ZP a.s. NEWS

Garanciu zamestnania dodrzali

V Sukromnom strednom odbornom ucilisti hutnickom ZP v Lopeji si nasa spolocnost zabezpecuje odbornu pripravu dorastu v profesiach hutnik, elektrikar a mechanik. Vlani po ukonceni studia nastupilo do pracovneho pomeru v zeleziarnach dvadsatdva absolventov. V tomto roku z patdesiatich siestich, za obdobie od 28. maja do 18. jula, vyuzilo moznost zamestnat sa v Zeleziarnach Podbrezova a.s. styridsattri absolventov, v profesiach:

- mechanik opravar pre stroje a zariadenia (10),

- mechanik elektronik pre spotrebnu elektroniku (12),

- mechanik elektronik pre automatizacnu techniku (6),

- hutnik operator pre tvarnenie kovov (14),

- elektromechanik pre stroje a zariadenia (1).

   Styria posilnili kolektiv oceliarne, trinasti kolektiv valcovne bezsvikovych rur, sestnast ich je v taharni rur, traja su v hutnickej druhovyrobe, traja v strojarenskej vyrobe a po jednom vo zvarovni rur velkych priemerov a energetike.
   V nasledujucich mesiacoch by mali podla informacii z personalneho odboru nastupit este dalsi absolventi.
    Skutocnostou vsak zostava, ze vedenie firmy splnilo svoj slub a umoznilo stopercentnu zamestnanost vsetkym tohtorocnym absolventom ucilista.

„A ako sa adaptovali do pracovneho procesu a kolektivov tohtorocni vyucenci?“, to bola otazka pre riadiacich pracovnikov spominanych vyrobnych prevadzkarni. Majster strojnej udrzby zeriavov v oceliarni Marian Pravotiak ma v kolektive jedneho vyucenca, ktory nastupil zaciatkom jula a v sucasnosti sa oboznamuje s problematikou strojnej udrzby zeriavov pod odbornym dohladom predaka Cyrila Eremiasa. Praca je to pre neho nova, nakolko pocas studia praxoval v oblukarni, s cinnostou ktorej bol lepsie oboznameny. V stredisku strojnej udrzby zeriavov bude potrebovat trochu viac casu na zaucenie a osamostatnenie sa v profesii. Peter Sarik, majster oblukarne ma v zmene dvoch absolventov „...nastupili zaciatkom jula a este je kratka doba na ich hodnotenie. Prax nevykonavali v nasom stredisku a v profesii delicov oblukov pracuju len niekolko dni pod odbornym dohladom Vladimira Pepicha a Magdaleny Puskovej. Zatial sme s nimi spokojni, adaptovali sa nielen do pracovnej cinnosti ale aj do kolektivu.“ Troch absolventov ma v zmene majster expedicie valcovne bezsvikovych rur Vladimir Dancik. Adaptacny proces hodnotil pozitivne, vsetci traja sa rychlo zaucaju do pracovnych cinnosti, samozrejme s odbornou pomocou pracovneho kolektivu. „V profesii nakladacov expedicie, s ohladom na postupny odborny rast, sa v sucasnosti oboznamuju s jednotlivymi cinnostami strediska,“ dodal majster Dancik.
So zelanim uspesneho startu do novej etapy zivota, vsetkych absolventov vitame medzi zeleziarmi.

V. Kukolova Ilustracne foto V. Kukolova

<<<

Zoznamte sa so zakonmi

Viete, ze ak vase dieta ukoncilo studium, od nasledujuceho mesiaca po jeho ukonceni (maturitnou skuskou, statnou zaverecnou skuskou) stracate narok na danovy bonus? Zamestnanec je povinny tuto skutocnost oznamit zamestnavatelovi (mzdovej uctarni) a predlozit doklady: V pripade ukoncenia studia na vysokej skole Doklad o vykonani statnej zaverecnej skusky, v pripade ukoncenia strednej skoly Potvrdenie zamestnavatela o nastupe do zamestnania alebo Potvrdenie o evidencii na Urade prace, socialnych veci a rodiny, ak sa dieta zamestna alebo zaeviduje na urade prace v priebehu jula a augusta. V pripade, ze vase dieta, ktore ukoncilo strednu skolu, sa do konca augusta nezamestna a ani nezaeviduje na urade prace, narok na danovy bonus maju rodicia do konca augusta. Ak bude dieta pokracovat v studiu na vysokej skole, narok na danovy bonus ziskaju rodicia predlozenim potvrdenia o navsteve skoly na zaciatku noveho skolskeho roka.

