Otroci a otrokari
v skolskych laviciach
„Deti su rozdelene na
otrokov a otrokarov. Otrokari zneuzivaju otrokov, ich schopnosti,
vedomosti, peniaze, desiatu, casto aj ich telo a city.“
Sikanovanie bolo dlhy cas povazovane za jav, ktory sa v skolach obcas
vyskytuje. Vyskumy z poslednych rokov ale ukazuju, ze je ovela rozsirenejsi
ako sa predpokladalo, a ze skody, ktore moze na obetiach zanechat, mozu byt
velmi vazne a mozu mat dlhodobe nasledky. Preto ucitelia Sukromneho SOU
hutnickeho ZP a.s. a Sukromneho gymnazia ZP zorganizovali v spolupraci
s Pedagogicko-psychologickou poradnou v Brezne 2. novembra 2006 konferenciu
o tejto zavaznej teme. Podrobne si vysvetlili, co je sikanovanie, kedy
mozeme hovorit o sikanovani a co je jeho pricinou. Dalej sa venovali zasadam
spravneho postupu riesenia sikanovania, pri ktorom je dolezity individualny
pristup ku kazdemu jedincovi – ci uz k sikanovanemu alebo ku agresorovi /
otrokovi alebo otrokarovi.
Pedagogovia hovorili aj o odhalovani a dosledkoch sikanovania, pretoze
obetou sikanovania sa moze stat prakticky ktokolvek.
Dalej zdoraznili, ze vysetrovanie pokrocileho sikanovania vyzaduje vysoko
odborne a psychologicky „tvrde“ postupy, lebo odpor proti odhaleniu je velmi
silny. Sikanovanie sa moze kvalifikovat ako trestny cin obmedzovania
slobody, vydierania, kradeze, ci ublizenia na zdravi, alebo poskodzovania
cudzich veci.
Ucastnici konferencie sa zhodli na tom, ze boj proti agresivite
a sikanovaniu sa musi zacat humanizaciou skoly. Nestaci ho iba odsudzovat
alebo sa tvarit, ze neexistuje. Deti treba naucit vzajomnej tolerancii
a respektovaniu inych nazorov. Tymto smerom musime ist, aby sme vedeli
obmedzit sikanovanie na nasich skolach. Je to proces velmi pomaly, ale
ucinny.
Mgr. D. Kvackajova a kol.
Zapojte sa a
vyhrajte
Dotaznik* dotaznik *
dotaznik* dotaznik * dotaznik* dotaznik * dotaznik*
dotaznik
Meno
a priezvisko:..................................
Osobne
cislo:..........................................
Prevadzkaren:........................................
1. Citate Podbrezovan?
a) ano
b) nie vzdy
c) castejsie ano d)
nie
2. Ak necitate,
tak preco?
..............................................................
..............................................................
3. Co v Podbrezovane
citate ako prve?
..............................................................
..............................................................
4. Co vas vobec
nezaujima?
...............................................................
..............................................................
5. Ziskavate
prostrednictvom Podbrezovana dostatok informacii o diani v spolocnosti?
a)ano
b) nie vzdy
c) viac menej ano
d) nie
6.Ktore informacie vam
chybaju?
.....................................................................
.....................................................................
7. Co tam podla vas
nepatri?
...................................................................
..................................................................
8 . Ako ste spokojny
s grafickou upravou novin?
a)som spokojny
b)nie vzdy c) castejsie ano
d) nie
9. Ak nie ste spokojny,
co by ste zmenili?
.................................................................
.................................................................
10. Specifikujte
oblast, ktorej by bolo potrebne venovat viac pozornosti ( vyroba, socialna
oblast, sport, kultura, ine...)
11. Je vo vasej
prevadzkarni distribucia Podbrezovana bezproblemova? ( Ak budete odpovedat
anonymne, prosime o udanie prevadzkarne).
a) ano
b) nie vzdy
c) viac menej ano d) nie
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Chcete sa pricinit o skvalitnenie obsahu novin, ktore
vas informuju predovsetkym o diani v nasej spolocnosti? Vzdy je co zlepsovat
a my by sme boli velmi radi, keby ste sa s nami podelili o svoje napady
a pripomienky. Ak uvediete aj svoje meno (nemusite), dostanete sa aj do
zrebovania o sedemstokorunovu poukazku. Ak chcete zostat v anonymite a radi
by ste sa dostali do zrebovania, poslite zvlast vyplnenu hlavicku s menom...
a zvlast vyplneny dotaznik. Len spatna vazba moze viest k spokojnosti nasich
citatelov a to je nas prvorady ciel.
