PODBREZOVAN  22 / 2007

STRANA 4

STRANA

0

Socialna oblast

Editorial

Liecebne pobyty -  ano ci nie? Preco sa nad tym treba zamyslat. Roky skusenosti z reportazi v kupeloch nas ubezpecuju, ze ide o socialnu vyhodu, ktorej popularita z roka na rok rastie. Dokumentuju to aj statistiky. Ak v roku 1995 bolo na kupelnom pobyte 70 zamestnancov v jednej lokalite, v tomto roku ich pocet vzrastol na 306 a mohli si vybrat zo styroch kupelnych miest. Ludia si postupne zvykli, ze o svoje zdravie sa musia starat a uvedomuju si, ze ked  pridu choroby uz je neskoro. Na druhej strane, ceny liecebnych pobytov prostrednictvom zdravotnych poistovni stupaju a nie je predpoklad, ze by tomu malo byt inak. A to je dalsi nesporny argument, aby zaujem nasich zamestnancov o kupelne pobyty, na ktore im financne prispieva zamestnavatel, len rastol. V ostatnych rokoch maju dokonca moznost ucasti na pobyte aj manzelia, resp. rodinni prislusnici, ktori nie su zamestnani v nasej spolocnosti, mozu sprevadzat nasho zamestnanca a doplatia si celu sumu pobytu.
   Na zaklade prieskumov medzi zamestnancami personalny usek pripravil viac variantov. Dnes si uz maju moznost vybrat z ponuky 13 - dnovych, 7- dnovych ci vikendovych pobytov.
   Ludia prichadzaju z kupelov spokojni a hned sa zaujimaju, kedy si to mozu zopakovat. V nasej spolocnosti platia urcite pravidla, ktore zabezpecuju, aby sa kupelne pobyty dostali vsetkym, ktori o ne prejavia zaujem. Niekedy si vsak musia pockat, kym splnia pozadovane kriteria. Bez toho to vsak nejde.

O. Kleinova

Liecebne pobyty -  ano alebo nie

Jan Piater, Vvr
-  Bol som na liecebnom pobyte prvykrat a bol som velmi spokojny, dufam, ze sa mi to este podari. Bol som v Turcianskych Tepliciach, kde bol velmi mily personal, absolvoval som masaze, bazen, telocvik. Najviac mi pomohli masaze. Tie dva tyzdne skutocne stali za to.

 Stefan Fararik, Vvr
-  Ja som bol v Dudinciach a hned by som si to zopakoval. Procedury ako plynove injekcie, masaze, ... mi velmi pomohli na chrbticu, na ramena, stareho cloveka uz vsetko boli (smiech). Je to skvela rehabilitacia, nacerpanie sil, oddych. Aj mladym ludom odporucam, preventivne.

 Anna Kramlova, Vt
-  Spolu s manzelom, ktory pracuje vo valcovni, sme boli na tyzdennom pobyte v Rajeckych Tepliciach. Bolo to vynikajuce. Strava, procedury, naozaj sa o nas starali prikladne. Ja rada spominam na saunu, ci bazeny. Aj cenovo to bolo vyhodne, sla by som aj kazdy mesiac, keby sa dalo.

 Anna Belkova, Vt
 - Liecebne pobyty urcite ano. Bola som so styrmi kolegynkami z taharne na dva tyzdne v Rajeckych Tepliciach. Kazdy den sme absolvovali masaze – klasicke, vodne, perlickove kupele, bazen, bolo toho dost. Za 35 rokov som bola len druhykrat na pobyte a banujem, treba castejsie.

 Jana Brozmanova, Vt
-  Spolu s manzelom sme boli na dva tyzdne v Rajeckych Tepliciach. Za cely pobyt sme absolvovali 36 procedur. Mozno vecer nam chybalo trosku viac zabavy, radi tancujeme. Taky pobyt je super, ale tyzden je malo, treba ist na dva tyzdne, vtedy maju tie procedury ucinok.

 Milan Luptak, Vz
-  Kto chce, tak si doplati, ta suma nie je vysoka na to, ze mate stravu, procedury, v podstate je to ako kvalitna a lacna dovolenka. S manzelkou sme boli v Rajeckych Tepliciach, ktore povazujem za jedny z najlepsich kupelov na Slovensku. Keby pobyty zrusili, bola by to obrovska chyba.

 Ivan Lalik, Vo
-  Urcite som za liecebne pobyty. Napriklad u nas - z osadky pece, vsetci narok na rekondicne pobyty nemaju a ja patrim medzi nich. Vyuzil som preto sancu doplatit si na liecebny pobyt, nie je to tak drahe, aby si to ludia nemohli dovolit. Liecebny pobyt je cesta, ako sa k zregenerovaniu dostanu viaceri.

