40 rokov vypoctovej techniky v ZP a.s. |
V aprili 1967
vzniklo
strojno-vypoctove stredisko (SVS) pre dierovanie, kontrolovanie a triedenie
udajov.
V roku 1970
bol vytvoreny
odbor techniky riadenia, do ktoreho bolo zaclenene SVS, s 220 000 diernymi
stitkami mesacne a spracovavanim oblasti zasobovania, uctovnictva a vykonovych
noriem.
V rokoch 1978 -
80 presli
zeleziarne vo vypoctovej technike na elektronicku platformu. V novych
vyrobnych prevadzkarnach zacali s Informacnym systemom riadenia vyroby na
baze procesorov SIEMENS PR 330.
V novembri 1980
nahradil cinnost SVS
pocitac vyssej strednej triedy EC 1033, ktory bol nainstalovany do novej
budovy odboru na Kolkarni.
Roky 1982-1992
znamenaju
desatrocie priprav a spracovania dat systemom REDIFON. Na jeho trinastich
terminaloch vyprodukovali pracovnici informatiky mesacne az 7 milionov
znakov.
V maji 1990
pocitac EC 1033
nahradil pocitac IBM ES/9370 MDL 80, vo forme virtualneho stroja VS1. Novy
salovy pocitac pracoval pod operacnym systemom VM/ESA, s moznostou budovania
databazy SQL/DS.
V roku 1992
prestavenie
pocitaca na vykonnejsi model IBM ES/9221 MDL 150.
Dna 1.
marca 1994 bol
dany do uzivania Informacny system ZP a.s.
V maji 1995
bola pocitacova
siet firmy pripojena do celosvetovej pocitacovej siete internet. Vybudovanim
vlastnej www prezentacie sa Zeleziarne Podbrezova a.s., zaradili medzi
informacne vyspele slovenske firmy. Pribudlo diskove pole RAMAC, v danom
case asi len druhe na Slovensku,
V roku 1996
budovanie
komunikacnej siete v nasej firme zacalo okolo roku 1991 z nutnosti, pospajat
jednotlive lokality – s vlastnymi lokalnymi sietami, navzajom a vytvorit
jeden komunikacny celok. V priebehu nasledujucich rokov sa podarilo
optickymi a metalickymi rozvodmi siete pospajat, avsak najvacsi problem –
prepojenie stareho s novym zavodom zostalo nevyriesene. Pred pracovnikmi
odboru informatiky stala uloha – prepojit obe lokality spojovacim kablom,
nasadit sietovu technologiu a zabezpecit poziadavky uzivatelov pre prenos
dat. Vyriesili ju nasadenim technologie ATM, ktora okrem datovych prenosov
zabezpecovala aj prenos hlasu, faxov a videa. V januari 1996 bola uvedena do
prevadzky siet ATM. V aprili bol nasadeny Firewal, ktory zabezpecil internu
siet pred pristupom z internetu, ako aj ochranu pred hackermi. Na ochranu
informacii boli instalovane MailSweeper (kontroloval elektronicku postu) a WebSweeper
(kontroloval a riadil pristup na www stranky inernetu).
V aprili 1997
bol uvedeny do
prevadzky procesor IBM 9672 RA2, ktory kapacitne a funkcne vykryval funkcie
databazoveho, archivacneho a zabezpecovacieho servera.
V roku 1999
boli zrealizovane: implementacia sietovej
technologie ADSL pre prepojenie vzdialenych lokalit do siete ZP a.s.
prostrednictvom telef. metalickych vedeni, implementacia zalohovacieho
systemu IBM ADSM do IS firmy a implementacia monitorovacieho systemu IBM
Tivoli do informacneho systemu ZP a.s.
V roku 2000
bol realizovany prechod uctovnictva na novu aplikaciu s nazvom IAUP v spolupraci
s firmou IBM.