O.K.
*nasa
anketa *nasa anketa *nasa anketa
Dali ste sa
zaockovat proti chripke?
Pytala sa: V.
Kukolova
Foto: O. Kleinova
Mgr. Peter SUJA,
referat vzdelavania
- V nasej
rodine vyuzivame tento sposob prevencie. A kazdorocne sa davame vsetci
zaockovat proti chripke. Ja som sa vsak tohto roku este ockovania
nezucastnil a neviem ci uz nie je aj neskoro, pretoze som uz ochorel.
Mgr. Vladimir SKULTĚTY, personalny odbor
- Patkrat
som ho uz absolvoval. V tomto roku som sa rozhodol, ze ockovanie
vynecham. Dovod? Zistil som, ze pre mna to nie je prinos, ved aj tak som
vzdy ochorel na nieco ine.
Anton CIZMAR, student z Jasenia
- Predtym
som sa dal ockovat. V tomto roku som sa rozhodol, ze sa nedam
zaockovat. Preco? Ja si myslim,, ze pre mna to este potrebne nie je, ak
pocitim potrebu, urcite pouvazujem o tomto druhu prevencie.
Daniel KRALKA z Lopeja
- Pri
zmene pocasia som byval chory aj styrikrat za rok. Odvtedy, ako sa davam
ockovat kazdy rok, nebol som chory . Ockovanie som absolvoval uz piaty rok.
Mne osobne ockovanie pomaha.
Ing. Peter JONEK, energetika
-
Nepovazujem za potrebne, aby som sa daval ockovat proti chripke. Doposial
som tak neurobil, zatial som to nepotreboval. Ak sa vyskytne situacia, ze to
bude pre mna nevyhnutne, tak sa na to dam.
Ukazovatele
spokojnosti
Z ponukanych ukazovatelov
spokojnosti vyberte desat a oznacte ich cislami od 1 - 10
podla poradia ich dolezitosti, ktore im
pripisujete. Cisla napiste na vyznacene bodky.
Najdolezitejsie ukazovatele
spokojnosti v praci pre mna su :
...... istota staleho zamestnania,
...... bezpecnost prace,
...... hrdost na prestiz nasej akciovej spolocnosti,
...... rast miezd,
...... informovanost o naplni vlastnej prace,
...... informovanost o vysledkoch pracoviska,
...... moznost uplatnit svoje odborne schopnosti,
...... moznost zvysovania si kvalifikacie,
...... kvalita stravovania,
...... dobre medziludske vztahy na pracovisku,
...... kvalita vybavovania osobnych a pracovnych zalezitosti na
sekretariatoch,
...... dobra uroven socialnych zariadeni na pracovisku,
ine
(napiste)
....................................................................................................................................
Z ponukanych ukazovatelov spokojnosti opat vyberte
desat a oznacte ich cislami od 1 - 10 podla poradia ich dolezitosti. Cisla
napiste na vyznacene bodky.
Najdolezitejsie ukazovatele spokojnosti v
mimopracovnom case pre mna su:
...... moznost navstevy sportovych
podujati (futbal, kolky, cyklistika a pod.),
...... moznost navstevy ponukanych kulturnych podujati
...... socialna starostlivost o zamestnancov (rehabilitacne
pobyty, kupelna liecba a pod.),
...... zabezpecenie urazoveho poistenia,
...... zabezpecenie dopravy do zamestnania,
...... zdravotna starostlivost,
...... moznost dochodkoveho pripoistenia,
...... moznost rekreacneho sportovania vo volnom
case,
...... podpora kulturnych podujati zo strany
firmy,
...... ponuka prazdninovych rekreacii pre deti
zamestnancov firmy,
......ine, uvedte ake?
............................................................................................................................
