PODBREZOVAN  08 / 2007

STRANA 4

STRANA

0

Socialna oblast

  Akademici na vymene skusenosti

Vzdelavanie v Podbrezovej je koncepcne, co mnohym firmam chyba

 V ramci akcneho programu Europskej unie pre implementaciu politiky odborneho vzdelavania a vychovy, projektu Leonardo da Vinci, zalozeneho na rieseniach
e Learningu, navstivilo nasu spolocnost 12. aprila sestnast zastupcov partnerskych organizacii zo Zapadoceskej univerzity - Ekonomickej fakulty z Plzne, Univerzity Konstantina Filozofa – Pedagogickej fakulty z Nitry a zamestnavatelskych zvazov a univerzit z Madarska.
   Cielom navstevy bolo oboznamenie sa so sposobom vzdelavania v  Zeleziarnach Podbrezova a.s. Na uvod ich privitala Ing. Iveta Kralikova, veduca personalneho odboru, ktora prezentovala  167 - rocnu historiu nasej firmy a zamerala sa specificky aj na personalnu pracu. Ing. Viera Dubcova priblizila system vzdelavania zamestnancov. Nasledovala prehliadka Hutnickeho muzea ZP, exkurzia v oceliarni a v hutnickej druhovyrobe. Jeden z ucastnikov, Ing. Ludvik Eger zo Zapadoceskej univerzity konstatoval, ze „...navstevujeme vyznamne firmy preto, aby sme ziskali prehlad o tom, ako sa robi dalsie vzdelavanie v praxi. Su to pre nas zaujimave poznatky. Zeleziarne Podbrezova su velkou firmou a my mame moznost porovnavat. Pred tyzdnom sme boli v podobnej firme v Mosteckej tehelni, kde je pattisic zamestnancov a ten system vzdelavania je podobny.“ Ing. Drahoslav Lancaric z Ustavu technologie vzdelavania Univerzity Konstatnina Filozofa v Nitre povedal:
„My, ludia z akademickeho prostredia, mame takymto sposobom moznost ziskat nove poznatky. Vidime, ako vzdelavanie funguje v praxi. Mame moznost nazivo vidiet, ako to funguje v ceskych, madarskych i slovenskych firmach a inych instituciach. Nase dojmy su velmi pozitivne. Hoci podstatou nasho projektu je
elektronicky system vzdelavania distancnou formou, ktory este nie je tak rozsireny, verim, ze o pat rokov to bude uz vsade samozrejmostou. Zeleziarne Podbrezova su  firmou, ktora ma na Slovensku zvuk, je znama tym, ze sa snazi nielen o dosahovanie dobrych vysledkov hospodarenia, ale neboji sa investovat aj do regionu, do sportu... Velmi sa nam pacila prezentacia vasej firmy, vzdelavania. Maloktora firma na Slovensku robi tak koncepcne vzdelavania, u vas nielen vychovavate, ale si  aj pripravujete vlastnych zamestnancov. Je to to, co na Slovensku este chyba. Je vela slovenskych firiem, ktore maju dostatok financii, ale neinvestuju ich do seba. Tato investicia sa nevracia totiz hned.“

O. Kleinova

 Prezentacia sa ucastnikom velmi pacila. F: A. Nociarova

 Mesiac kulturneho dedicstva

  V ramci Mesiaca kulturneho dedicstva 2007 mozeme spoznat historicke, technicke, umelecke, esteticke, pripadne dalsie hodnoty vytvorene generaciami nasich predchodcov. Siedmy rocnik podujatia Ministerstva kultury SR otvori Medzinarodny den pamiatok (18. april) a konci 18. majom, Medzinarodnym dnom muzei. V priebehu mesiaca slovenske muzea, hrady a galerie zvysuju svoju aktivitu  a s podporou roznych kulturnych a spolocenskych podujati si ziskavaju srdcia i mysle navstevnikov.
    Hutnicke muzeum ZP a.s. pridalo k mesiacu este jeden den, aby v sobotu – 19. maja 2007, od 8. – 14. hodiny, umoznilo vsetkym,  zamestnancom, ich rodinnym prislusnikom a sirokej verejnosti, spoznat historiu slovenskeho hutnictva, uzko spatu s existenciou podbrezovskych zeleziarni. 

