PODBREZOVAN  25 / 2006

STRANA 6

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Socialna oblast


<<<

Ziju medzi nami

Podoby ludskeho stastia

Ludske stastie ma mnoho podob, nestastie vsak este viac. Niekedy len pre malickost nadobudame pocit, ze zivot je voci nam velmi kruty. Staci sa vsak pozorne porozhliadat okolo seba, spoznat zivotne pribehy inych a pochopime, ze su medzi nami ludia, ktori dokazu byt nesmierne vdacni osudu aj za to malo co od zivota dostanu.

   Lucka, dnes uz dvadsatsedemrocna slecna, je odmalicka odkazana na pomoc svojich blizkych. Bolo to krasne dieta, nicim sa nelisiace od ostatnych novorodencov. V rodine Pobisovcov mali z dcerky obrovsku radost a nebol najmensi dovod robit si starosti pre jej zdravie. Vdaka tomu, ze Lucka bola uz tretim dietatom v rodine, postupne si vsak zacali vsimat, ze vo vyvoji ich dcerky cosi nie je v poriadku. Ked mala osem mesiacov absolvovali s nou rozne vysetrenia a ortiel bol kruty - mozgova obrna. Rodicov to neodradilo a chytali sa vsetkych prilezitosti. Nevynechali bylinkarov ci ludovych liecitelov. Lucka podstupila niekolko operacii a vsetci verili, ze to zlepsenie raz pride. Neprislo a osud sa s rodinou zahral este druhy raz. V januari tohto roku ich nahle a nepripravenych opustil manzel a otec rodiny. Na Lucku dolahol velky smutok, s otcom mali vytvoreny hlboky vztah. Tazko sa zmierovala s tym, ze odisiel navzdy.
   V case predvianocnom sme sa vybrali za Luckou, pripraveni utesit ju a podnietit  k veselsim myslienkam. Milo nas prekvapila. Vitala nas usmiata, hoci pri spomienke na otca jej slzicky vstupili do oci. Nepatri vsak medzi tych, ktori sa uzatvoria do seba.  Hoci jej telesne postihnutie stazuje pohyb, potesenie i sebarealizaciu nachadza najma v kresbach a vysivkach, rada cita, sleduje televizne serialy a ked jej je tazko pusti si Pala Haberu. Velmi tuzi po pocitaci a keby sa jej ho podarilo ziskat, urcite by svojich blizkych prekvapila dalsimi schopnostami.
   Napriek tomu, ze je odkazana na invalidny vozik, stalu opateru, aj vdaka laskavemu a starostlivemu pristupu svojej matky a obdivuhodnemu vztahu so svojimi surodencami berie zivot taky, aky je a tesi sa z kazdej malickosti. Je obdivuhodna a pohlad na jej usmiatu tvar evokuje k zamysleniu, ako malo staci k stastiu. A co si zela Lucka pod vianocny stromcek. Nic, len zdravie.

O. Kleinova + foto

Este do uzavierky Podbrezovana sa jedno z Luckinych zelani splnilo. Od firmy GAMO, a.s. dostala vianocny darcek – vytuzeny pocitac. S prianim mnohych peknych chvil prezitych pri pocitaci jej ho odovzdala Ing. Maria Niklova, clenka predstavenstva a Ing. Richard Tanhausser, predseda Predstavenstva a generalny riaditel firmy GAMO, a.s.                              


    …aby sme sa stali darom kazdemu, komu vstupime do zivota

    Akoby to bolo vcera. Pripijali sme si na zdravie, priatelsky sa objimali a do noveho roku si zelali len to najlepsie.

   Rok vsak ubehol ako sibnutim carovneho prutika, opat nas cakaju tieto mile povinnosti voci svojim blizkym a znamym a je dolezite, aby sme si ich povedali uprimne, s  laskou a pochopenim. A to aj vtedy, ked v srdci nosime voci niekomu drobne vyhrady. Casto sme pod vplyvom kazdodennych povinnosti nositelmi napatia, nie vzdy primerane reagujeme. Slovo ma velku vibracnu silu, ktorym mozeme potesit ale aj ublizit.