Vyplneny anketovy listok zaslite podnikovou postou na
personalny odbor ZP a.s. najneskor do 10-ich dni od vydania tohto cisla.
......................................................odstrihnut.............................................................
Kupon
Anketovy listok nepodpisujte. Jedneho ucastnika ankety
vyzrebujeme a odmenime vecnou cenou. Ak sa chcete zucastnit zrebovania,
odstrihnite a vyplnte tento kupon a zaslite podnikovou postou
personalnemu odboru.
Meno a priezvisko
........................................................
Osobne cislo
.................................................................
Prevadzkaren (odb. utvar) ............................................
Blahozelame
jubilantom
V novembri si
pripominaju
pracovne jubilea
Lubica BRECKOVA, Klara
BRIEDOVA, Dasa FIZEROVA, Peter GROLMUS, Lubomira HAVASOVA, Libusa
KOVAŘOVICOVA, Ferdinand KRAJAN, Daniel LEHOTSKY, Eva LOVASOVA, Ludmila
MARUSKINOVA, Stefan SLASTAN, Jozef VASS, Lubica VETRAKOVA
zivotne jubilea
Marian BOHACIK,
Jaroslav CUTH, Jan DRUGDA, Peter DURIANCIK, Ing. Zdeno FEDOR, Anna FODOROVA,
Lubomir ISTVAN, Alena JANDECKOVA, Michal KANDRAC, Jozef KOVACIK, Eva
LOVASOVA, Frantisek MARKO, Jan MARUSKIN, Marta PETROVA, Jan SEKAC, Anna
STROMKOVA, Ivan VLCEK, Karol VOJENCIAK, Jan VRANSKY, Milan ZIBRIN, Peter
ZIFCAK
Odisli do
dochodku
V oktobri odisli do
predcasneho
dochodku
Daniela POBOZNA
starobneho
dochodku
Juraj SPERKA,
invalidneho
dochodku
Jan TARY.
V mene vedenia ZP
a.s. im dakujeme za odvedenu pracu a do dalsich rokov prajeme len slnecne
dni.
OSWIENCIM
Dna
30. oktobra sa studenti SSOUH ZP a.s. a SG ZP zucastnili exkurzie
muzea v Oswiencime. Nikto z nas nevedel, ani netusil, ako sa zilo
v koncentracnych taboroch. Po dlhej ceste sme tam konecne dorazili plni
ocakavani, zvedavosti a nedockavosti. Presunuli sme sa do arealu, a tam nas
sprievodca oboznamil so skutocnostou, ktora bola sokujuca, neuveritelna,
strhujuca, a predovsetkym strasne kruta.
Clovek len
tazko uveril, ze nieco take bezcitne moze clovek so srdcom dokazat.
Kazdy jeden clovek, ktory bol uvazneny v koncentracnom tabore, sa stal
otrokom velitela, ktory nemal sucit s nevinnymi detmi, zenami, muzmi, ci
starymi ludmi. Odsudil ludi na trest smrti len preto, ze nevladali
robit. Odsudil na smrt deti, lebo boli natolko slabe, ze nevladali
robit. Tak isto na tom boli aj tehotne zeny, ci stari praceneschopni ludia.
Tak
posudte sami. Zda sa vam to normalne? Ci pochopitelne? Myslim, ze nie!
A kazdy, kto si uvedomuje ake zverstva boli napachane v koncentracnych
taboroch pocas druhej svetovej vojny vie, aka nebezpecna, kruta a zbytocna
je akakolvek vojna. Kto neveri, nech navstivi Oswiencim a pochopi...
Dominika Strmenova,
studentka SGZP
Matus Vozar
TAZKE CASY II. SVETOVEJ VOJNY
V jedno krasne rano,
ked vonku bola este
tma,
vybrali sme sa nie
veru davno,
na miesto, kde je
vecna hmla. Hmla krutych
spomienok,
davnych tazkych
casov,
pri ktorych nam
tecie slzy tok,
tolko znicenych
nevinnych zivotov.
