V aprili 1967  vzniklo strojno-vypoctove stredisko (SVS)  pre dierovanie, kontrolovanie a triedenie udajov.

V roku 1970 bol vytvoreny odbor techniky riadenia, do ktoreho bolo zaclenene SVS, s 220 000 diernymi stitkami mesacne a spracovavanim oblasti zasobovania, uctovnictva a vykonovych noriem.

V rokoch 1978 - 80 presli zeleziarne vo vypoctovej technike na elektronicku platformu. V novych vyrobnych prevadzkarnach zacali s Informacnym systemom riadenia vyroby na baze procesorov SIEMENS PR 330.

V novembri 1980 nahradil cinnost SVS pocitac vyssej strednej triedy EC 1033, ktory bol nainstalovany do novej budovy odboru na Kolkarni.

Roky 1982-1992 znamenaju desatrocie priprav a spracovania dat systemom REDIFON. Na jeho trinastich terminaloch vyprodukovali pracovnici informatiky mesacne az 7 milionov znakov.

V maji 1990 pocitac EC 1033 nahradil pocitac IBM ES/9370 MDL 80, vo forme virtualneho stroja VS1. Novy salovy pocitac pracoval pod operacnym systemom VM/ESA, s moznostou budovania databazy SQL/DS.

V roku 1992 prestavenie pocitaca na vykonnejsi model IBM ES/9221 MDL 150.

Dna 1. marca 1994 bol dany do uzivania Informacny system ZP a.s.

V maji 1995 bola pocitacova siet firmy pripojena do celosvetovej pocitacovej siete internet. Vybudovanim vlastnej www prezentacie sa Zeleziarne Podbrezova a.s.,  zaradili medzi informacne vyspele slovenske firmy. Pribudlo diskove pole RAMAC, v danom case asi len druhe na Slovensku,

V roku 1996 budovanie komunikacnej siete v nasej firme zacalo okolo roku 1991 z nutnosti, pospajat jednotlive lokality – s vlastnymi lokalnymi sietami, navzajom a vytvorit jeden komunikacny celok. V priebehu nasledujucich rokov sa podarilo optickymi a metalickymi rozvodmi siete pospajat, avsak najvacsi problem – prepojenie stareho s novym zavodom zostalo nevyriesene. Pred pracovnikmi odboru informatiky stala uloha – prepojit obe lokality spojovacim kablom, nasadit sietovu technologiu a zabezpecit poziadavky uzivatelov pre prenos dat. Vyriesili ju nasadenim technologie ATM, ktora okrem datovych prenosov zabezpecovala aj prenos hlasu, faxov a videa. V januari 1996 bola uvedena do prevadzky siet ATM. V aprili bol nasadeny Firewal, ktory zabezpecil internu siet pred pristupom z internetu, ako aj ochranu pred hackermi. Na ochranu informacii boli instalovane MailSweeper (kontroloval elektronicku postu) a WebSweeper (kontroloval a riadil pristup na www stranky inernetu).

V aprili 1997 bol uvedeny do prevadzky procesor IBM 9672 RA2, ktory kapacitne a funkcne vykryval funkcie databazoveho, archivacneho a zabezpecovacieho servera.

V roku 1999  boli zrealizovane:  implementacia sietovej technologie ADSL pre prepojenie vzdialenych lokalit do siete ZP a.s. prostrednictvom telef. metalickych vedeni, implementacia zalohovacieho systemu IBM ADSM do IS firmy a implementacia monitorovacieho systemu IBM Tivoli do informacneho systemu ZP a.s.

V roku 2000 bol realizovany prechod uctovnictva na novu aplikaciu s nazvom IAUP v spolupraci s firmou IBM.

V roku 2002 bolo do rozvoja IS investovanych 18,1 mil. korun s cielom zvysenia technickej urovne a rozsirenia komunikacnej siete. V oblasti riadenia ludskych zdrojov zeleziarni bola v tomto roku implementovana prva etapa integrovaneho systemu HUMAN. V oblasti vyvoja vlastnych aplikacii bol do uzivania odovzdany automaticky informacny system riadenia vyroby zvarovne rur velkych priemerov a mechanickej skusobne. Pokracovali v projekte evidencie rur na zvazky v taharni rur, v projekte MTZ a projekte sprievodnych evidencii k programu Integracia aplikacii uctovnych pripadov. Odstartovany bol aj novy projekt zjednotenia informacnych systemov ZP a.s. a ZDAS, a.s.