   Ale ako sa da prelomit v srdci lad? Ako dokazat sebe aj tym druhym odpustit a pri blahozelani sa im pozerat uprimne do oci?

   Len tak, ze si kazdy den najdeme na seba cas, zrekapitulujeme svoje konanie a nebudeme sa bat nahlas povedat:

“ Tak toto som dnes naozaj prehnal ,“ a nebudeme sa klamat a skryvat za takzvanu hrdost.

    V obdobi Vianoc sa snazime vsetci obdarovat nasich blizkych a priatelov niecim, co ich potesi, premienat smutok na radost a plac na smiech, pretoze sme ovplyvneni sviatocnou naladou, vyzarujucou z ulic, medii, casopisov.

V zaplave stresu a komercie neraz na krehke hodnoty zivota zabudame.

   No nas zivot by bez nich nemal zmysel. Spozorujeme ich az v trapeni, chorobach, smutkoch. Ak sme  pripraveni automaticky zacneme telepaticky komunikovat s vyssimi duchovnymi bytostami a nemusi to byt len pocas Vianoc. Ak sme prichystani vidiet veci bez obmedzeni , pochopime aky to tu ma vsetko  zmysel . Nedovolme aby nase iskierky  dobra v srdci zhasli iba preto, ze ich dusi privela tienov.

   Preto nezabudajme, ze vzdy je v nasom okoli dost tych, ktori sa chcu stat darom kazdemu, komu vstupia do zivota.

Darina Belkova, Tvn.                       


CLOVEK NIE JE OSAMOTENYM OSTROVOM

BEZ LASKY JE HALIER DRSNY, PODANE JEDLO NECHUTNE A NAJLEPSIA OPATERA NEMILA – sv. brat Albert 

    Ojedinele socialne zariadenie na Slovensku bolo zriadene Reholou sestier Albertinok v breznianskej farnosti. Ide o dom socialnych sluzieb – Dom svateho brata Alberta.