V roku 2002
bolo
do rozvoja IS investovanych
18,1 mil. korun s cielom zvysenia technickej urovne a rozsirenia
komunikacnej siete. V oblasti riadenia ludskych zdrojov zeleziarni bola v tomto
roku implementovana prva etapa integrovaneho systemu HUMAN. V oblasti vyvoja
vlastnych aplikacii bol do uzivania odovzdany automaticky informacny system
riadenia vyroby zvarovne rur velkych priemerov a mechanickej skusobne.
Pokracovali v projekte evidencie rur na zvazky v taharni rur, v projekte MTZ
a projekte sprievodnych evidencii k programu Integracia aplikacii uctovnych
pripadov. Odstartovany bol aj novy projekt zjednotenia informacnych systemov
ZP a.s. a ZDAS, a.s.
V roku 2003
bola zrealizovana
implementacia noveho firewallu Cisco PIX 515. Zacali sme s prevadzkou IAUP
pre ZDAS, a.s., s instalaciou noveho databazoveho servera IBM RISC600 p630
s operacnym systemom AIX a relacnou databazou DB2. Na uvedenom novom
hardware su prevadzkovane aj IAUP pre ZP a.s.
V roku 2004
bolo: vypnutie mainframe IBM 9672 RA2 s operacnym systemom VM/ESA,
implementacia ADSL zariadeni znacky ZyXEL, postupna nahrada ADSL zariadeni
znacky Paradyne zariadeniami ZyXEL, nahrada backbone na platforme ATM za
GigabitEthernet zariadenia od znacky CISCO, upgrade databazy DB2 na verziu 8
a upgrade zalohovacieho systemu IBM ADSM na IBM TSM.
V juli 2005 bol
spracovany projekt stavebnych prac upravy budovy informatiky na Kolkarni. S rekonstrukciou
budovy sa zacalo 18. jula.
Od 1. januara
2006 sa
odbor informatiky zlucil s akciovou spolocnostou GAMO. Doslo k nasadeniu
novej technologie IBM Bladecenter, kde moze byt v jednom chassis
instalovanych az 14 vykonnych dvojprocesorovych serverov.
Od 1. januara
2007 bola
zriadena spolocnost s rucenim obmedzenim ZP Informatika. Migracia
zalohovacieho systemu IBM TSM na novy server IBM Netfinity s kapacitou 3.3
terrabyte (TB).
MODERNA
KOMUNIKACNA SIET
Zaciatky automatizovaneho spracovania dat v podbrezovskych
zeleziarnach, viazuce sa na koniec sestdesiatych rokov, sa v nicom
neodlisovali od situacie v inych hutnickych podnikoch. Situacia sa
zmenila po roku 1989, po spristupneni zapadneho trhu, kedy doslo k zasadnej
zmene vo vyvoji informacneho systemu aj v nasej firme. Historia v skratke
potvrdzuje rychly nastup technologie, bez ktorej si nasu dennodennu pracu
nevieme predstavit. O prelomovych obdobiach hovorime s riaditelom ZP
Informatika s.r.o. – Ing. Jozefom Urbanom.
Ktore, z doposial
realizovanych systemov, povazujete za prelomove?
- Je tazko oznacit zavedenie niektorej zo spominanych
technologii za prelomove. Tak ako je to vidiet z prehladu historie
budovania Informacneho systemu Zeleziarni Podbrezova, postupne boli a su
implementovane komponenty, ktore kopiruju trend rychleho rozvoja informacno
- komunikacnych technologii vo svete. Myslim vsak, ze najdolezitejsim
posunom v moznostiach modernizacie IS ZP a.s bolo vybudovanie modernej
podnikovej komunikacnej siete a orientacia vyvoja aplikacii do internet
technologii.
Co ocakavate v tomto
smere od roku 2007?
- V tomto roku z pohladu modernizacie informacnych technologii
neocakavam vyrazne zmeny. Stoji pred nami dobudovanie aplikacnych modulov z oblasti
ekonomiky a udrzby, a realizacia projektu spravy vnutropodnikovej
dokumentacie.
Vase zelanie na zaver?