<<<

Editorial

   Horucavy tychto dni davaju organizmu poriadne zabrat a preto nemozno podcenovat dostatocny prijem tekutin. Ak straty vyraznejsie presahuju prijem, mozu vznikat rozne komplikacie, ako su poruchy krvneho obehu, svalove krce, bolesti hlavy, triaska, nevolnost, kolaps, az tepelny sok. Na deficit vody upozornuje smad, s postupom veku vsak tento pocit slabne a starsi ludia ho takmer nepoznaju. Nie je to vsak spravny ukazovatel. Ked sme totiz smadni, je neskoro. Vtedy sme uz stratili viac ako dve percenta tekutin. Pitie si treba cely den regulovat. Cim viac sa krv zahustuje, tym tazsie sa oblicky vyrovnavaju s odpadovymi produktmi. V ich kanalikoch sa usadzuju soli, az vzniknu oblickove kamene. Ak niekto zazije oblickovu koliku, dava si velmi dobry pozor, aby dodrziaval pitny rezim.
Dobre je zacat s pitnym rezimom hned rano. Organizmus   sa prijemne zavlazi, zlepsi sa krvny obeh, citime sa lepsie. Odporucana denna spotreba tekutin predstavuje 30-35 mililitrov na kilogram hmotnosti tela pri beznom zatazeni. Dolezity je aj vyber napojov. Nesmu byt ladove, vlazne osviezia omnoho viac. Kofeinove napoje a silne cierne caje maju mocopudny ucinok a organizmus dehydruju. Malinovky a dzusy su sladke. Mineralne vody tiez maju svoje klady i zapory. Obsahuju mineralne latky, ktore nas organizmus potrebuje, ale nie je dobre pit liecive mineralne vody ako bezny napoj. Na kazdodenne doplnanie tekutin je najvhodnejsia cista voda a nesladene bylinne alebo ovocne caje.
    Od pondelka uplynuleho tyzdna v nasej spolocnosti funguje pitny rezim po novom. Na pracoviskach vyrobnych a obsluznych prevadzkarni su nainstalovane automaty na upravu pitnej vody. Zariadenia su vybavene filtrom redukujucim chlor a v ponuke je soda, pitna voda a pitna horuca voda na pripravu caju a kavy. Takymto sposobom je pitny rezim poskytovany uz nielen vybranemu okruhu zamestnancov, ako to bolo doposial. Investicia do instalacie automatov bola nemala a ako nam budu sluzit, scasti zalezi aj od nasho zaobchadzania s nimi.

O. Kleinova.

<<<

Nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa

Sluzby ocami navstevnikov kupaliska

Pytala sa: V. Kukolova Foto: O. Kleinova

Viera PRECUCHOVA z Brezna
- Pobyt na kupalisku je iny ako po ostatne roky. Je to tu poprerabane. Co sa tyka obcerstvenia, prostredia – sme spokojni. V okoli nemame kde travit s detmi prazdniny, takze chodime najradsej sem. Je to super.

Marek GIERTL z Mazornikova
- Je tu lepsie ako u nas. Tam nemame prirodne kupalisko. Prazdniny travime s kamaratmi aj v Podbrezovej. Trochu mi tu vadi vyska vstupneho, mohlo by byt hlavne pre studentov trochu nizsie.

Rudolf MOLCAN z Brezna
- Zlepsili sa socialne sluzby, aj ked si myslim, ze pri vyssej navstevnosti jeden bufet je malo. Voda je dobra, cista, deti su spokojne a ked su ony spokojne, tak som spokojny aj ja.

Ladislav BOHAL z Podbrezovej
- Kupalisko velmi dobre poznam. Je v krasnom prostredi a kazdy nam ho moze zavidiet. Velmi rad sem s vnucatami chodim a aj dnes som tu s nimi. Voda je cistucka, mozno si zaplavam aj ja.

Helena KALOVA z Podbrezovej
- Je to pohoda. Mam tu vyhodu, ze mam kupalisko na par krokov od domu. Ako byvala zamestnankyna ZP mam zlavu na vstupnom a do tretice, slnko, voda to je moj zivot. Velmi rada tu travim tieto dni.

