KULTURA

  Koncert bol excelentny

Stalo sa uz tradiciou, ze v oktobri,  povazovanom za Mesiac ucty k starsim, obecny urad pripravuje vecer pre skor narodenych. Tohtorocny sviatocny vecer sa konal 19. oktobra v Dome kultury ZP. Slavnostna atmosfera bola umocnena excelentnym vystupenim  Dychovej hudby ZP. Interpretacia klasickych i sucasnych autorov pod majstrovskou taktovkou Jozefa Krala,  zozala uspech. Potesilo nas, ze hudobne teleso omladlo, pribudli nove, nadejne talenty.
    S uprimnym podakovanim a obdivom zelame dychovke vela dalsich uspechov  a reprezentacii podbrezovskych zeleziarov doma i v zahranici.

 Za podbrezovskych dochodcov M. Zvarikova

---

Kulturna jesen

Grofka Marica - Statna opera z Banskej Bystrice - 8. novembra o 18. hod. v Dome kultury ZP. Svetoznama opereta s popularnymi melodiami, ktore sprevadzaju pribeh lasky schudobneneho slachtica. Ten, v snahe zabezpecit svojej sestre primerane veno, uchadza sa o miesto spravcu majetku bohatej grofky. Sablonovitost deja je vyvazena umelecky presvedcivou a pritazlivou hudbou, napriklad: Hraj, Cigan...
Vstupenky v cene 100 korun si mozete zabezpecit tradicne, prostrednictvom sekretariatov.

 

---

 Jazykove okienko

Sklonovanie cisel

* Nespisovne su tvary jedna, dve, dva tisic (volajte cislo jedna - dve – tri, zaplatil som dva tisic korun) a pod. Hovorime volajte cislo jeden, dva , tri, zaplatil som dvetisic korun. Tvar jedna sa pouziva iba vtedy, ak ide o vysledok sportoveho zapasu (vyhrali sme dva – jedna). Samozrejme, aj vtedy, ked za cislovkou jeden nasleduje podstatne meno zenskeho roku (jedna zena, jedna ulica, jedna rozpravka).
*Desiatky sa pisu spolu s jednotkami (dvadsatjeden, patdesiattri).
*Slovo – sto a – tisic sa pise spolu so slovom, ktore urcuje pocet tisicok ci stoviek (dvesto, patsto, sedemtisic). Tisice a stovky vsak treba od seba oddelit (dvetisic patsto).
*Miliardy a miliony sa pisu zvlast (dve miliardy styristo milionov tristotisic patstodvadsatjeden).
*Ak cisla zapisujeme cislicami, medzerou oddelujeme tisicky (1 050). Prakticky to znamena, ze cisla rozdelujeme na trojciselne skupiny. Vzdy pritom zaciname sprava, t.j. od najmensej cislice (2 653 282).
* Pri pisani nasobkov pouzivame slova – krat a – raz.  Rozdiel je v tom, ze – krat piseme spolu s cislovkou (mnohokrat, tisickrat) a raz piseme osobitne (pat raz, mnoho raz.
*Nespisovne je spojenie castokrat. Hovorime bud casto alebo mnohokrat (velakrat). Slovo – krat ma skor matematicky vyznam v zmysle dvakrat tri, kym slovom raz oznacujeme cas – bol raz jeden kral, tisic raz som ti povedal...).

---

DIEVCA S MOTORKOU

Jaroslava Nuterova

Roman na pokracovanie

 XXI. cast

 „Pocuj, Aneta,“ prisadol si Dindo na hojdaciu lavicku, kde kreslila do skicara. „Zda sa mi, ze Eva plakala a Miki je tiez volajaky iny. Co o tom vies?“

 „Preco sa ich nespytas?“ pozrela na svagra a odlozila skicar vedla seba na lavicku.

 „Tebe sa skor zdoveria, maju ta radi, lebo... teba jednoducho musi mat kazdy rad. Si uplne ina ako Inga a viem, ze moje deti sem chodia kvoli tebe.“

 „Neprehanaj,“ usmiala sa. „Maju tu predsa otca.“

 „Ano,“ vzdychol a pohlad mu zabludil do altanku. Eva s Mikim tam sedeli s Ingou, rozpravali sa a ich vazne tvare prezradzali, ze to nie je vesela debata. „Cudujem sa, ze su spolu, Inga sa im vzdy vyhybala.“

 „Mozno sa zmenila, ved aj ona bude mamou. Volaju ta, chod k nim.“

                                                ***

  Naposledy ma vykolajila Janina smrt, hutal Dalibor, kracajuc k hojdacej lavicke. Onedlho to budu presne styri roky. Kedy sa spustila na invalidnom voziku zo strmeho kopca. Do smrti nezabudne na jej dokalicene telo, skrvavenu tvar so zatvorenymi ocami. Ked k nej s Michalom pribehli, este slabucko dychala, ale uz neodpovedala a hned na to znehybnela.