    Z historie sa dozvedame, ze Kongregacia sestier Albertinok sluziacich chudobnym bola zalozena v roku 1891 v Krakove svatym bratom Alberom (Adamom Chmielowskim, 1845-1916). Spoluzakladatelkou bola blahoslavena sestra Bernardina (Maria Jablońska, 1878-1940). Sestry Albertinky sa venuju ludom dlhodobo chorym, bezvladnym, telesne ci dusevne postihnuty, bezdomovcom, ale aj inym sposobom postihnutym a hendikepovanym. V sucasnosti pracuju v 66 utulkoch, opatrovatelskych a charitativnych domoch v Polsku, ale aj v zahranici – v Taliansku, USA, Argentine, Ukrajine a misijnu pracu vykonavaju v Bolivii.
   Na Slovensku zacali posobit styri sestry z Krakovskej provincie v roku 1995, prave v breznianskej farnosti, kde po troch rokoch zriadili Dom sv. brata Alberta. Reholne sestry, spolu s viac ako desiatkou socialnych pracovnicok a opatrovateliek sa v nom staraju o 22 dlhodobo chorych, leziacich, prevazne imobilnych zien.
   Kazdy, kto ma skusenosti s opatrovanim bezvladneho blizkeho vie, kolko fyzickych ale hlavne psychickych sil je potrebnych na zvladnutie tejto cinnosti. Preto obdivujeme silu reholnych i civilnych sestier, ktore dennodenne pomahaju svojim bliznym, s laskavostou a vierou im vytvaraju druhy domov. „Zijeme v cisto zenskej komunite, sme z roznych prostredi, rodin, nic sa neda ukryt. V nasom spolocnom suziti vsetko dobre i zle vychadza na povrch. Preto je velmi dolezita duchovna sila, bez ktorej by tato cinnost bola tazko zvladnutelna,“ vysvetluje predstavena – sestra Barbara, ktora v Brezne posobi od roku 1995.  „Nase usilie je spojene s laskou k Panu Bohu a bliznemu svojmu. Nie je to jednoduche. Chceme byt,  tak ako to chcel nas zakladatel - dobry ako chlieb pre vsetkych. Lenze nase moznosti su obmedzene  a potreby su obrovske (v poradovniku na prijatie maju dnes viac ako 50 ziadosti).  Denne sa snazime nasim zenam vytvarat co najidealnejsie zivotne podmienky a dufame, ze sa nam to dari. Som vsak presvedcena, ze rodinu im nic a nikto nenahradi, samozrejme, ak v nej citili a davali lasku.“
   Okrem obyvateliek domova sa reholne sestry  od zaciatku zacali zaujimat aj o ludi bez domova. „Uz v prvom roku nasho posobenia prisli na brezniansku faru asi traja bezdomovci a tych sme uhostili z nasho stola. Na dalsi rok ich uz bolo viac a tak sme pre nich pripravili posedenie. Bol to Stedry vecer - nechybali darceky, prisiel dekan, primator a poslanci mesta. Tieto chvile boli velmi dojimave. V sucasnosti pomoc tejto skupine obcanov zastresuje „Pristav“ – jedalen, kde celorocne ponukame polievku a chlieb. Pracuju v nom aj koordinatorky  z mestskeho uradu, ktore sa snazia zaradit ich opat do plnohodnotneho zivota,“ s obdivom k ich praci dodava sestra Barbara.
   Dom sv. brata Alberta – dom socialnych sluzieb je neziskovou organizaciou a podobne ako ine, zapasi s problemami, ktore sa vsak komunite dari riesit. S radostou zakupili vytah dotovany z eurofondov, v sucasnosti vsak maju problem s jeho instalaciou, ktoru musia dofinancovat z vlastnych prostriedkov a tych je veru poskromne. Avsak predstavena veri, ze s pomocou Bozou a dobrych ludi, zvladnu aj tuto ulohu a zariadenie pre presun imobilnych zien, vozickarok bude v kratkej dobe fungovat.

V. Kukolova + foto

 Chvalou na starostlivost reholnych a civilnych sestriciek nesetrili obyvatelky Domu sv. brata Alberta.


 Pomoc v nudzi

Strata milovaneho manzela a otca troch deti po tazkej chorobe bola pre pani Mariku tvrdym udelom osudu. Okrem velkeho smutku sa rodina pochopitelne ocitla aj vo financnej tiesni. Financna podpora od Nadacie ZP v tej najtazsej chvili bola velkym prekvapenim. „Skutocne som to necakala a velmi si vazim, ze hoci bol moj manzel uz dva roky na invalidnom dochodku, jeho zamestnavatel nanho nezabudol a poskytol nam pomoc. Velmi dobre mi to padlo a zelam si, aby bolo takych zamestnavatelov co najviac“, povedala pani Fukasova.

O.K.

Hoci toto budu prve Vianoce bez ocka, vdaka laske a pozornosti vsetkych pribuznych aj Saska, Nikolka, Tomas a ich mama budu moct zazit prijemnu vianocnu atmosferu.                                                                                                                                                                                 F: O. Kleinova


 V Dome socialnych sluzieb v Dubovej uz dva roky zije nas byvaly spolupracovnik Elemir Kollar. Do starobneho dochodku odisiel pred 26 rokmi a aj ked onedlho oslavi svoje 90. narodeniny, stale spomina na Podbrezovu. Este pred dvomi rokmi sa zucastnil aj stretnutia dochodcov, kde si podebatoval so svojimi znamymi a byvalymi spolupracovnikmi. Zaroven si pochvaloval, ze vedenie nezabuda na zamestnancov ani po odchode do dochodku. Dnes je odkazany na lozko a tak mu v predvianocnom case velmi dobre padla navsteva z firmy, v ktorej prezil vacsinu svojho zivota. 

o.k + foto


<<<

PODBREZOVAN  25 / 2006

STRANA 6

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6