<<<

PRIVOLAJME PRAZDNINY

24. jun, bol to den volna ako kazdy iny a predsa mala zmena. Svoj sviatok mal kazdy Jan, slniecko sa chystalo poriadne zohriat den a okrem toho,
Obcianske zdruzenie Podbrezovske slniecko pripravilo pre deti a ich rodicov, druhy rocnik akcie „Privolajme prazdniny“. Deti tu mali moznost preukazat svoju zrucnost a rodicia s nimi mohli stravit prijemne dopoludnie. Na starte s rodicmi vyskusali teplovzdusny balon. Je len skoda, ze takato moznost sa da vyuzit len po urcitu dobu a to dovtedy, kym nenastane vyssia teplota vzduchu.
Kazde dieta, ktore sa chcelo zucastnit akcie, nakreslilo obrazok zobrazujuci prazdniny. Detom sme pomalovali tvare, veselymi a pestrymi kresbami a mohlo sa zacat so samotnym sutazenim.... Tento rocnik sa niesol tak trochu v duchu prirody.
Sutaziaci mali za ulohu postavit pristresok z prirodneho materialu, pripravit ohnisko, museli si vediet poradit aj s prvou pomocou a pouzit material nachadzajuci sa v prirode. Vyskusali si strelbu zo vzduchovky aj z luku, spoznavali stromy, zvieratka a rastlinky nasich lesov. Discipliny, ako striekanie rucnou hasicskou striekackou na ciel, prechod ponad potok pomocou lan, triafanie na ciel siskami, skakanie vo vreci, boli prijemnym spestrenim. V cieli si z troch pismeniek, ktore si pocas trasy vybrali, tvorili nazov svojej skupinky. Cakala ich tu sladka odmena v podobe balicka a atrakcii - sermiarov, konikov na ktorych si zajazdili velki aj mali, a krasnych dravych vtakov, ktorych si kazdy mohol obzriet z blizka.
V kotloch bublal dovarajuci sa gulas, kazdemu zbiehali slinky a samozrejme podavali sa aj napoje. Vsetci ti ktori prisli, nam pomohli privolat prazdniny, ktore su momentalne v plnom prude.
Dakujeme vsetkym, ktori nam boli napomocni pri organizovani akcie pre deti.
Sponzorsky nam pomohli: Nadacia ZP, KOMO – MP, ITALY- BAR, C- KLUB, Bar - BORAJA, OU – PODBREZOVA, ale aj jednotlivci p. Luchava, Ing. Brieda, Medvedova, Kurtyova, Weissova z AB – KVETY. Este raz, dakujeme.

Babicova Klaudia predsedkyna OZ

V tychto horucavach je najprijemnejsie pri vode. Foto: O. Kleinova

<<<

Pobyt pri vode vymenili za vylet do Levic

ZO SLNECNEJ MARGITY-ILONY

<<<

Spomienka

Dna 11. jula sme si pripomenuli nedozite sedemdesiatiny nasho milovaneho manzela, otca a stareho otca

Antona GIERTLIHO,

ktory nas opustil 12. juna 2003.
S laskou spomina manzelka s rodinou

...

Dna 2. augusta uplynu tri roky odvtedy, ako nas navzdy opustil moj druh

Milan MARCINEK z Dolnej Lehoty.

S laskou spominaju druzka Eva s rodinou

Podakovanie

Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym a byvalym spolupracovnikom za prejavy sustrasti pri poslednej rozlucke s nasim milovanym manzelom, otcom, starym a prastarym otcom

Imrichom Kovacom z Podbrezovej.

Zaroven dakujeme za kvetinove dary, ktorymi ste sa snazili zmiernit nas zial.
Smutiaca rodina

Kyticka kvetov

Dna 14. jula odpracovala poslednu zmenu nasa spolupracovnicka

Maria SUHAJDOVA.

Kolektiv energetiky jej do dalsich rokov zivota zela pevne zdravie a veselu mysel.

<<<

Rozsiruju sluzby

V suvislosti s letnou turistickou sezonou a za ucelom zabezpecenia plynulosti vybavovania stranok na oddeleni dokladov rozhodol riaditel Okresneho riaditelstva Policajneho zboru v Brezne o rozsireni strankovych dni na vybavenie dokladov (pasov, obcianskych a vodicskych preukazov) v dobe od 24. jula do 30. septembra nasledovne:

pondelok 7,30 – 15. hod.

utorok 8. – 12. hod.

streda 8. – 18. hod.

piatok 8. – 12. hod.