  V navale zlych spomienok sa pohol k Anete a prudko zastavil hojdaciu lavicku. Dievcina nevrazivo zazrela na rusitela, no nepohla sa. Chcela mu vmietnut do tvare nejaku ironicku poznamku, ale vyraz bolesti v jeho ociach zasekol v nej rec. Par sekund si hladeli do oci, netusiac, ze maju divaka. Helena Korestova stala pri zahone ruzi nedaleko dvojice a otocila sa k nim pri Daliborovych akoby nahnevanych slovach.

„Aneta, uvedomujem si, ze nemam pravo od teba cokolvek ziadat a vobec mi moze byt jedno, co robis. Lenze, ozivila si vo mne krute spomienky. Jana mala dlhe cierne vlasy a hnede oci, v tom ste odlisne. Ale tvoje, tvoje zaujmy aj tvoja povaha su navlas rovnake s tymi, ake mala moja sestra. Vidime sa prvykrat a ja, docerta, nemozem sa zbavit dojmu, ze Jana vstala z mrtvych, zda sa mi neskutocne, ze ona zije v tebe dalej a preto ta prosim – nedovol, aby si skoncila ako ona, nesmies sa spravat presne tak ako ona, mat to iste zmyslanie. Azda ti Michal o nej nerozpraval?“

 „Nie,“ pokrutila Aneta hlavou a zmrazilo ju ako v to popoludnie, ked spoznala jedneho z Michalovych bratov, ked jej Michal vyfukol Hondu. „Dva tyzdne som ho nevidela. Zrejme mu doslo, na koho sa podobam a...“ bala sa dopovedat, iba rozsirenymi ocami hladela na Dalibora.

„Aneta, ak ho lubis, nedopustis, aby prezival neustaly strach o teba a vzdas sa motorky.“

„Vzdal by si sa dvanastrocneho sna?“ zamracila sa.

„V mene lasky by som sa vzdal cohokolvek,“ vyhlasil pevne a sugestivne sa dival Anete do oci.

„Nemozes vediet, aka som,“ vstala z lavicky, nespustajuc z neho zrak. „Zaujmy, ktore mam, ma strasne vela ludi na svete, o mojej povahe vies figu borovu, a dofrasa, neriskujem ako tvoja sestra.“

„Jana zije v tebe,“ trval na svojom neustupne mlady muz a polozil Anete ruky na plecia. V jeho dotyku citila prosebnu nastojcivost cloveka, ktory sa neovladatelne boji o jej zivot. V tychto okamihoch to vsak odmietala zobrat na vedomie.

„Nechaj ma,“ striasla zo seba jeho dlane. „Nebudem pocuvat tvoje fantazirovanie.“

„Aneta, to nie je fantazirovanie,“ zastal jej cestu. „Ak mi neveris, zavolame Michala. On ti urcite potvrdi moje slova.“

„Dalibor ma pravdu,“ ozvala sa Helena Korestova a podisla k nim.

„Co ty o tom vies?“ cudovala sa Aneta, znepokojene hladiac z jedneho na druheho. „Co mi to chcete nahovorit? Docerta, ved ja nechcem zomriet,“ posledne slova skoro zasepkala, lebo kdesi v hlbke duse sa jej vystrazne zachvelo. „Mami, povaha a zaluby sa predsa dedia po rodicoch, po pribuznych. Sme s tymto panom v pribuzenstve?“

„Nie, nie sme,“ odvetila Helena. „Napriek tomu ti hovori Dalibor pravdu. A ked si pozries kazetu, uveris.“

„Ale mami,“ namietla netrpezlivo. „To sa mam pozerat na film, kde Michal...“ S rumencom na tvari sa odmlcala a Dalibora pichlo pri srdci. Je to pravda. Aneta lubi Michala Vagnera, co pre toho znamena mozno i tragediu, pretoze po styroch rokoch si nasiel dievca, o ake uz raz prisiel.

„To vsetko je absurdne,“ povedala Aneta rozhodne, zobrala z lavicky skicar a odkracala do domu.

„Lutujem Michala,“ utrusil Dalibor.

„Poznam cely pribeh a videla som i videokazetu,“ riekla Helena Korestova. „Neviem, ci bude v silach mojej dcery, aby ustupila kvoli strachu. Pre nu totiz nie je ziadny argument.“

(Pokracovanie v buducom cisle)