Stretli sme sa tam,
kde clovek zabijal
cloveka,
kde bol ludsky klam
a kde cas pomaly
uteka.
|
Mesto hrozy,
strachu,
hrozneho ludskeho
kriku,
zivotov padlych
v prachu,
ktore lezali na
studenom muriku. Ked sme tam po
schodoch zisli,
zrak nam padol na
jedenasty blok,
ako tam mnohi
o zivot prisli,
pritom nemohli ujst
ani cez oblok.
Ludska pycha
a nenavist
koluje v nasich
zilach
nemusel predsa nik
o holy zivot prist,
keby sme nezili vo
vlastnych predstavach.
|
Foto: Ing. I. Stubna
Spomienky
„Ta rana v srdci boli a
zabudnut nedovoli. Prazdny je dom, smutok v nom, zostala
nam len bolest a spomienka v nom."
Dna 29. novembra
2006 uplynu tri roky, co nas navzdy opustil nas drahy manzel, otec, stary
a prastary otec
Vojtech REIS z Brezna.
S laskou a uctou spominaju manzelka Maria a dcery
s rodinami
...
Dna 21. novembra si pripomenieme 10. vyrocie od
umrtia nasho
draheho manzela,
otca a stareho otca
Tomasa
Rajchela
z Myta
pod Dumbierom.
Kto ste ho poznali, venujte mu spolu s nami tichu spomienku.
Manzelka, dcera s rodinou a syn
. . .
Dna 2.novembra 2006
uplynulo 30 rokov, ked vo veku 41-rokov tragicky zahynul moj manzel, otec,
stary otec, sportovec a futbalovy funkcionar, zamestnanec ZP a.s.
Jozef KOVACIK z Lopeja.
Kto ste ho poznali,
spominajte spolu s nami.
Spominaju manzelka, dcery Bozka a Zuzka s
rodinami a ostatna
rodina z Cierneho Balogu
Podakovanie
Dakujeme vsetkym
pribuznym a znamym, ktori sa prisli rozlucit na poslednej ceste s nasim
drahym manzelom, otcom a starym otcom
Milanom SRNKOM
z Podbrezovej,
slovami sustrasti
a kvetinovymi darmi sa snazili zmiernit nas hlboky zial.
Za dostojnu rozlucku
dakujeme aj Dychovej hudbe ZP.
Smutiaca rodina
KULTURA
Hotelova
akademia v Brezne vas
pozyva na vystavu
GASTROVIANOCE,
ktora sa
uskutocni 5. a 6. decembra 2006 vo velkej banketke hotela Dumbier v Brezne,
v case od 9. do 18. hodiny.
Ucastnici si budu moct
pozriet cukrarenske vyrobky, ukazky slavnostneho stolovania
s vianocnou a novorocnou tematikou, ukazky pripravy miesanych napojov
a zdobenia tradicnych vianocnych medovnikov.
Vystava bude spojena aj s
prezentaciou firiem Zepter, Okrasa Cadca, kvetinarstvo St. Paulia a
studentskej spolocnosti, ktora posobi pri Obchodnej akademii v Brezne.
Zaroven pocas
vystavnych dni bude v restauracii a v kaviarni hotela Dumbier podavana
ponuka vianocneho menu a miesanych napojov, ktore prijemne dotvoria a
spestria atmosferu prichadzajucich Vianoc.
Pozyvame vas
-na
autorsku vystavu fotografa Rasta CAMBALU
v Horehronskom muzeu v Brezne, Namestie M. R. Stefanika 13. Vernisaz sa
uskutocnila 9. novembra a vystava potrva do 24. novembra 2006,
-9. novembra sa
uskutocnilo vyhlasenie vysledkov sutaze a vernisaz vystavy
KRNACKY 2006.
Vystava, umiestnena v Horehronskom muzeu Brezno, Namestie M. R. Stefanika
13, bude trvat do 24. novembra,
-Mestsky urad
v Brezne, ako organizator
ONDREJSKEHO JARMOKU, ktory bude od 23. do 25.
novembra
v priestoroch namestia a prilahlych ulic (B. Němcovej, casti ulic
Malinovskeho, CSA – popri OD COOP Jednota) oznamuje, ze v uvedenych dnoch
bude obmedzena doprava, uzatvorena juzna cast namestia a Ulice Bozeny
Němcovej. |