Z DOMACEJ TVORBY

J. Nuterova

Dievca s motorkou

Roman na pokracovanie

II. cast

 

  Po dvoch neuspesnych protialkoholickych lieceniach si bol isty, ze jedine jeho pevna vola ho vylieci. Najstarsi syn mu raz povedal:

  „Ty si iba abstinujuci alkoholik, nic viac.“

  Vtedy sa ho tieto slova dotkli, pretoze o predchadzajucom vycinani typickeho ozrana velmi nerad pocuval. Na tom vsak uz nic nezmeni, hoci vsetci mu odpustili. Ked si mysleli, ze zacinaju zit ako normalna, fungujuca rodina, dostavil sa k nim kruty uder.

  Po bezmala tridsatrocnom manzelstve sa Emilova manzelka stala obetou hromadnej nehody, kedy sa zrazili dva autobusy. Z nemocnice odchadzal s jej poslednymi slovami v srdci: „Nesmies za mnou smutit, prezili sme spolu krasne chvile.“

  Ani na smrtelnej posteli mu nic nevycitala. Do posledneho okamihu zivota stale tolerantna, chapava, milujuca manzelka...,  jej smrt bola o to nespravodlivejsia... Neskutocne zufalstvo zachvatilo Emilovu dusu a znovu sa nasiel niekto, kto ho podrzal.

  Najmladsi syn, ktory stal s matkou pri otcovi i po jej smrti, mu bol oporou. Ked uz si bol mladenec isty, ze otec zvladne samotu bez vedlajsich ucinkov, vyletel aj on z hniezda, aby sa osamostatnil ako traja starsi bratia. Iba on schvalil otcovi znamost s Helenou Korestovou. Avsak kontaktovat sa s jej dcerami odmietol, rovnako i bratia.

  „Ty si mi pomohol v najhorsom,“ hovoril Emil. „Helene nema kto, lebo... Vies, medzi matkou a dcerou je zvycajne trochu iny vztah ako medzi otcom a synom. Neviem preco, ale vladne medzi nimi nieco ine...  Docerta...“

  „Tusim, co chces povedat,“ uskrnul sa mladenec. „Skor si chlapi odpustia ako zeny, tie su k sebe krutejsie, zlomyselnejsie. Je to ich vec. Napokon, podla toho, co si o nich hovoril, by asi tazko dali na moje rady.“  

  „Mozno mas pravdu, ale aj tak... Aneta by mohla byt pristupnejsia v nepritomnosti starsej Ingy.“

  „Nemozem jednoducho prist za nou a povedat – chcem sa s tebou rozpravat o tvojej matke,“ namietol zamracene mlady muz. Hnevalo ho neuprosne otcovo naliehanie, lebo vobec nemal chut riesit tento problem cudzej rodiny, hoci sa uzko tykal jeho otca.

  „To iste nie,“ prikyvol Emil Vagner. „Kazdy utorok chodi za Helenou do Modranky hodinu pred zaverecnou a potom idu spolu domov. Co ti to spravi, ak to aspon skusis?“

  Nic urcite otcovi neslubil, predsa sa pozna a vie, ze v najblizsej dobe by slub nesplnil. Skutocne ho nezaujimala Helena ani jej dcery napriek tomu, ze vedel, co k nim otec citi. Nebola to ziarlivost, vsak vsetky tri zeny su samostatne osoby, ktore nie su financne na nikom zavisle.

  Nikto sa neopovazil tvrdit, ze Helena sa drzi Emila kvoli peniazom, pretoze okrem kytice kvetov na sviatok od neho vobec nic neprijala. Mzdu jej vyplacal v pritomnosti ostatnych zamestnancov, nijako ju neuprednostnoval, ani nezatvaral oci pred pripadnymi chybami, ktorych sa nechtiac dopustila. Heleninu existenciu brali bratia na vedomie ako otcovu zamestnankynu a nic viac. Sobasa sa nemuseli obavat, Helena bola zasadne proti. Najprv by si musela vybavit rozvod s prvym manzelom.

  Dusevny i fyzicky zivot matky bol Inge ukradnuty. Ziadne dlhe debaty s nou neviedla a akonahle zbadala, ze mladsej sestre sa netazi kazdy den stravit s mamou hodinu navyse, obmedzila navstevy doma na minimum. Inga sa totiz nerozpakovala nastahovat k rozvedenemu kolegovi kamsi na Jarabu, kde byval v drevenici po rodicoch. Zriekla sa panelakoveho pohodlia, nosila si vodu zo studne, kupala sa v detskej vanicke a kurila v murovanom sporaku. Kolega vsak netusil, ake ambiciozne, tvrdohlave, no sikovne stvorenie si zavesil na krk. Inga nemala v umysle tolerovat mu pitne vecery v miestnom hostinci a na fusky chodila s nim. Potom padlo rozhodnutie, na ktore Inga naletela. Dindova ziadost o jej ruku ju prekvapila a v prvom navale uzasu suhlasila.

  O patnast rokov starsi Ferdinand, vseobecne znamy ako Dindo, si priviedol dievca pred sobasiaceho uradnika z vypocitavosti. Vypozoroval jej prakticke uvazovanie, usporne ekonomicke myslenie a v neposlednom rade schopnost vo vsetkom si poradit sama, takze sa stavalo, ze on zaistil robotu a ona ju bez reci vykonala. Pretoze s prvou manzelkou mal dve deti, o dalsom potomkovi sa nezmienoval, hoci vedel, ze dvadsatsestrocna Inga by chcela mat dieta. Na obranny argument, ci by ho priviedla do tejto drevenice, reagovala tym, ze dala postavit dom na kluc.

  Toto vsetko sa Helena Korestova dozvedela od mladsej dcery. Dasa prejavila uprimne rozhorcenie nad spravanim Ingy, no docielila iba to, ze mlada zena od nej bocila.

  „Mami, ja viem, ako ti je tazko,“ povedala Aneta, ked nasla matku plakat. „Musis sa cez to nejako preniest, ved som tu este ja.“

  „Povedz pravdu, Aneta, odpustila si mi tie krute roky detstva?“

  „To je hadam jedno,“ zhacila sa dievcina. „Ja sa len bojim, aby si nezacala znovu pit. Keby som vedela, ako ti pomoct...“

  „Prave to naznacila,“ poznamenala Dasa. „Chce z tvojich ust pocut, ze jej odpustas.“

  Aneta si roztrzito prihladila kratke hnede vlasy. Fakt, ze sa vyzivala v tvorbe ucesov s dlhymi a polodlhymi vlasmi nic nezmenil na tom, ze ona mala rada na svojej hlave kratky strih.

  „Pravdaze,“ vzdychla. „Odpustila som ti davno, ale nezabudla...,  ani nezabudnem. Neber to ako vyhrazanie, mami, ale pamataj si, staci jedinky raz, ze zbadam u teba alkohol...“

  „Nemusis pokracovat,“ smutne zarazila dceru Helena Korestova. „Aj ked ma Inga nepovazuje za matku, to nie je pre mna dovod, aby som sa vratila do starych kolaji. Povedz sestre, ze tych tridsat tisic, co si jej pozicala na dom, ti nemusi splacat. Na jar si kupis motorku, po akej tuzis. To nie su peniaze od Emila, sama som ich nasetrila.“

  „Verim ti, mami,“ usmiala sa Aneta.

 

(Pokracovanie v buducom cisle)