- Prajem kolektivu ZP Informatika s.r.o., ktory pocas uplynulych
rokov vyrastol na vysoko odbornu uroven, aby nadalej dokazal drzat trend v rychlo
sa modernizujucich technologiach a premietal ich do rozvoja IS ZP a.s.
Zo
spomienok najstarsich informatikov
V com vidite najvacsie zmeny v porovnani
s dneskom?
Ing. L. Oravec,
riaditel useku projektovania IS
- Nastupil som do zeleziarni v roku 1976 do odboru techniky
riadenia, ktory bol umiestneny v terajsej budove zasobovania. Cela vypoctova
technika obsahovala strojno-vypoctove stredisko
na dierne stitky a pocitac Celatron
na diernu pasku s pamatou 4096 slov, co si
teraz ani nevieme predstavit z
pohladu kapacit dnesnych PC. Velky rozvoj informatizacie nastal v
ramci vystavby Ruroveho programu nasej spolocnosti. S dneskom sa to neda
porovnat, pretoze za uvedene obdobie rozvoj informacnych technologii
a informacneho
systemu ZP neuveritelne narastol, tyka sa to samozrejme aj kvality.
Ing.
J. Banik, asistent KR, manazer bezpecnosti
- V roku 1977 nastupila do byvaleho odboru OTR silna skupina
absolventov vysokych skol. Cast z nich isla ihned na skolenia, organizovane
firmou Siemens, ktora zavadzala v novych prevadzkarnach automatizovany
system riadenia vyroby. Druha cast sa pripravovala na dokoncenie vystavby
vypoctoveho strediska a na prichod centralneho pocitaca EC 1033. Na novy,
vtedy moderny, mainframe bola naprogramovana agenda byvaleho SPS a nove
aplikacie z oblasti zasobovania, obchodu, miezd, noriem...
Aplikacne oblasti boli v tom case rozdelene na subsystemy (MTZ,
obchod, personalistika, vyroba...). Veduci subsystemu, obycajne
najskusenejsi analytik, ovladal potreby a funkcionalitu zverenej oblasti –
obvykle lepsie, ako samotni zamestnanci v utvaroch. Cize aplikacia „tahala“
pokrok v utvare i vo fabrike.
V sucasnosti by sme sa mali vratit ku koncepcii IS, ked pocitacova
aplikacia prinasa novu funkcionalitu a aj novu organizaciu prace. Pomohlo by
to, podla mojho nazoru, najma v oblasti obchodu, pri bezpecnej komunikacii
medzi spolocnostami v ZP Group a obchodnymi organizaciami i stabnej kulture
vo firme. Standardny krabicovy SW totiz prinasa periodicky vzdy nove a nove
funkcie, ktore sa v Podbrezovej uz nedaju zadefinovat, komplexne
naprogramovat, ani spolahlivo udrziavat.
M. Trembecka,
samostatny prevadzkovy operator
- Najvacsie zmeny vidim v kulture pracovneho prostredia. Pred 29.
rokmi bolo strojno-vypoctove stredisko v budove terajsieho odboru
zasobovania. Dnes ma informatika sidlo v modernej budove na Kolkarni. Aj
informacne technologie presli za tieto roky velkymi zmenami. Od diernych
stitkov cez dierne pasky, pocitace, ktore svojimi rozmermi zaplnili celu
miestnost, cez terminaly, az po dnesne Notebooky, ktore clovek odnesie pod
pazuchou.
Stranu pripravila: V. Kukolova
Desatrocie priprav a spracovania
dat systemom Redifon (1982-1992). Foto: archiv ZP
April – mesiac
bezpecnosti prace
Zdravie cloveka je tou najdolezitejsou vecou kazdeho z nas. Ako sa hovori,
zdravie je na nezaplatenie. V dnesnej dobe nam nebezpecenstvo urazu hrozi
takmer pri kazdej cinnosti. Je jedno, ci prechadzame cez cestu, manipulujeme
s elektrickymi zariadeniami, alebo pracujeme s jednoduchym naradim. Doma, ci
v praci sa vplyvom roznych okolnosti obcas dopustime chyby. Nastastie pre
nas ich vacsinou zvladneme, no realna moznost poskodenia vlastneho zdravia
nam zanecha v pamati hlboku stopu a v buducnosti si pri rovnakej cinnosti
davame pozor. No nie vzdy. Kedze mame mesiac bezpecnosti prace, obzreli sme
sa spat za prvym kvartalom a poziadali sme kompetentnych z odboru
bezpecnosti a hygieny o jeho zhodnotenie.
