PODBREZOVAN  13/2004

STRANA 4

STRANA

0

Kulturna oblast

Rok 2004 je 60. rocnikom nepretrziteho vydavania Podbrezovana. Hoci prve cislo vyslo uz v roku 1930 (nasledne vyslo sedem cisel), okolnosti prinutili vydavatela vydavanie zastavit. Historia Podbrezovana pokracovala az v roku 1945. Vyznamne jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvat aj nasa citatelska sutaz. Dozviete sa mnozstvo zaujimavosti a ak budete pozorne citat texty, najdete v nich aj odpoved na otazku. Staci vystrihovat kupony a posielat odpovede, aby ste ziskali sancu ziskat lakave ceny.

Historicky prehlad vyroby ocele v Podbrezovej

Dna 10. septembra 1851 sa zacala prevadzka pudlovacich peci. Dovedna bolo odstavenych devat dvojitych pudlovacich peci na drevo s osobitnou predohrievacou castou, podla vzoru peci v Lippizbachu v Korutansku. Otocnu pudlovaciu pec, vykurovanu drevom, so siemensovym regeneratorom, navrhol v 70. rokoch Maximilian Glanzer. Konstrukciu pece zdokonalil v 60. rokoch Michail Hamerak zuzenim spalovacieho priestoru a stupnovitym usporiadanim rostu, cim sa znizila spotreba paliva o 30 percent.
V roku 1879 bola uvedena do prevadzky prva siemens - martinska pec (SM) s kyslou vymurovkou a kapacitou 5 ton. Bol to zaroven vyznamny medznik v dejinach slovenskeho zeleziarstva. Dovodom pre zavedenie plavkovej ocele bolo velke mnozstvo zelezneho odpadu, na dane obdobie dobrej akosti. SM pec bola vykurovana generatorovym plynom, vyrabanym z najlepsich druhov karvinskeho a salgotarianskeho kamenneho uhlia v polovicnom pomere. Mreze regeneratorov boli zhotovene zo ziaruvzdornych tehal vyrobenych v Podbrezovej. Vsadzka pre SM pec bola zostavovana s cielom ziskania polotovaru vhodneho na valcovanie kolajnic. Ocel vyrobena z uvedenej vsadzky obsahovala cca 0,24 percenta uhlika, 0,22 percenta manganu a 0,12 percenta fosforu.
V roku 1890 bola uvedena do prevadzky druha SM pec. V roku 1895 bol zakupeny francuzsky patent pre vyrobu Holzerovej kremikovej pruzinovej ocele.
V roku 1897 bola dana do uzivania tretia SM pec. Prevadzka pudlovacich peci bola zastavena v roku 1906 a ocel bola vyrabana v bazickych SM peciach.
Po prvej svetovej vojne, v roku 1918 - 1919, bola vyroba v celom zavode zastavena. K jej obnoveniu doslo v roku 1920 na dvoch SM peciach. V roku 1926 doslo k rekonstrukcii oceliarne. V prvej budove boli postavene tri SM pece s obsahom 25 ton, vykurovane generatorovym plynom, vyrabanom v 10 generatoroch zo zmesi hnedeho a kamenneho uhlia. Sadzanie do pece a nakladanie surovin do vozikov bolo rucne. V druhej budove oceliarne bola umiestnena zlievaren ocelovej liatiny a jedna SM pec typu MAERZ, s obsahom 22 ton. Pec uz bola vybavena sadzacim zeriavom. Ocel bola odlievana spodkom pre hrubu trat, strednu trat a pre rurovnu. Na odlievacom poli bol liaci zeriav s nosnostou 35 ton, dva pomocne zeriavy s nosnostou 8 ton a jeden pomocny zeriav s nosnostou 6 ton. Do odlievacieho pola zasahovali este dva clnkove zeriavy z valcovne. V oceliarni vyrabali obchodnu ocel a ocele zarucenej akosti pre rury zvarane vodnym plynom, bezsvikove, kotlove a vrtne, pre kotlove a lodne plechy, pruzinovu a profilovu ocel a ocelove gule.