V roku 2003 bola zrealizovana implementacia noveho firewallu Cisco PIX 515. Zacali sme s prevadzkou IAUP pre ZDAS, a.s., s instalaciou noveho databazoveho servera IBM RISC600 p630 s operacnym systemom AIX a relacnou databazou DB2. Na uvedenom novom hardware su prevadzkovane aj IAUP pre ZP a.s.

V roku 2004 bolo: vypnutie mainframe IBM 9672 RA2 s operacnym systemom VM/ESA, implementacia ADSL zariadeni znacky ZyXEL, postupna nahrada ADSL zariadeni znacky Paradyne zariadeniami ZyXEL, nahrada backbone na platforme ATM za GigabitEthernet zariadenia od znacky CISCO, upgrade databazy DB2 na verziu 8 a upgrade zalohovacieho systemu IBM ADSM na IBM TSM.

V juli 2005  bol spracovany projekt stavebnych prac upravy budovy informatiky na Kolkarni. S rekonstrukciou budovy sa zacalo 18. jula.

Od 1. januara 2006  sa odbor informatiky zlucil s akciovou spolocnostou GAMO. Doslo k nasadeniu novej technologie IBM Bladecenter, kde moze byt v jednom chassis instalovanych az 14 vykonnych dvojprocesorovych serverov.

Od 1. januara 2007 bola zriadena spolocnost s rucenim obmedzenim ZP Informatika. Migracia zalohovacieho systemu IBM TSM na novy server IBM Netfinity s kapacitou 3.3 terrabyte (TB).

 MODERNA KOMUNIKACNA SIET

  Zaciatky automatizovaneho spracovania dat v podbrezovskych zeleziarnach, viazuce sa na koniec sestdesiatych rokov, sa v nicom neodlisovali od situacie v inych hutnickych podnikoch. Situacia sa  zmenila po roku 1989, po spristupneni zapadneho trhu, kedy doslo k zasadnej zmene vo vyvoji informacneho systemu aj v nasej firme. Historia v skratke potvrdzuje rychly nastup technologie, bez ktorej si nasu dennodennu pracu nevieme predstavit. O  prelomovych obdobiach hovorime s riaditelom ZP Informatika s.r.o. – Ing. Jozefom Urbanom.

Ktore,  z doposial realizovanych systemov,  povazujete za prelomove?
    - Je tazko oznacit zavedenie niektorej zo spominanych technologii za prelomove.  Tak ako je to vidiet z prehladu historie budovania  Informacneho systemu Zeleziarni Podbrezova, postupne boli a su implementovane komponenty, ktore kopiruju trend rychleho rozvoja informacno - komunikacnych technologii vo svete. Myslim vsak, ze najdolezitejsim posunom v moznostiach modernizacie IS ZP a.s bolo vybudovanie modernej podnikovej komunikacnej siete a orientacia vyvoja aplikacii do internet technologii. 

Co ocakavate v tomto smere od roku 2007?
   - V tomto roku z pohladu modernizacie informacnych technologii neocakavam vyrazne zmeny. Stoji pred nami dobudovanie aplikacnych modulov z oblasti ekonomiky a udrzby, a realizacia projektu spravy vnutropodnikovej dokumentacie.

Vase zelanie na zaver?
   - Prajem kolektivu ZP Informatika s.r.o., ktory pocas uplynulych rokov vyrastol na vysoko odbornu uroven, aby nadalej dokazal drzat trend v rychlo sa modernizujucich technologiach a premietal ich do rozvoja IS ZP a.s.

 Zo spomienok najstarsich informatikov

V com vidite najvacsie zmeny v porovnani s dneskom? 

 Ing. L. Oravec, riaditel useku projektovania IS
   -  Nastupil som do zeleziarni v roku 1976 do odboru techniky riadenia, ktory bol umiestneny v terajsej budove zasobovania. Cela vypoctova technika obsahovala strojno-vypoctove stredisko na dierne stitky a pocitac Celatron na diernu pasku s pamatou 4096 slov, co si teraz ani nevieme predstavit z pohladu kapacit dnesnych PC. Velky rozvoj  informatizacie nastal v ramci vystavby Ruroveho programu nasej spolocnosti. S dneskom sa to neda porovnat,  pretoze za uvedene obdobie rozvoj informacnych technologii a informacneho systemu ZP neuveritelne narastol, tyka sa to samozrejme aj kvality.