Pracovna urazovost za
I. stvrtrok 2007
Za 1. stvrtrok 2007 bolo v ZP a.s. registrovanych 9 pracovnych
urazov a pre urazy sa vymeskalo celkom 502 kalendarnych dni. Pri porovnani
s rovnakym obdobim minuleho roka vykazujeme znizenie o 1 pracovny uraz.
Pocet zameskanych kalendarnych dni je na tej istej urovni ako minuly rok.
Pocetnost, t.j. pocet pracovnych urazov na 100 zamestnancov, bolo 0,23,
menej o 0,03. Priemerne percento pracovnej neschopnosti bol 0,14, znizenie
o 0,01 percenta. Priemerny denny stav praceneschopnych bol 5 zamestnancov –
rovnako, ako minuly rok a jeden pripad pracovneho urazu sa v priemere liecil
55 dni, co predstavuje zvysenie o 5 dni.
Pracovna urazovost za 1.
az 3. mesiac 2007 - porovnanie s rovnakym obdobim roka 2006:
|
Rok 2005
Poc.urazov Poc.zam.dni |
Rok 2006
Poc. urazov Poc.zam.dni |
Rozdie + - 200/2006
V prac.uraz. Vzam.dnoch
|
I. – 06, 07
|
4 |
182 |
7 |
159 |
+3 |
-23 |
II.
– 06, 07 |
4 |
236 |
1 |
201 |
-3 |
-35 |
III. – 06, 07 |
2 |
84 |
0 |
142 |
-2 |
+58 |
Rodiel + - |
10 |
502 |
9 |
502 |
-1 |
- |
Pracovna urazovost podla
prevadzkarni za 1. az 3. mesiac 2007 - porovnanie s rovnakym obdobim roka
2006 :
III.
|
Vo |
Vvr |
Vt |
Vz |
Vhd |
Gork |
Te |
Tcu |
Td |
Ez |
Ost |
PU celkom |
Zam.kal.dni |
2007 |
2 |
2 |
4 |
- |
- |
- |
- |
- |
1 |
- |
- |
9 |
502 |
2006 |
- |
6 |
3 |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
- |
1 |
10 |
502 |
Rozdiel |
+2 |
-4 |
+1 |
- |
- |
- |
- |
- |
+1 |
- |
-1 |
-1 |
- |
Z celkoveho
poctu 9 urazov, boli 4 pracovne urazy v zmysle zakona c. 124/2006
klasifikovane ako zavazne pracovne urazy. V dvoch pripadoch sa jednalo o bezne
riziko zo strany postihnutych, urazy sa stali pri chodzi, pricom liecenie v oboch
pripadoch si vyziadalo viac ako 42 dni.
V dalsich dvoch pripadoch to bolo uz porusenie bezpecnostnych
predpisov zo strany samotnych postihnutych. V jednom pripade to bol zakazany
zasah do chodu technologickeho zariadenia pocas chodu stroja v automatickom
rezime. V druhom pripade to bola taktiez zakazana manipulacia zo strany
postihnuteho a zakaz zdrziavania sa v nebezpecnej blizkosti prepravovaneho
bremena.
Z uvedeneho vyplyva, ze spolocnym menovatelom urazu je ludsky
faktor. Je to bud nepozornost, alebo hrube porusenie predpisov a technologickej
discipliny zo strany zamestnancov.
Po dokladnej analyze vzniku pracovnych urazov zo strany odboru
bezpecnosti a hygieny bolo nariadene vykonat vychovne opatrenia, ktore
pozostavali z informacii za akych okolnosti k urazu doslo, ake nedostatky,
porusenia a dalsie pricinne suvislosti boli zistene.
