Regionalne europske informacne centrum Banska Bystrica, ktore je sucastou europskej siete informacnych centier EUROPE DIRECT,  zacalo svoju cinnost v polovici roka 2005. Obyvatelia banskobystrickeho regionu tu mozu uz rok bezplatne a na vysokej profesionalnej urovni ziskavat informacie o Europskej unii, jej politike a instituciach. K dispozicii su aj rozne publikacne materialy, vydavane instituciami Europskej unie, pricom jeho navstevnici mozu vyuzit aj bezplatnu informacnu linku.
   Za rok existencie je banskobystricke informacne centrum EUROPE DIRECT vynimocne mnozstvom kontaktov s obcanmi, spolupracou s regionalnymi rozvojovymi instituciami, ako aj informovanim o europskej problematike roznych skupin obyvatelov vhodnymi formami spoluprace (napr. sutaze pre studentov, programy pre ziakov najma strednych a zakladnych skol). Vyznamovo dolezita je oblast budovania partnerskej spoluprace nielen s instituciami verejneho sektora (miestne samospravy a neziskove organizacie), ale aj vytvaranie mnozstva kontaktov s podnikatelskymi instituciami posobiacich v banskobystrickom regione. V neposlednom rade dolezitym marketingovym nastrojom informacneho centra je vydavanie druheho rocnika informacneho spravodajcu Europa v regionoch.
   Podla analyzy poskytovanych informacii, najviac obcanov vyhladava v banskobystrickom informacnom centre informacie o moznostiach zamestnania v zahranici. Velakrat nemaju zakladne vedomosti o podmienkach pristupu na pracovny trh, pracovnych povoleniach, povoleniach na pobyt, vizach a o tom ake doklady potrebuju. Zaujimaju sa o podmienky pri uzatvarani zmluvy, pracovny cas, mzdu, dovolenku, vysku odvodov, dane, zdravotne a socialne poistenie,  a v neposlednom rade na zivotne naklady v danej krajine.
   Vieme obcanom poradit pri hladani buduceho zamestnavatela priamo cez Europske sluzby zamestnanosti (EURES) alebo im odporucame databazy ponuk a kontaktov, poskytneme im uzitocne adresy a rady. Informacne centrum priamo pracu nesprostredkuva, ale vie obcanom pomoct aj pri pisani zivotopisu a motivacneho listu v „europskom formate“.

   Prieskum zaujmu o  Europsku uniu a jej politiku

V priebehu druhej polovice roka 2005 uskutocnilo Regionalne europske informacne centrum Banska Bystrica prieskum medzi obcanmi a navstevnikmi informacneho centra EUROPE DIRECT s cielom zistit ich nazory, postrehy a poziadavky v oblasti informovanosti o zalezitostiach Europskej unie a zaroven s cielom zlepsit uroven sluzieb, ktore poskytuje pre svoje cielove skupiny.
   Z uskutocneneho prieskumu vyplynulo, ze obcania najviac informacii o Europskej unii ziskavaju z internetovych stranok (30,5 percenta respondentov), televizie a tlace (po 26,5 percenta respondentov). Skolenia a kurzy na ziskanie pozadovanych informacii vyuziva len 6,6 percenta opytanych. Na otazku, o ake oblasti sa respondenti najviac zaujimaju, 16 percent uviedlo, ze o buducnost Europskej unie. Ekonomika a zavadzanie eura je najzaujimavejsia pre 14,5 percenta respondentov. Nasleduje  problematika podnikania v Europskej unii s 13,8 percenta a regionalny rozvoj s 12,8 percenta. Socialna politika je dolezita pre 7,7 percenta respondentov. Temy ako dalsie rozsirovanie Europskej unie, obrana a bezpecnost, institucie a organy Europskej unie, ci ustavna zmluva su pre obcanov ovela menej zaujimavymi oblastami, ked napriklad o rozsirovanie Europskej unie sa zaujima 5,1 percenta a o problematiku ustavnej zmluvy dokonca len 2 percenta opytanych.
   Respondenti prieskumu mali taktiez urcit, v ktorych oblastiach je informovanie o Europskej unii nedostatocne a teda by sa malo zlepsit. Najcastejsie spominane temy a oblasti v dotaznikoch boli strukturalne fondy, regionalna politika, podnikanie v Europskej unii, studium a praca v krajinach spolocenstva. Niektori respondenti vyjadrili nazor, ze informacii, ako aj zdrojov je dostatocne mnozstvo, ale zo strany obcanov nie je o ne dostatocny zaujem.
Na zaklade tohto prieskumu i vlastnych zisteni pripravuje  Regionalne europske informacne centrum Banska Bystrica dalsie svoje aktivity presne cielene na urcite skupiny zaujemcov, alebo o ziadanych oblastiach. Ziskane informacie budu sluzit pre odborne direktoriaty Europskej komisie, hlavne vsak ako spatna vazba pre oblast implementacie „Planu D“ v praxi.

Ing. Peter Pisar,  riaditel             

Klienti Slovenskej sporitelne v banskobystrickom regione

              maju takmer 143 milionov korun v zrusenych anonymnych vkladoch

 Na celkovej sume 1,4 miliard korun, ktoru mali k 30. junu 2006 klienti Slovenskej sporitelne v zrusenych anonymnych vkladoch, sa banskobystricky region podielal 10 percentami, cize viac ako 143 milionmi korun. Za uplynuly rok (od 30. juna 2005) klesol ich objem v regione o 84 mil. korun (37 percent). Priblizne 28 percent z celkoveho poctu doteraz nevyplatenych zrusenych anonymnych vkladov v regione ma zostatok do 100 korun.

 K 31. decembru 2003 bol tento typ vkladov zruseny novelou Obcianskeho zakonnika v ramci aproximacie s legislativou Europskej unie, ktora vklady na dorucitela neuznava pre riziko ich zneuzitia. Anonymne vklady (vklady na dorucitela) prestali slovenske banky urocit 1. januara 2004. Od 31. decembra 2003 zacala plynut trojrocna premlcacia lehota, pocas ktorej si klienti mozu v banke vybrat zostatky zrusenych anonymnych vkladov. Zostatky neuplatnene do 31. decembra 2006 musia banky previest na ucet urceny Ministerstvom financii SR.
Vkladna knizka obvykle nie je anonymna, ak je v nej uvedeny text „na meno“ a sucasne meno, priezvisko, adresa a datum narodenia alebo rodne cislo vkladatela.  
Ak si majitel vkladnej knizky nie je isty, ci je jeho knizka anonymna, odporucame mu obratit sa na poradcov v ktoromkolvek obchodnom mieste Slovenskej sporitelne. Pravo na vyplatu zruseneho anonymneho vkladu ma ten, kto predlozi anonymnu vkladnu knizku a pozna heslo. Pokial ho vkladatel zabudol, Slovenska sporitelna mu moze zostatok vyplatit po podpisani cestneho vyhlasenia a slubu odskodnenia.