vk

Prehliadka muzea. F: O. Kleinova

Editorial

    Hoci sa vseobecne hovori, ze dnesna rychla doba prehlbuje lahostajnost a nezaujem o osudy tych druhych, bilancia prinosu Dna narcisov nas z roka na rok presviedca, ze spolupatricnost medzi ludmi rastie. Pred jedenastimi rokmi, ked po prvykrat Liga boja proti rakovine zorganizovala tento den, vyzbierali okolo stotisic korun. O pat rokov to bol desatnasobok a vlani suma prevysovala osemnast milionov korun. V case uzavierky nasich novin este nebolo mozne zistit ako dopadla tohtorocna zbierka, jedno je vsak iste. Aj v nasej firme uz od rana v Den narcisov do redakcie telefonovali mnohi z vas a pytali sa, ci bude zbierka organizovana aj v areali nasej firmy, co dokumentovalo, ze ju chcu podporit.
   Medzi dobrovolnikmi, ktori v mene Ligy boja proti rakovine s prosbou o podporu boja proti tejto zakernej chorobe a pomoc ludom, ktorych postihla, boli aj ziaci Sukromneho stredneho odborneho ucilista hutnickeho ZP. Pod vedenim svojej ucitelky, Mgr. Ludmily Tichej, ponukali narcisy najprv v areali skoly a predpoludnim navstivili aj matersky podnik. Sotva sa nasiel niekto, kto by ich obisiel. A tak sme v piatok, 13. aprila,  stretavali mnohych ludi dekorovanych malymi narcismi. Pohladom na krasnu modru oblohu, pripominajucu zaciatok leta, sa nas dobry pocit zo sudrznosti, ktora vladne okolo nas, este umocnil.

O. Kleinova

 *nasa anketa *nasa anketa *nasa anketa

Co pre vas znamena Den narcisov?

 Pytal sa: M. Jancovic Foto: I. Kardhordova

 Anna VRABOVA, Ppam
   - Den boja proti rakovine. Hoci mame s touto chorobou v rodine skusenosti, zbierky sa zucastnujem spontanne, nie cielene. Prispievam pravidelne, nestojim vsak o zverejnenie vysky prispevku.

 Emilia STEFANIKOVA, Te
   - Bytostne sa ma tyka. Prezila som toto ochorenie a je tazko opisat obdobie liecby. Zmenili sa moje zivotne priority a hodnoty. S chorobou som sa vysporiadala, ved uz je tomu pat rokov. Do zbierky by som sa zapojila aj bez tejto skusenosti.

 Marek KOKAVEC, SSOUH
   - Je to spravny den, v ktorom sa prispieva na spravny ucel. Dufam, ze nase prispevky pomozu mnohym v boji so zakernou chorobou - rakovinou. Prispievam vzdy, ked sa stretnem s organizatormi takychto akcii. 

 Zuzana KUCEROVA, Pp
   - Akcia boja proti rakovine. Myslim si, ze by mohol kazdy prispiet. Prispievam pravidelne, v rodine sa tato choroba vyskytla. Vzdy mam to stastie stretnut tych, ktori zbierku organizuju, prispievam takouto formou, ved je to pre ludi.

 Ing. Viera  DUBCOVA, Pp
   - Osobnu tragediu. Na rakovinu koze zomrela moja sestra. Spomienky su v tento den o nieco bolestnejsie. Cela nasa rodina prispieva vzdy, ked nas oslovia, snazime sa pomoct aspon takymto sposobom. 

 Anton SOLIAR, Pbh
   - Podporujem zbierku. Viem sa vzit do situacie tychto ludi. Bol by som vsak rad, keby sme boli vsetci zdravi. Tuto civilizacnu chorobu, pod ktoru sa podpisuju rozne faktory - stresy,  stravovacie a ine navyky..., priniesla nasa moderna doba.

 Odisli do dochodku

V marci odisli do

predcasneho dochodku
Ing. Juraj HAJDU

do dochodku
Zora HALIARSKA.

V mene vedenia zeleziarni Podbrezova a.s. im dakujeme za odvedenu pracu a do dalsich rokov prajeme len slnecne dni.