M. Jancovic, foto: I. Kardhordova

Zucastnili ste sa liecebneho pobytu, na ktory vam prispel zamestnavatel? Napiste nam svoje poznatky. Radi uvitame aj nazory tych, ktori nemaju o kupelnu liecbu zaujem. Cakame aj na vase pripadne namety.   

    Pouzivanie viacerych mien so sebou nesie vyssie naklady a stazuje porovnavanie cien, dokonca aj na jednotnom trhu. Jednotna mena euro odstranuje tieto nevyhody a prinasa uzitok spotrebitelom aj podnikom. Spolocnu menu ocenia pravdepodobne najviac podniky, kedze zavedenie eura bude pre nich znamenat stabilne ekonomicke prostredie pre podnikanie a obchodnu vymenu. Odpadnu im naklady na vymenu penazi pri bezhotovostnych platbach, odstrani sa kurzove riziko a budu moct
jednoduchsie porovnat ceny doma a v zahranici. Zavedenie eura sa pre obcanov priamo prejavi vo forme usetrenych poplatkov za vymenu penazi pri cestovani do krajin eurozony. Euro nam prinesie stabilnu a medzinarodne akceptovanu menu. Z celkoveho pohladu bude euro znamenat hospodarsku stabilitu, ktora sa prejavi v rychlejsom ekonomickom raste. S tym bude spojeny rast zamestnanosti a zivotnej urovne. Vdaka spolocnej europskej menovej politike mozeme ocakavat tiez znizenie realnych urokov na spotrebne uvery a hypoteky.

 Zvysia sa po zavedeni eura ceny?
   Zavedenie eura nedava ziadny dovod na automaticke zvysenie cien. Naopak, euro znamena dlhodobu ekonomicku stabilitu. Z hladiska cien znamena vymena meny prakticky len prepocet jednej meny na druhu podla aritmetickych pravidiel (s vynimkou pri platbach medzi statom a obcanom, kde sa bude zaokruhlovat v prospech obcana). V 13 krajinach, ktore zaviedli euro, sa da zavedeniu spolocnej meny pripisat zvysenie cien o 0,1 percenta az 0,3 percenta. Pritom priemerna inflacia v eurozone v roku 2002, ked sa zaviedlo hotovostne euro, bola 2,2 percenta – menej ako rok predtym.
   Hoci celkova uroven cien vzrastla po zavedeni eura iba nepatrne, nastalo zvysenie cien pri niektorych sluzbach a drobnych produktoch. Ceny zvysili napriklad male predajne, restauracie, kaviarne, autoopravovne ci kadernictva. Kedze ide o polozky, ktore nakupujeme casto, moze sa nam zdat, ze je inflacia omnoho vyssia nez v skutocnosti. Musime teda odlisovat vnimanu (zdanlivu) inflaciu od skutocnej inflacie.
Navyse je potrebne si uvedomit, ze rast cien nesposobuje euro samotne, ale niektori obchodnici a podnikatelia, ktori vyuziju zavedenie eura na zvysenie cien. Zabranit takemuto spravaniu moze najma konkurencia ostatnych obchodnikov, ale tiez tlak spotrebitelov. Takisto treba rast cien (inflaciu) vnimat ako jav, ktory je pritomny v kazdej ekonomike a nema ziaden priamy suvis so zmenou meny. Ceny v roku 2009 budu urcite o nieco vyssie nez ceny v roku 2008, co by vsak rovnako objektivne nastalo, aj keby zostala v platnosti koruna.

Co bude chranit spotrebitelov pred zvysovanim cien?
   Dvojite cenovky v obchodoch pocas priblizne 1,5 roka (priblizne pol roka pred a 1 rok po zavedeni eura). Takto si spotrebitelia mozu kontrolovat, ci obchodnici spravne prepocitavaju ceny. Ludia si takto tiez skor a lahsie zvyknu na nove ceny v eurach.
-   Dvojite vypisy z uctov, vyplatne pasky a faktury. Podobne ako dvojite zobrazovanie cien pomozu obcanom kontrolovat spravnost prepoctu na euro.
-  Monitorovanie a kontrola, ktore budu zabezpecovat predovsetkym Slovenska obchodna inspekcia a Ministerstvo hospodarstva SR.
-  Viac informacii o vyvoji inflacie. Statisticky urad bude v obdobi po zavedeni eura castejsie sledovat cenovy vyvoj a zverejnovat udaje o inflacii kazdych 10 dni.
-   Eticky kodex pre zavedenie eura, kde sa hlavne podnikatelia zavazuju nezneuzit zmenu meny na neodovodnene zvysenie cien.
-  Pri platbach medzi statom a obcanom sa nove hodnoty urcia vyhodnejsie pre obcanov – dane a poplatky sa zaokruhlia nadol a dochodky, davky a pod. nahor.
Konkurencia na trhu a informovanost spotrebitelov su ucinnejsie nez akekolvek administrativne opatrenia. Inymi slovami, kedze spotrebitelia si mozu sami vybrat u ktoreho obchodnika nakupia, mali by vyhladavat a uprednostnit tych, ktori so zmenou meny nezvysia ceny.