V rokoch 1941 - 1945 pracovali v oceliarni tri 35-tonove a dve 25-tonove martinske pece. V roku 1943 bola postavena elektricka oblukova pec s obsahom 3 ton, na zlievarenske ucely. Na srotovisku bola postavena zeriavova draha s piatimi magnetovymi zeriavmi. V tomto obdobi sa zacalo s vystavbou novej generatorovej stanice.
So zasadnejsou prestavbou SM oceliarne sa zacalo az v roku 1951 Ukoncena bola vystavba SM pece c. 1, s obsahom 40 ton. V roku 1954 bola postavena SM pec c. 5, s obsahom 40 ton. Sucasne boli zrusene dve 35 tonove SM pece. SM pec c. 3 bola pri generalnej oprave prestavana na obsah 30 ton. V roku 1957 bola zrusena stara SM pec c. 4 s odlievacou halou. Namiesto nej bola postavena nova elektrooceliaren s dvoma EOP s obsahom 30 ton, od vyrobcu Huta Zabrze Polsko. EOP - A bola uvedena do prevadzky v roku 1960, pec B v roku 1961.
V roku 1958 bola postavena 40 tonova SM pec c. 2.
V rokoch 1957 az 1961 prebiehala vystavba prveho vertikalneho zariadenia pre plynule odlievanie ocele (ZPO) a vystavba kyslikaren Claude TC 400. V kazdom pripade bolo toto ZPO historickym zaciatkom uplatnovania najprogresivnejsej technologie odlievania ocele v Ceskoslovensku.
Ocel bola odlievana spodkom. Odlievanie “svieckovych” ingotov do stvordielnych kokil bolo zdokonalene az po roku 1967 zavedenim odlievania na liacich vozoch a s vyuzitim strihacieho a stripovacieho zariadenia firmy Slinghoffer (Taliansko).
V r. 1963 bola rekonstruovana byvala SM pec c.5 na novooznacenu pec c. 4, s obsahom 45 ton. V roku 1967 bola SM pec c. 3 rekonstruovana na obsah 45 ton a vybudovana bola stripovacia hala. V roku 1968 bola pec c. 2 rekonstruovana na 45 tonovy system Maerz - Witkovice, so zavesnou chrom - magnezitovou klenbou a magnezitovou podou, s vyduskou. Rekonstrukciu SM peci na olejove kurenie umoznilo zrusit SM pec c. 1 vykurovanu generatorovym plynom. Hodinovy vykon tychto peci sa zvysil na 7 ton za hodinu.
V roku 1979 bolo povodne dvojprudove zariadenie na odlievanie bram rekonstruovane na odlievanie blokov stvorcoveho prierezu 200 x 200 milimetrov, urcenych na vyrobu bezsvikovych rur. V roku 1982 bolo uvedene do prevadzky radialne stvorprudove zariadenie plynuleho odlievania ocelovych blokov prierezu 200 x 200 milimetrov.
V rokoch 1990 az 1993 boli postupne odstavene SM pece c. 2 -4 a EOP - A a B.
V roku 1993 bola uvedena do prevadzky 60 t EOP - UHP a LF - panvova pec. Nova koncepcia vytvorila pozitivne predpoklady pre zvysenie uzitkovych vlastnosti oceli a kvalitativnych parametrov vyrabanej ocele progresivnou technologiou.

