.
Supis z roku 1712, zachytava iba majetnejsie domacnosti. Uvadza sa v nom, ze v Lopeji bolo 17 domacnosti, z toho po 5 meric osevu mali dve domacnosti (Panik a Krajcik), po 4 merice - jedna domacnost (Piliar), po 3 styri domacnosti (Panik, Suster, Piljar, Oravec) po 2 osem domacnosti (Mlynar, Kovac, Sluch, Piljar, Kukol, Gal, Jalcik) a 1 mericu - dve domacnosti (Kovac a Babka). Menej ako 1 mericu osevu malo v Lopeji okolo 40percent obyvatelstva.
V supise z roku 1718, ktory nevykazuje velke rozdiely v porovnani so supisom z roku 1712, su zachyteni uz vsetci poplatnici. V Lopeji bolo zaevidovanych celkom 22 domacnosti, z toho po 6 a viac meric osevu mali dve domacnosti (Oravec, Falci), po 5 a vyse 5 meric styri domacnosti (Panik, Krajci, Sroter, Mlynar), po 4 a vyse 4 tri domacnosti (Piliar 2x, Such), po 3 merice a viac osem domacnosti (Kovac 3x, Mlynar, Babka, Kukol, Gal, Krajcik) a po 2 merice i vyse 2 meric dve domacnosti (Sroter, Piljar), 3 zeliarske domacnosti (Luptak, Bocan, Polonsky) mali iba chatrce a zili zo zarobku.
Supis z roku 1718 zachytil okrem uzivatelov pody aj dalsich obyvatelov obce - tzv. zeliarov, ktori podu nemali. Tento supis nam dokazuje postupny ubytok uzivatelov pody a ubytok poctu domacnosti vobec. Najvacsie ubytky boli v Dolnej Lehote (-35), Valaskej
(-34), Hornej Lehote (-32), Jaseni (-30), ale v Lopeji (-6).

Pokrac. v bud. cisle

Ing. Jan Greschner

Mesiac kulturneho dedicstva

Medzinarodny den muzei

Program cyklu podujati zameranych na prezentaciu a propagaciu historickych pamiatok a kulturnych hodnot - Mesiac kulturneho dedicstva - sa na Slovensku zacina 18. aprila, Medzinarodnym dnom pamiatok. V mnohych statoch celeho sveta si tento den pripominaju uz vyse dvoch desatroci, z podnetu medzinarodnej mimovladnej organizacie ICMOS (medzinarodna rada pre pamiatky a sidla). Mesiac kulturneho dedicstva trva do 18. maja - Medzinarodneho dna muzei. Ako vsetky galerie a muzea na Slovensku, aj Hutnicke muzeum ZP pripravuje podujatia, ktorymi si pripomenieme svoj vztah ku kulturnemu dedicstvu. Pozvanky najdete priebezne v nasledujucich cislach novin. Radi vsak privitame aj podnetne navrhy od tych, ktorym dejiny nasej spolocnosti nie su lahostajne. Cakame na Vase telefonaty do redakcie.

O.K

Pozvanky

*Horehronske muzeum v Brezne vas pozyva na vystavu Krasa v cipke zakliata M. a Z. Weissovej, ktora je instalovana od 15. marca do 16. aprila v priestoroch Mestianskeho domu na Namesti gen. M. R. Stefanika 13 v Brezne. Vystava je spristupnena od pondelka do piatku od 8. - 16. hodine.

*Program predstaveni Statnej opery, na Narodnej ulici 11 v  B. Bystrici, na april:

- 1. aprila od 18,30 do 20,15 hod. tanecne divadlo - tragikomediu, pribeh lubostneho vztahu mladeho Roma a dievciny bielej pleti: GYPSY ROOTS - cili - CIGANSKE KORENIE od Gorana Bregovica,

-4. aprila o 16. hod. Velkonocny koncert v Evanjelickom kostole na Lazovnej ulici (W.A. Mozart : Motelo EXSULTATE, JUBILATE, AVE VERUM, KORUNOVACNA OMSA C-dur). Vstupne 90 Sk, permanentky A,B,

-6. aprila od 18,30 do 21. hod. najznamejsie melodie v poslednej operete Johanna Straussa: VIEDENSKA KRV. Vstupne 120,- 140,- 160,- Sk, zlava 50 percent permanentky A.

Rezervacia vstupeniek: tel. 4155715, e-mail: umprev@bb.psg.sk

Blahozelame nasim jubilantom

PRACOVNE JUBILEUM

Jaroslav BABNIC, Viera BUBELINYOVA, Jaroslav FRGOLEC, Anton HAVRAN, Olga KNAZIKOVA, Lev KOSEC, Anna KRAMLOVA, Frantisek KVIETOK, Jozef MARAK, Zdenko MAREK, Peter MEDVED, Marta NOMILNEROVA, Jozef POHORELEC, Elena RABATINOVA, Eva RACAKOVA, Maria SAUROVA, Janka SKROVINOVA

ZIVOTNE JUBILEUM

Peter BABKA, Juraj BIRKA, Ondrej BROZMAN, Karol KRAMLA, Miroslav LOVAS, Ing. Milan MACHEJ, Rudolf MARUSKIN, Ludmila MARUSKINOVA, Martin MEDVED, Anna MEDVEDOVA, Jozef MIHALEK, Jan OBLADAN, Jozef PANCIK, Maria PINDIAKOVA, Olga PODMANICKA, Vladimir POTKANY, Imrich RACZKO, Milan RONCAK, Jan SALING, Viera SARIKOVA, Eva SUHAJDOVA, Miroslav TAUCHYN, Jozef TREMSKY, Eva ZITNA

Poznamka: vyrocia uvedene v sulade s KZ 2004

Podakovanie – smutocne

Dakujeme pribuznym, priatelom, znamym, spolupracovnikom a ostatnym za prejavy sustrasti a kvetinove dary pri poslednej rozlucke s nasim drahym otcom, synom a bratom

Ing. Lubomirom ZEMKOM.

Nase podakovanie patri aj Dychovej hudbe ZP.
Deti, otec a brat s rodinou

Spomienky

Dna 20. marca uplynie prve vyrocie od umrtia milovaneho manzela, otca a stareho otca

Miroslava LUSTIAKA z Michalovej.

S laskou a uctou spominaju manzelka a deti s rodinami

O druhej budu tri

V nedelu, 28. marca, sa zacne letny cas. O druhej hodine stredoeuropskeho casu sa hodiny posunu na tretiu hodinu letneho casu. Metodu lepsieho vyuzivania prirodzeneho denneho svetla teoreticky naznacil uz v roku 1784 Benjamin Franklin. Vo viacerych europskych krajinach sa vsak zacala uplatnovat len pocas prvej svetovej vojny. Na nasom uzemi bol po prvykrat zavedeny letny cas v rokoch 1915 a 1916 a v roku 1940 az 1949. Nepretrzite sa zacal vyuzivat od roku 1979. V sulade so smernicami Rady Europy potrva do 30. oktobra 2004.

Nikdy sa nemrac i ked si smutny, pretoze nikdy nevies, kto sa moze zamilovat do tvojho usmevu.

Opät prisla jar

<<<

PODBREZOVAN   6/2004

STRANA 4

STRANA

0