  Ing. J. Banik, asistent KR, manazer bezpecnosti
   - V roku 1977 nastupila do byvaleho odboru OTR silna skupina absolventov vysokych skol. Cast z nich isla ihned na skolenia, organizovane firmou Siemens, ktora zavadzala v novych prevadzkarnach automatizovany system riadenia vyroby. Druha cast sa pripravovala na dokoncenie vystavby vypoctoveho strediska a na prichod centralneho pocitaca EC 1033. Na novy, vtedy moderny, mainframe bola naprogramovana agenda byvaleho SPS a nove aplikacie z oblasti zasobovania, obchodu, miezd, noriem...
   Aplikacne oblasti boli v tom case rozdelene na subsystemy (MTZ, obchod, personalistika, vyroba...). Veduci subsystemu, obycajne najskusenejsi analytik, ovladal potreby a funkcionalitu  zverenej oblasti – obvykle lepsie, ako samotni zamestnanci v utvaroch. Cize aplikacia „tahala“ pokrok v utvare i vo fabrike.
   V sucasnosti by sme sa mali vratit ku koncepcii IS, ked pocitacova aplikacia prinasa novu funkcionalitu a aj novu organizaciu prace. Pomohlo by to, podla mojho nazoru, najma v oblasti obchodu, pri bezpecnej komunikacii medzi spolocnostami v ZP Group a obchodnymi organizaciami i  stabnej kulture vo firme. Standardny krabicovy SW totiz prinasa periodicky vzdy nove a nove funkcie, ktore sa v Podbrezovej uz nedaju zadefinovat, komplexne naprogramovat, ani spolahlivo udrziavat.

M. Trembecka, samostatny prevadzkovy operator
   - Najvacsie zmeny vidim v kulture pracovneho prostredia. Pred 29. rokmi bolo strojno-vypoctove stredisko v budove terajsieho odboru zasobovania. Dnes ma informatika sidlo v modernej budove na Kolkarni. Aj informacne technologie presli za tieto roky velkymi zmenami. Od diernych stitkov cez dierne pasky, pocitace, ktore svojimi rozmermi zaplnili celu miestnost, cez terminaly, az po dnesne Notebooky, ktore clovek odnesie pod pazuchou.

Stranu pripravila: V. Kukolova

Desatrocie priprav a spracovania dat systemom Redifon (1982-1992). Foto: archiv   ZP

April – mesiac bezpecnosti prace

    Zdravie cloveka je tou najdolezitejsou vecou kazdeho z nas. Ako sa hovori, zdravie je na nezaplatenie. V dnesnej dobe nam nebezpecenstvo urazu hrozi takmer pri kazdej cinnosti. Je jedno, ci prechadzame cez cestu, manipulujeme s elektrickymi zariadeniami, alebo pracujeme s jednoduchym naradim. Doma, ci v praci sa vplyvom roznych okolnosti obcas dopustime chyby. Nastastie pre nas ich vacsinou zvladneme, no realna moznost poskodenia vlastneho zdravia nam zanecha v pamati hlboku stopu a v buducnosti si pri rovnakej cinnosti davame pozor. No nie vzdy. Kedze mame mesiac bezpecnosti prace, obzreli sme sa spat za prvym kvartalom a poziadali sme kompetentnych z odboru bezpecnosti a hygieny o jeho zhodnotenie.

Pracovna urazovost za I. stvrtrok 2007
   Za 1. stvrtrok 2007 bolo v ZP a.s. registrovanych 9 pracovnych urazov a pre urazy sa vymeskalo celkom 502 kalendarnych dni. Pri porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka vykazujeme  znizenie o 1 pracovny uraz. Pocet zameskanych kalendarnych dni je na tej istej urovni ako minuly rok. Pocetnost, t.j. pocet pracovnych urazov na 100 zamestnancov, bolo 0,23, menej o 0,03. Priemerne percento pracovnej neschopnosti bol 0,14, znizenie o 0,01 percenta. Priemerny denny stav praceneschopnych bol 5 zamestnancov – rovnako, ako minuly rok a jeden pripad pracovneho urazu sa v priemere liecil 55 dni, co predstavuje zvysenie o 5 dni.

Pracovna urazovost za 1. az 3. mesiac 2007 - porovnanie s rovnakym obdobim roka 2006:

Pracovna urazovost podla prevadzkarni za 1. az 3. mesiac 2007 - porovnanie s rovnakym obdobim roka 2006 :