- J.G. -

Sutazna otazka c. 9

Ake zariadenie dodala pre oceliaren talianska firma SLINGHOFFER?

Nasa spolocna cesta

LUBIETOVA - Montana villa Lubetha - stara banska osada, v r. 1379 ziskala vysady kralovskeho banskeho mesta. Lubeta (1388), Libeta (1400) , Libethbanya (1524), Libetha, Libeth- Banya, Lubietowa (1786)

V roku 1379 udelil kral Ludovit Velky Lubietovej vysady slobodneho kralovskeho mesta, cim sa tato obec zaradila do zvazku siedmich kralovskych banskych miest. Napriek tomu, ze obdobie najvacsieho rozkvetu Lubietovej, kedy sa tazilo zlato, striebro, med a neskor zelezo je uz davnou minulostou, aj v sucasnosti zaznamenava obec postupny rozmach.
Navstevnikov, prichadzajucich do tejto obce, zaujme viacero pamatihodnosti. Patri medzi ne aj dom Marie Terezie, v ktorom tato panovnicka prenocovala pri ceste tymto regionom este pred svojou korunovaciou. Budova tunajsieho "Mestskeho domu" stoji na zakladoch povodnej stavby zo strnasteho storocia, i ked bola neskor viackrat rekonstruovana.
Lubietova lezi v doline potoka Hutna na okraji Veporskych vrchov. V stredoveku patrila do historickeho zvazku siedmich stredoslovenskych banskych miest. Vzacne kovy - zlato a hlavne medena ruda - sa na okoli tazili od 13. storocia az do polovice 17. storocia. Slavu lubietovskeho "medeneho" banictva propaguju vo svete viacere vzacne mineraly, ale predovsetkym Libethenit, objaveny a prvykrat opisany v roku 1823, pomenovany podla stareho nemeckeho nazvu mesta Lubietova - Libethen. Lubietovske banske haldy su dodnes predmetom zaujmu zberatelov mineralov.
Erarne bane na zeleznu rudu v Lubietovej sa spominaju (v dobovych listinach) uz v roku 1629.
Huta v Lubietovej bola postavena erarom v roku 1634. V roku 1692 taziar tam Filip Kropf postavil prvu vysoku pec v Uhorsku, zriadil pri nej zlievaren, vyrabal aj ocel. Na zabezpecenie jej prevadzky prisli odbornici zo Sliezska - boli to lejari a specialisti na vyrobu drevenych duchadiel. V roku 1709 huta vyhorela a prestalo sa v nej pracovat. Novu vysoku pec postavila skupina banskobystrickych mestanov, v cele so Samuelom Kellerom Modorom v Lubietovej zaciatkom 18. storocia (1722) v obdobi rakocziovskych povstani. Z tejto pece odliali suciastky pre atmosfericky parny stroj na cerpanie vody z bani - prvy na Slovensku i na europskom kontinente - ktory postavil v roku 1722 Anglican Izak Potter v Novej Bani. V roku 1790 hutu prevzal opat stat do vlastnej spravy. Surove zelezo z tejto pece sa spracuvalo v hamri v Kostiviarskej, od roku 1790 v hamroch vo Vajskovej a v Lopeji, ked hutnicky zavod v Lubietovej prevzal erar. Zo zeleza z tamojsich frisovacich peci vyrabala huta velmi dobre vyrobky rozneho druhu pre okolite banicke mesta, rozne strojne suciastky k prvym parnym strojom. Lubietovske surove zelezo bolo zvlast vhodne na vyrobu odliatkov. V roku 1815 bolo v hute a baniach zamestnanych 41 robotnikov. V zlievarni pri vysokej peci v roku 1867 vyrabali kotly, rury, mreze, nadoby. V roku 1896 prevadzkove zariadenie lubietovskej zeleziarne pozostavalo z vysokej pece, parneho kotla a stroja, predhrievaca vzduchu, pracovneho stroja, fukaca s vodnym kolesom - zavod bol podriadeny zeleziarni v Podbrezovej. Erar odstavil vysoku pec a zlievaren v roku 1909.

Ing. J. Greschner

Anna KULHANKOVA, vydajna naradia
-Mozno ze pojdeme k svokrovcom na Moravu do Zdaru nad Sazavou, kde je vela rekreacnych stredisk a moznosti prijemneho prezitia leta. Deti si uz planuju dovolenku samostatne.

Cyril EREMIAS, oceliaren
-Dovolenkovat budem doma na zahradke. Zatial som nic neplanoval, takze neviem. Chodili sme aj do Strehovej, uvidime, ake bude pocasie.

Ing. Jaroslav PORUBANEC, doprava
-Idem s manzelkou na dovolenku do Egypta. Vo februari sa nam podarilo zabezpecit si vyhodny 14-denny letecky zajazd a tak sa uz tesime na 2. jul, kedy vyrazame.

Milan FASKO, doprava
- Patrim do osemclennej expedicie, ktora ide od 23. jula na tri tyzdne na Kaukaz. Nasim cielom je zdolat Elbrus. Z tych ostatnych vrchov som uz bol na Mont Blancu, vo Francuzsku, Norsku, Svajciarsku... Najviac sa mi vsak vlani pacilo v Norsku.

Tomas REICHEL, zasobovanie
- V tomto roku som si neplanoval dovolenku, mam dost roboty okolo domu. Chodim rad do hor, na huby a lesne plody, ktorymi zasobujem sestrinu rodinu.

Marek TAGAJ, zasobovanie
-Tak ako kazdy rok, pojdeme na rodinnu dovolenku k nasim na dedinu - Povraznik. Mame tam chatu a pobyt si planujeme – bud na dva tyzdne a niekedy aj na mesiac. Stretavame sa tam aj so surodencami a navstevujeme kupalisko v Strelnikoch.