Internet

 Stretnutie riaditelov s vychovnymi poradcami

   V utorok, 23. oktobra 2007,  sa v Sukromnom gymnaziu ZP v Podbrezovej stretli riaditelia a vychovni poradcovia vsetkych zakladnych skol a specialnych zakladnych skol okresu Brezno. Podujatie zorganizovala riaditelka Pedagogicko – psychologickej poradne v Brezne, PhDr. Olga Jorcikova,  v spolupraci s riaditelkou Sukromneho gymnazia ZP a Sukromneho SOU hutnickeho Zeleziarni Podbrezova - Ing. Annou Pavlusovou, a zastupkynou riaditelky,  PaedDr. Katarinou Zingorovou.

   Stretnutie bolo zamerane na spolupracu riaditelov skol s vychovnymi poradcami a poradnou, poskytnutie aktualnych odbornych informacii zo strany poradne a na vzajomnu vymenu nazorov a postrehov medzi zucastnenymi. PhDr. Jorcikova podrobne oboznamila ucastnikov stretnutia s novou Koncepciou psychologickeho a vychovneho poradenstva, ktora bola schvalena Vladou SR. Na tvorbe tejto koncepcie sa aktivne podielala ako clenka Metodickej rady pre psychologicke a vychovne poradenstvo Ministerstva skolstva SR.
   Nakolko sa blizi termin podavania prihlasok na stredne skoly, jednym z bodov programu bola aj profesijna orientacia ziakov, ktora patri k sluzbam, poskytovanym poradnou.  Sucastou programu bola aj prehliadka skoly, informacie o sucasnych a novootvaranych odboroch a perspektivy uplatnenia absolventov.
   Sukromne gymnazium ZP ponuka ziakom, v skolskom roku 2008/2009,  moznosti studia v dvoch odboroch. Ucebne osnovy, studijneho odboru gymnazium – telesna vychova, zohladnuju sportove zameranie skoly. Sportova oblast je rovnocennou zlozkou vychovno-vzdelavacej cinnosti, treningovy proces prebieha pod vedenim kvalifikovanych trenerov. Studenti maju moznost zamerat sa na futbal, atletiku, volejbal, biatlon, snowboarding alebo golf. Studium trva styri roky a je ukoncene maturitnou skuskou. Cielom studijneho odboru gymnazium – informatika je vychovavat ziakov k efektivnemu vyuzivaniu informacnych prostriedkov, naucit ich praktickym zrucnostiam pri vyuzivani informacno-komunikacnych technologii a produktov, vytvorit predpoklady pre vyuzivanie a aplikaciu informacnych technologii. Sukromne gymnazium ZP je nadstandardne materialne vybavene, ma styri pocitacove ucebne vybavene multimedialnou technikou vratane datavideoprojektorov a interaktivnych tabul. Samozrejmostou je vyuzivanie internetu vo vyucovacom case i mimo vyucovania a studium dvoch cudzich jazykov s moznostou vyberu z anglickeho, nemeckeho, francuzskeho a ruskeho jazyka. Studenti maju moznost ziskat sportovy vystroj, prispevok na sustredenia, absolvovat dvojfazove trenovanie, letne a zimne sustredenia, rehabilitaciu – bazen, sauna, masaze.
   Sukromne SOU hutnicke Zeleziarni Podbrezova ponuka moznosti studia v stvorrocnych studijnych odboroch hutnik operator, mechanik strojov a zariadeni, mechanik elektrotechnik a mechanik mechatronik (dlzka studia 5 rokov) a trojrocny ucebny odbor obrabac kovov s moznostou nadstavboveho studia. Odbory hutnik operator a mechanik strojov a zariadeni je mozne studovat aj v sportovych triedach zameranych na futbal.  Zamerom skoly je vychovat cloveka, ktory bude flexibilny. Ziak ziskava vseobecne vedomosti z oblasti strojarstva, hutnictva a elektrotechniky pre kvalifikovane vykonavanie povolania, logicke myslenie, schopnost aplikovat vedomosti, schopnost samostatne pracovat. Za produktivnu pracu su studenti odmenovani do 1 000 korun mesacne, v konciacich rocnikoch az do 5 000 korun mesacne. Zeleziarne Podbrezova a.s. absolventom skoly garantuju prijatie do zamestnania a dalsie vzdelavanie, co je v dnesnej dobe v regione s vysokou nezamestnanostou velmi cenne.
   Studenti dostavaju v kazdom rocniku bezplatne skolsku rovnosatu. Maju tiez moznost ziskat vodicske opravnenie typu B a mnoho dalsich vyhod.
   Ucastnici stretnutia ocenili uroven tohto podujatia, organizacne zabezpecenie, ako aj prepojenie teorie s praxou a skoly so zivotom.