Do niektorych statov Europskej unie mozete vycestovat na obciansky preukaz typu identifikacnej karty (Belgicke kralovstvo, Cyperska republika, CR, Danske kralovstvo, Estonska republika, Finska republika, Francuzska republika, Grecka republika, Holandske kralovstvo, Irsko, Litovska republika, Lotysska republika, Luxemburske velkovojvodstvo, Madarska republika, Maltska republika, Polska republika, Portugalska republika, Rakuska republika, Slovinska republika, Spojene kralovstvo Velkej Britanie a Severneho Irska, Spolkova republika Nemecko, Spanielske kralovstvo, Talianska republika, Svajciarska konfederacia, Lichtenstajnske kniezatstvo, Norske kralovstvo, Chorvatska republika a Svedske kralovstvo).
Upozornujeme, ze cestovne pasy vydane do 1. aprila 2005 zostavaju v platnosti po dobu urcenu pri ich vydani. Ak je cestovny pas nadalej platny, moze ho obcan pouzit na vycestovanie do vsetkych statov sveta.

OO PZ Brezno

<<<

KULTURA

600. vyrocie Hornej Lehoty

Obyvatelia obce Horna Lehota v breznianskom okrese si pripomenuli 600. vyrocie prvej pisomnej zmienky o obci, ktora bola v minulosti znama cipkarstvom. Kulturny program v miestnom skolskom dome vyvrcholil tanecnou zabavou. Nechybala ani spolocna omsa katolikov a evanjelikov.

V obci na juznych svahoch Nizkych Tatier, niekdajsieho Lupcianskeho panstva, sa do polovice 16. storocia tazilo zlato. Obyvatelia sa zivili banictvom, pastierstvom, drevorubacstvom a v nedalekych podbrezovskych zeleziarnach. Miestni podomovi obchodnici predavali cipky a drobny zelezny tovar po celom Uhorsku, Balkane, Bosne aj Rusku. Pre nedostatok pracovnych prilezitosti sa v rokoch 1920 az 1925 mnoho Hornolehotanov vystahovalo do cudziny. V 20. rokoch minuleho storocia v obci zalozili telovychovnu jednotu. V roku 1922 usporiadali krajsku spartakiadu FRTJ. Obyvatelia Hornej Lehoty sa aktivne zucastnili na pripravach SNP a pocas neho pomahali partizanom. Tieto udalosti dokumentuju viacere historicke pamiatky v obci. Okrem nich sa tam nachadza Pamatna izba Sama Chalupku, barokovy kostol z konca 17. storocia a oltar s obrazom Krista od Jozefa Bozetecha Klemensa z roku 1873.

Na vrchu Hradok nad obcou, ktory je kulturnou pamiatkou, sa uskutocnuje archeologicky vyskum s financnou podporou Zeleziarni Podbrezova a.s. Nie su vsak prvi, lebo crepy na svahoch kopca oddavna putali pozornost ludi. Aj Chalupka, ktory v polovici 19. storocia posobil v Hornej Lehote ako evanjelicky farar, tam chodil s priatelmi, medzi inymi i s ceskou spisovatelkou Bozenou Němcovou. Na svojej fare zhromazdil okrem crepov tiez nadoby, ktore zmizli pocas druhej svetovej vojny. V 50. rokoch uplynuleho storocia v danej lokalite robil prieskum Gejza Balasa zo Stredoslovenskeho muzea (SM) v Banskej Bystrici. Z jeho zberu sa v depozite SM nachadzaju crepy luzickej kultury a puchovske crepy. Amaterski archeologovia v 70. a 80. rokoch nahromadili material, ktory zaradil Hradok do doby bronzovej (3.-2. storocie pred nasim letopoctom), strednej a neskorej doby latenskej, a ojedinele stredoveke nalezy (12.-13. storocie).

(TASR)

Pripomenme si, ze...

- v sucasnosti pracuje v Zeleziarnach Podbrezova a.s. 49 Hornolehotanov,

- v obci zije aj 59 byvalych zamestnancov firmy – dochodcov,

- najcennejsim nalezom na Hradku je ihlica s viacnasobnou hlavicou, pochadzajuca zo 6. - 5. storocia pred nasim letopoctom,

- expozicia Keltskej kultury s bronzovymi, zeleznymi a hlinenymi fragmentmi z oblasti Hradku je spristupnene verejnosti v Hutnickom muzeu ZP a. s., v pondelok - piatok od 8. – 14. hod.

(vk)

<<<

Odhalenie sochy Martina Razusa

Slavnostne odhalenie sochy Martina Razusa sa uskutocni 6. augusta v Brezne s nasledujucim programom: 9. – 10. hod. sluzby Bozie (Evanjelicky kostol v Brezne), 10,30 hod. slavnostne odhalenie sochy Martina Razusa – prihovor primatora mesta a hosti, 11. hod. Krcmarsky kral – ukazka divadelnej hry M. Razusa vo dvore Horehronskeho muzea na Namesti gen. M. R. Stefanika 13.