Anna RYSANEKOVA, doprava
-V auguste sa chystame s manzelom do Bojnic, na tyzdenny relaxacno-ozdravny pobyt. Dovtedy budeme relaxovat v nasej zahradke.

ku/kl+foto

Dychova hudba na festivale v Polsku

Priaznivci, ktori mali moznost sledovat ucinkovanie Dychovej hudby Zeleziarne Podbrezova v poslednych mesiacoch, urcite zaznamenali zlepsujuci sa hudobny prejav i vystupovanie hudby. Bol to dosledok intenzivnej pripravy na prve vyvrcholenie tohtorocnej kulturnej sezony. Hudba bola totiz uz v jeseni, po oslavach 165. vyrocia, pozvana organizacnym vyborom festivalu na medzinarodnu sutaz “Zlata lyra” v polskom meste Rybnik.

Dni 11.-13. jula prezila dychovka spolu s podbrezovskymi mazoretkami v Hornom Sliezsku - najpriemyselnejsej casti Polska. Vyse 150 tisicove mesto Rybnik uz po trinasty raz privitalo popredne europske dychove orchestre. Desat suborov v piatok popoludni napochodovalo na starobyle namestie, kde sa uskutocnil ceremonial otvorenia festivalu a uvodna sutaz mazoretiek. Namestie, ktore ma 800 rokov, hostilo okrem nas orchestre z Litvy, Nemecka, Madarska, Ciech, Ukrajiny a Polska. Medzi celebritami na tribune bol polsky minister kultury, byvaly premier Jerzy Buzek, predstavitelia mesta, vojvodstva a polskej kultury.
Po uvodnej, trochu uprsanej ceremonii, kde dominovali mazoretky z Ostravy, sa orchestre rozpochodovali podla programu na dalsie akcie. Prvy satelitny koncert sme absolvovali este v ten vecer v Rybniku, casti Niedobczice. Velky kulturny dom a prilahly amfiteater tvorili vyborne prostredie pre koncerty aj s mazoretkami. Navstevnici i pritomni muzikanti z inych orchestrov ocenili nas vykon burlivym potleskom.
Samotna sutaz sa uskutocnila v sobotu, v prekrasnom mestskom divadle v Rybniku. Vari kazdeho ucastnika premkla trema zo sutaznej atmosfery. V opatrnom uvode nasho koncertu zaznela Padiveho Rusaj junac. Orchester sa uvolnil a kazdou dalsou skladbou gradoval svoj vykon. Prispela k nemu svojim spevom aj Zuzka Giertlova. Zaverecny Pochod textilakov len umocnil dobry dojem, ktory sme zanechali u medzinarodnej odbornej poroty - nielen prednesom, ladenim, ale aj orchestralnou disciplinou. Bezprostredne po skonceni sutazneho programu kapelnik Jozef Kral zhodnotil nase ucinkovanie a povedal, ze je spokojny. Pre muzikantov ktori ho poznaju, to bolo najvacsie ocenenie a satisfakcia za polrocnu drinu.
Sobotne popoludnie sme koncertovali s Litvou a rybnickym mestskym orchestrom v meste Laziska. My, hutnici, sme hrali hutnikom. V Laziska Gorne, ako v celej sliezkej oblasti, je casta kombinacia fabrik - bana, elektraren, huta.
V nedelu popoludni sme sa zucastnili s madarskym orchestrom na spolocnom koncerte vo velkom meste Dabrowa Gornica - az za Katowicami. Ako inac - v meste su velke zeleziarne. Ucinkoval s nami domaci, asi 60 clenny, banicky orchester s velkym mazoretkovym suborom. Rozsiahle namestie bolo plne ludi. Pekne pocasie a najma domace vstupenie mazoretiek vytvorilo vybornu atmosferu. Ludia sa bavili.
Zaverecny galakoncert festivalu v Rybniku sa uskutocnil v nedelu vecer v mestskom divadle. Pozreli sme si program orchestrov - polske Wilamowice, madarsky orchester z Debrecenu a vojakov z Litvy. Koncert zaznamenavala polska televizia. Pocas koncertu sa uskutocnil aj ceremonial odovzdavania cien, ktore prebrali kapelnici orchestrov.
Festival “Zlata lyra” mal vysoku uroven, umelecku aj organizacnu. Poznajuc situaciu v kulture u nas, bol by problem zorganizovat podobny festival aj v ramci celeho Slovenska. Festival bol deklarovany ako sutazny. Uz pri oficialnom prijati delegacii orchestrov u primatora mesta Adama Fudali v prvy den festivalu, signalizovali clenovia poroty, ze tento rocnik bude prelomovy. Doposial bola len jedna kategoria orchestrov. Do nej sa prihlasili aj tohtorocni ucastnici. Aj ked boli orchestre Majovak z Karvinej, Mestsky orchester z nemeckeho Lorrachu, polske orchestre, i vcitane nas, dobre pripravene, nemozeme sutazit ako amateri v jednej kategorii s ustrednou vojenskou hudbou z Litvy, ci ucitelmi a ziakmi konzervatoria z Debrecinu. Organizator od buduceho roku rozdeli sutazne kategorie na profesionalov a amaterske orchestre. Tohto roku, aby sa nik neurazil, dali cenu len Litve a ostatnych odmenili rovnako. Podla informacii zo zakulisia festivalu sme dopadli velmi dobre a organizatori boli prekvapeni nasim vykonom. Festival a sutaz o Zlatu lyru v polskom Rybniku bola skutocne europska a my sme si siahli na europsku uroven.