Z dovodu porusenia bezpecnostnych predpisov v dvoch pripadoch bolo
odskodnenie za pracovne urazy kratene.
V zmysle zak. c. 461/2003 Z. z. v platnom zneni, bolo dalej
odskodnenych 11 evidovanych pracovnych urazov. Tieto urazy si nevyziadali
pracovnu neschopnost, avsak postihnuti boli v lekarskom osetreni.
Pre rok 2007 je schvaleny Program zlepsovania urovne BOZP a ozdravnych
opatreni, ktory obsahuje 35 akcii v celkovej hodnote 42,315 tis. korun.
V pracovnom prostredi posobia na cloveka fyzikalne, biologicke,
fyziologicke a socialno – ekonomicke faktory. Kazdy z tychto faktorov
moze predstavovat za urcitych okolnosti zdravotne riziko.
Podla miery vyskytu a hodnotenia rizikovych faktorov prace a
pracovneho prostredia a na zaklade zdravotneho stavu zamestnancov sa
pracovne cinnosti zaraduju do styroch kategorii.
Do prvej kategorie sa zaraduju pracovne cinnosti, v ktorych
nie je riziko poskodenia zdravia zamestnanca vplyvom prace a pracovneho
prostredia.
Do druhej kategorie sa zaraduju pracovne cinnosti, pri
ktorych faktory prace a pracovneho prostredia neprekracuju limity stanovene
predpismi.
Do tretej kategorie sa zaraduju pracovne cinnosti, pri
ktorych nie je expozicia zamestnanca znizena technickymi opatreniami na
uroven stanovenu limitom, je potrebne vykonat opatrenia a pouzivat OOPP.
Do stvrtej kategorie sa zaraduju pracovne cinnosti, pri
ktorych nie je mozne znizit expoziciu technickymi opatreniami na
uroven stanovenu limitom, expozicia faktorom prace a pracovneho
prostredia prekracuje limity, je potrebne vykonat opatrenia a pouzivat OOPP.
Pracu zaradenu do 4. kategorie moze
zamestnanec vykonavat len vynimocne a na casovo obmedzene obdobie.
Rizikova praca
je pracovna cinnost v tretej a stvrtej kategorii. O zaradeni
pracovnych cinnosti do tretej a do stvrtej kategorie rozhoduje Regionalny
urad verejneho zdravotnictva na navrh zamestnavatela.
Pre rok 2007
evidujeme v Zeleziarnach Podbrezova 211 pracovnych miest v tretej
a stvrtej kategorii, na ktorych pracuje 1870 zamestnancov - z toho 326 zien.
Zamestnanci
zaradeni v tretej a stvrtej kategorii su exponovani siestimi rizikovymi
faktormi.
V riziku :
- fyzickej zataze pracuje
366 zamestnancov,
- hluku pracuje
1834 zamestnancov,
- infracervene ziarenie pracuje 48
zamestnancov,
- prachu pracuje
116 zamestnancov,
- tepelnej zataze pracuje
94 zamestnancov,
- vibracie pracuje
34 zamestnancov.
Od roku
2004 vlastnia ZP a.s. certifikat na System riadenia bezpecnosti prace.
Interne audity su vykonavane v sulade s programom internych auditov.
V priebehu prveho stvrtroka bol v nasej akciovej spolocnosti
vykonany recertifikacny audit Systemu riadenia bezpecnosti prace, v zmysle
standardy BSi OHSAS 18001. Certifikacna spolocnost SGS Slovakia s.r.o.
Kosice, udelila ZP a.s. certifikat s platnostou do 16. februara 2010.
Udelenim certifikatu sa ZP a.s. zavazuju aj nadalej plnit ciele prijate v politike
bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci a trvale zdokonalovat uroven
riadenia systemu BOZP, s cielom odstranit potencionalne ohrozenia zdravia
vplyvom technologickych procesov, technickych zariadeni, ludskeho faktora,
ci pracovneho prostredia.
(Pbh)