Bc. O. Durcikova, PP Brezno

 Ucastnici stretnutia  v dielnach odborneho vycviku

Foto: I. Kardhordova

Z pera nasich dopisovatelov

   V mene dochodcov, byvalych majstrov odbornej vychovy, ucitelov, ktori posobili pri vyucbe ucnovskeho dorastu, dovolte mi prejavit vdacnost za pozvanie na oslavy 70. vyrocia organizovanej vyucby a ocenenie plaketou.

   Nasa srdecna vdaka patri predovsetkym vedeniu podniku, generalnemu riaditelovi, Ing. Vladimirovi Sotakovi a vedeniu SSOUH ZP, riaditelke Ing. Anne Pavlusovej. Vazime si najma to, ze ste nezabudli ani na tych, ktori kladli zaklady odbornej pripravy a vyucby na Horehroni.
   Patdesiatpat rokov uplynulo od okamihu, ked som dostal prvy menovaci dekret na nastup do SOU Piesok, za ucitela odbornych predmetov. Bol som dost prekvapeny, v tom case som totiz robil majstra odbornej vychovy a dekret som dostal na poziadanie vedenia skoly. Nemal som vsak strach ucit odborne predmety, pretoze skusenosti som ziskaval od odbornikov, ako boli majster Schuster, Knosko, Knazovicky, Kralik, Korbacka, Matzenauer a dalsi. V Piesku prechadzali nasimi rukami za tie roky velke pocty chlapcov i dievcat z blizkeho okolia, ale i z okolia Safarikova, Liptovskeho Mikulasa, ci dokonca od ukrajinskych hranic, ale i zo zapadneho Slovenska, od Nitry. Svedcilo to, ze piesocke uciliste malo dobre meno a svoj podiel sme na tom mali aj my – pedagogovia. Z Piesku  som presiel do Podbrezovej a v tomto kolektive pedagogov som pracoval este aj v dochodkovom veku. Dnes, pri bilancovani mojej 40 – rocnej pedagogickej cinnosti, si uvedomujem ako nam roky ubehli a my sme zostarli. Velmi dobre mi padne, ked pri potulkach Podbrezovou ci Breznom stretavam svojich byvalych ziakov, ktori sa ku mne hlasia a ja mam pocit, ze som, hoci malym dielom, prispel k vytvaraniu ich osobnosti. A su medzi nimi dobri odbornici vo svojom remesle, inzinieri, ale aj ludia, ktori uspeli v inych odboroch, napr. odisli do armady a tak stretavam aj svojho ziaka, dnes generala L. Galla, moji byvali ziaci su policajti a jeden moj ziak, J. Gerthofer, sa dopracoval aj na post riaditela ucilista, v ktorom sa kedysi vyucil.
   Velke podakovanie vedeniu Zeleziarni Podbrezova patri za to, ze vlastnym umom a schopnostami dotiahlo zeleziarne tak daleko. Vysoko si vazim, ze vedenie Zeleziarni Podbrezova nepotrebovalo k tomu cudzieho investora. Naopak, mnohe velke podniky na Slovensku to nedokazali. Je dnes na skodu naroda, ze ich zisky sa delia so zahranicim.
    Vdaka prosperite firmy si vedenie mohlo dovolit venovat svoju pozornost aj ucnovskej mladezi, na ktoru sa v tejto spolocnosti zial akosi zabuda. O to cennejsie bolo to slavnostne stretnutie, ktoreho som sa mohol aj ja zucastnit a za ktore v mene nas vsetkym opatovne dakujem.

Bernard Hodros, byvaly pedagog SOU hutnickeho

PODBREZOVAN   22 / 2007

STRANA 4

STRANA

0