    Z celkoveho poctu 9 urazov, boli 4 pracovne urazy v zmysle zakona c. 124/2006 klasifikovane ako zavazne pracovne urazy. V dvoch pripadoch sa jednalo o bezne riziko zo strany postihnutych, urazy sa stali pri chodzi, pricom liecenie v oboch pripadoch si vyziadalo viac ako 42 dni.
   V dalsich dvoch pripadoch to bolo uz porusenie bezpecnostnych predpisov zo strany samotnych postihnutych. V jednom pripade to bol zakazany zasah do chodu technologickeho zariadenia pocas chodu stroja v automatickom rezime. V druhom pripade to bola taktiez zakazana manipulacia zo strany postihnuteho a zakaz zdrziavania sa v nebezpecnej blizkosti prepravovaneho bremena.
   Z uvedeneho vyplyva, ze spolocnym menovatelom urazu je ludsky faktor. Je to bud nepozornost, alebo hrube porusenie predpisov a technologickej discipliny zo strany zamestnancov.
   Po dokladnej analyze vzniku pracovnych urazov zo strany odboru bezpecnosti a hygieny bolo nariadene vykonat vychovne opatrenia, ktore pozostavali z informacii za akych okolnosti k urazu doslo, ake nedostatky, porusenia a dalsie pricinne suvislosti boli zistene.
   Z dovodu porusenia bezpecnostnych predpisov v dvoch pripadoch bolo odskodnenie za pracovne urazy kratene.
   V zmysle zak. c. 461/2003 Z. z. v platnom zneni, bolo dalej odskodnenych 11 evidovanych pracovnych urazov. Tieto urazy si nevyziadali pracovnu neschopnost, avsak postihnuti boli v lekarskom osetreni.
Pre rok 2007 je schvaleny Program zlepsovania urovne BOZP a ozdravnych opatreni, ktory obsahuje 35 akcii v celkovej hodnote 42,315 tis. korun.
   V pracovnom prostredi posobia na cloveka fyzikalne, biologicke, fyziologicke a socialno – ekonomicke faktory. Kazdy z  tychto faktorov moze predstavovat za urcitych  okolnosti zdravotne riziko.
   Podla miery vyskytu a hodnotenia rizikovych faktorov prace a pracovneho prostredia a na zaklade zdravotneho stavu zamestnancov sa pracovne cinnosti zaraduju do styroch kategorii.
   Do prvej kategorie sa zaraduju pracovne cinnosti, v ktorych nie je riziko poskodenia zdravia zamestnanca vplyvom prace a pracovneho prostredia.
   Do druhej kategorie sa zaraduju pracovne cinnosti, pri ktorych faktory prace a pracovneho prostredia neprekracuju limity stanovene  predpismi.
   Do tretej  kategorie sa zaraduju pracovne cinnosti, pri ktorych nie je expozicia zamestnanca znizena technickymi opatreniami na uroven stanovenu limitom, je potrebne vykonat opatrenia a pouzivat OOPP.
   Do stvrtej kategorie sa zaraduju pracovne cinnosti, pri ktorych nie je mozne znizit expoziciu technickymi opatreniami na  uroven stanovenu limitom, expozicia faktorom prace a pracovneho  prostredia prekracuje limity, je potrebne vykonat opatrenia a pouzivat OOPP. Pracu zaradenu do  4. kategorie moze zamestnanec vykonavat len vynimocne a na casovo obmedzene obdobie.
   Rizikova praca je pracovna cinnost v tretej a stvrtej kategorii. O zaradeni pracovnych cinnosti do tretej a do stvrtej kategorie rozhoduje Regionalny urad verejneho zdravotnictva na navrh zamestnavatela.
   Pre rok 2007 evidujeme v Zeleziarnach Podbrezova 211 pracovnych miest v tretej a stvrtej kategorii, na ktorych pracuje 1870 zamestnancov - z toho 326 zien.

Zamestnanci  zaradeni v tretej a stvrtej kategorii su exponovani siestimi rizikovymi faktormi.

V riziku :

- fyzickej zataze pracuje             366 zamestnancov,

- hluku pracuje                          1834 zamestnancov,

- infracervene ziarenie pracuje     48 zamestnancov,

- prachu pracuje                         116 zamestnancov,

- tepelnej zataze pracuje              94 zamestnancov,

- vibracie pracuje                          34 zamestnancov.

   Od roku 2004 vlastnia ZP a.s. certifikat na System riadenia bezpecnosti prace. Interne audity su vykonavane v sulade s programom internych auditov.
   V priebehu prveho stvrtroka bol v nasej akciovej spolocnosti vykonany recertifikacny audit Systemu riadenia bezpecnosti prace, v zmysle standardy BSi OHSAS 18001. Certifikacna spolocnost SGS Slovakia s.r.o. Kosice, udelila ZP a.s. certifikat s platnostou do 16. februara 2010. Udelenim certifikatu sa ZP a.s. zavazuju aj nadalej plnit ciele prijate v politike bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci a trvale zdokonalovat uroven riadenia systemu BOZP, s cielom odstranit potencionalne ohrozenia zdravia vplyvom technologickych procesov, technickych zariadeni, ludskeho faktora, ci pracovneho prostredia.

 (Pbh)