(ik)

Blahozelame jubilantom

Jan BABELA, Branislav BACUSAN, Jozef BARAT, Jan BERAK, Zdenka BROZMANOVA, Jozef BUSNIAK, Jan CERVIENKA, Anton CIZMAR, Jan DANIS, Milan DEBNAR, Blazena EREMIASOVA, Jana FIGLUSOVA, Ing. Milan FILO, Vladimir HANZEN, Jaroslav HOLKO, Jozef HONKO, JANA HUNOVA, Iveta HUOSTIKOVA, Miroslav HUTKA, Peter JAKUBEC, Maria JUROSOVA, Anna KATRENCIKOVA, Marian KLESKEN, Juraj KNAZOVICKY, Milos KOCKA, Vladimir KRBYLA, Janka KVIETKOVA, Miroslav LEHOCZKY, Drahomir LENART, Anna LONGAUEROVA, Ing. Ondrej MAJER, Peter MARTINEK, Daniela MEDVEDOVA, Jan MICHALISKO, Lubomira MRAVCOVA, Jozef NOMILNER, Marian PRAVOTIAK, Kamil RADL, Milos RAPPENSBERGER, Ladislav REGULI, Anna RONCAKOVA, Elena SLOSIAROVA, Jozef SOJAK, Ing. Vladimir SOTAK, Ing. Jozef SKULTETY, Igor STULAJTER, Peter SUHAJDA, Jan TELGARSKY, Drahoslav TRAJTEL, Lubomir TURNA, Margita VALIGUROVA, Emilia VENGEROVA, Jan VILHAN, Anna VOJTKOVA, Milan WEISS, Anna ZEMKOVA

zivotne jubilea

Ivan CIZOVIC, Ing. Jozef GIERTL, Jaroslav GREGUS, Igor HAVLICEK, Jan KOSTIAL, Maria KOVACIKOVA, Jan KRISKA, Marian KRUPA, Anna LONGAUEROVA, Ladislav LUPTAK, Cyril MIHNAK, Jan MICHALCIK, Jozef MOLNAR, Ervin NOSKOVIC, Milan PREDAJNIANSKY, Ing. Pavel RUSNAK, Anton SOLIAR, Daniel SUBIK, Ivan SUHAJDA, Lubomira VANIKOVA, Felix VLCEK

Pozvanka na vikend

V dnoch 9. a 10. jula sa v Areali biatlonu v Osrbli uskutocni MOTO ROCK WEEKEND. Program akcie je nasledovny: v piatok o 14. hod. prichod ucastnikov, o 16. hod zaciatok koncertov rockovych skupin (Porticus, Quarreling Men, Nut Chuaj Dumela, Ausus (CZ) s hlavnym hostom vecera – ceskou skupinou Arakain). V sobotu od 12. hodiny bude zabavno-sutazne popoludnie, vystupenie streetfightera (kaskadera) a koncerty skupin UKND (16. hod.), Desmod (17.), Slepe crevo (19.), Noaco (20,30) a Horkyze slize (22.). Pre zaujemcov je zabezpecena doprava z Brezna (v piatok o 15,30 a 18. hod.), v sobotu (11., 15. a 19. hod.) a z Osrblia v piatok (24. hod.) a v sobotu (18., 20. a 24. hod.).

Naucia vas cardas

Folklorny subor MOSTAR pozyva siroku verejnost 16. jula o 19. hodine do restauracie OMEGA v Brezne, na 4. tanecny vecer zamerany na vyucbu tanca “CARDAS”. Vyucba sa uskutocni v prijemnom prostredi so zivou hudbou. Vstupne je 100 korun.

<<<

PODBREZOVAN   13/2004

STRANA 4

STRANA

0