Blahozelame jubilantom aprilovym

pracovne jubilea

Julius BOSKO, Ing. Miroslav CIZMARIK, Jana DUBECIOVA, Maria FIGLUSOVA, Kvetoslava HVOLKOVA, Pavol KELLER, Dusan KOMORA, Jarmila KOZIAKOVA, Viera KUKOLOVA, Marta KVIETKOVA, Valeria LASKOVA, Stefan MRAVIK, Ing. Jan NUTER, Peter PETRAS, Maria STASTNA, Ludmila STULRAJTEROVA, Pavel TRNAVSKY, Vladimir TRUBAC, Frantisek TURNA

zivotne jubilea

Robert AMTMANN, Jozef BARAT, Jaroslav BELKO, Tana BENKOVA, Anna BERCIKOVA, Jozef BICIAN, Maria CIESAROVA, Jozef DURCIK, Peter ENGLER, Anastazia FEDOROVA, Pavel GIERTLI, Vladimir CHOMIC, Marian JUROS, Eva KLEMENTOVA, Juraj KOHUTIK, Jan KOVACIK, Ivan KRUZLIC, Jaroslav LAPIN, Peter MIKULA, Ing. Miroslav PSOTNY, Stanislav SRNKA, Jan STAS, Anna SARIKOVA, Ing. Vaclav SMEJKAL, Maria STASTNA, Olga TOKAROVA, Vojtech VAJCIK, Damian VETRAK, Jozef VYBOSTOK 

Spomienky Jozefa Surinu

TAKATO SI PODBREZOVA

   Strme skalnate svahy Siklova vytvarali len priestor na uzkorozchodnu kolaj pre odvoz trosky  a prepravu piesku z kamenolomu. Pohronske druzstvo sem vtesnilo este malu budovu, nazyvanu  ladoven a sodovkaren. Vyrabali v nej umely lad a flase sa naplnali perlivou vodou – sodou.
   Za mostom cez kanal, ktory viedol vodu do elektrarne v Lopeji, bol dalsi most cez rieku Hron. Tu sa male podbrezovske centrum delilo na dve casti. Prvu ulicu ludovo volali obchodna, ale tiez konzumna. Obchod tu mal masiar, avsak obyvatelia hovorili, ze idu k Brozmanovi. Tak sa totiz volal masiar, ktory mal pomerne velke gazdovstvo. Nedaleko mal postaveny bitunok a ladovnu na skladovanie ladu, ktorym sa v zime zasoboval zo zmrznuteho Hrona a ukladal ho do rezu. Maso kupovali vacsinou v sobotu alebo v nedelu rano. Masiarstvo bolo zname svojimi vynikajucimi vyrobkami – telacie parky, parizer, vareny bocik zvany keiserfleisch. Medzi masiarstvom a bitunkom bola drevena buda na predaj zeleniny a ovocia.       
   V dalsej budove sidlili zandari a za nou bola lekaren (v rokoch styridsiatych bola budova rekonstruovana, ked k budove lekarne pribudol obchod s obuvou – Bata a na poschodi bol postaveny byt pre lekarnika). Za mensim dvorom bol byt a ambulancia miestneho lekara. K budove patrila aj pomerne velka ovocna zahrada, siahajuca az po most pri hlavnej brane zavodu.   Na druhej strane ulice bola budova Pohronskeho druzstva s dvoma obchodmi a to „habovy“, kde sa predavalo vsetko od textilu, ale tiez potreby pre opravarov, obuvnikov, krajcirov a inych remeselnikov. V prostriedku bola poschodova cast pre kancelarie a vedla obchod s potravinami „Konzum“. V zadvori boli velke sklady – najma potravin, ved Pohronske druzstvo sa neustale rozsirovalo a malo od Starych Hor po Helpu 32 filialok.
   V dalsej budove bolo holicstvo a kadernictvo, za nim posta a byt postara. Nasledoval krasny velky park s vodotriskom, ten ale uz patril riaditelstvu zeleziarni. Ulica mala siroky chodnik s vedlajsimi travnikmi, vysadenymi stromami az po hlavnu branu do zeleziarni. Spominana ulica bola plna zaujimavosti a aj kontrastov. Nevsednou bola hlavne pre deti. Stredom viedlo kolajiste, ktorym vlacik prepravoval odpad pod Siklov. Pred obchodmi stali kociare, na ktorych prisli pani v sirokych klobukoch, aby tu nakupili, ale i vozy dedincanov. Obcas na murikoch oplotenia sedeli zobraci. Vyklady, plne rozneho tovaru, lakali kupujucich. Mamicky nemali kde nechat deti, ked isli na nakup a tak bolo bezne, ze to najmensie niesla v batohu na chrbte a tie vacsie tri – styri cupkali za nou. Obdivom boli aj prve nakladne auta, ktore rozvazali tovar po druzstvach. Ulica bola plna ludi najma po druhej hodine popoludni, ked koncila prva pracovna zmena v zeleziarnach. 

PODBREZOVAN   08 / 2007

STRANA 4

STRANA

0