KULTURA Kino Panorama - 17. februara o 19. hod. ciernu komediu Polcas rozpadu, SR, 100 min., MP od 12 rokov, 50 korun. Dochodcovia vstup zdarma. Kino Mostar -9. februara o 19,30 hod. BEOWULF, dobrodruzno-fantasticky film, slov. titulky, USA, 110 min., MP od 12 rokov, vstupne: 59 korun. PONUKA PROGRAMOV -29. februara o 18. hod. BELENCERES - ludove tance z Bekescaby, -19. marca o 18. hod. opereta E. Kalmana Cardasova princezna, -16. april o 19. hod. hraju - Ciganski diabli, -14. maja o 19. hod. L. Feldek Smrt v ruzovom – zivot Edith Piaf, -31. maja o 11. hod. Carlo Collodi PINOCCHIO – babkove divadlo. Blizsie informacie a vstupenky si mozete zabezpecit prostrednictvom sekretariatov odbornych utvarov a prevadzkarni. Viete, ze Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova je jednou z najstarsich na Slovensku a dokonca o dva roky starsia ako nasa firma? Rok 2008 je rokom 170. vyrocia jej vzniku. Na siedmej strane budete mat moznost v kazdom z nasledujucich cisel nazriet do jej historie a pritom sa aktivne zapajat do sutaze o hodnotne ceny. *citatelska sutaz *citatelska sutaz *citatelska sutaz 170. vyrocie dychovej hudby V nasledujucich cislach sa vam budeme snazit priblizit zivot nasho hudobneho telesa, od jeho skromnych zaciatkov az po uspechy dnes uz velkeho dychoveho orchestra. Zoznamime vas nielen s jeho najvyznamnejsimi osobnostami, ale nacrieme aj do hudobneho kumstu, ktory sa v zeleziarnach uz po tri storocia dedi z generacie na generaciu. Zapojenim sa do nasej sutaze, pozornym sledovanim sutaznych textov, sa obohatite o poznatky z kulturneho diania od prvej polovice 19. storocia az do dnesnych dni. Opat sutazite o atraktivne ceny, pricom na jedneho z tych, ktori v sutazi zotrvaju, caka v jej zavere hodnotny darcek. Korene dychovej hudby boli zapustene v Hroncianskom komplexe Hronciansky komplex bol v prvej polovici 19. storocia najvacsou a technicky najdokonalejsou manufakturou Uhorska (poslednym clanokom vystavba zavodu na vyrobu zeleznicnych kolajnic sa zacala v roku 1840 v Podbrezovej). V priebehu niekolkych desatrocni vzrastol vyznam samotneho Hronca, ked sa prichodom odbornikov podstatne zvysil pocet obyvatelov. Pristahovalci prichadzali nielen z roznych casti Slovenska, ale aj z Moravy, Ciech, Rakuska, Nemecka a Holica. Najzasadnejsia zmena, v socialnom a kulturnom zivote Hroncanov, nastala 24. aprila 1834 prichodom Tomasa Hromadu (posobil tu ako farar do 17. decembra 1866). Ako jeden z prvych organizatorov osvety na Slovensku, zijuci medzi robotnikmi, zalozil nedelnu skolu, ludovu kniznicu, spolok miernosti, venoval sa vychove romskych deti, bol zakladatelom robotnickeho divadla a dychovej hudby. Prve dychove nastroje (trubky) zakupil hned po svojom prichode a sluzili na solovu hru, za doprovodu organu, pri slavnostnych omsiach. K zalozeniu dychovej hudby doslo v roku 1838, po zbierke, ktoru zorganizoval spolu s ucitelmi, zakupil nastroje pre asi 13 clennu dychovu hudbu. Zbierku netvorili len financne dary. Z Historie Domus A.D. 1788 – 1938 vyplyva - citacia latinskeho prekladu: „... v roku 1838 daroval Emerich Hanrich kostolu dva medene bubny, ktore v roku 1846 dal sam opravit. Jozef Nemky so svojimi spolu robotnikmi daroval toho isteho roku dve trompety. Jan Rozim zase, tiez spolu so svojimi robotnikmi, dva klarinety. Maria Chudikova bassovu trubu, Emerich Hanrich daroval bassetu (hudobny nastroj s tromi strunami).“ Popri cirkevnych slavnostiach hudba nechybala pri vyznamnych udalostiach, statnych i zeleziarskych oslavach, sprevadzala aj robotnicke divadelne predstavenia. Napriklad v roku 1867 vitala rezortneho ministra, pri navsteve erarnych zeleziarni v Hronci a Tisovci, ale hlavne noveho zavodu v Podbrezovej. Minister sa odvdacil dychovej hudbe stedrym financnym darom.
(VK, AB) Historia Domus 1838 – najstarsia zmienka o hudobnych nastrojoch. Foto: archiv Hutnickeho muzea ZP Kupon c. 1 Otazka: Kto zalozil dychovu hudbu a kedy? (Odpovede posielajte do redakcie do desiatich dni od vydania tohto cisla.) DIEVCA S MOTORKOU Jaroslava Nuterova Roman na pokracovanie XXVI. cast Michal sa mierne usmial. „Teraz ta necham, aby si nerusene...“ „Nie,“ pokrutila hlavou. „Vies, co mi napadlo? Dalibor Prukner, tvoji bratia aj ty sam..., vsetci ste ma dopredu odpisali..., ani jeden z vas sa neunuval spytat sa ma, ci som ochotna vyhoviet vam.“ „A si?“ „Jasne, ze som,“ usmiala sa. „Teba prveho to malo zaujimat. Mas pravdu, bola som urazena, presvedcena, ze milujuci muz by mal milovanej zene vsetko dovolit. Aj jazdu na motorke. Nechcem, aby si sa o mna bal,“ zmlkla. Vsak som dnes na vlastnej kozi pocitila, co je to strach, pomyslela si nervozne. Michal par vetami vysvetlil svoje meskanie, pricom Aneta roztrzito vstala, chvilu postala a znovu si sadla. Chytil ju za nepokojne ruky. „Co sa deje?“ „Asi zmenim zamestnanie,“ odvratila zrak. „Preco?“ „Verila som, ze to zvladnem sama.“ Aneta si stazka vzdychla, uprela oci na videokazetu. „Ked sa mi pred polrokom vyhrazal, ze ma prinuti odist z atelieru, tvrdil, ze to nemyslel vazne. Nikdy netajil svoj zaujem o mna, ale posledne tyzdne su pre mna neunosne. On...“ „Hovoris o Richardovi Modayovi?“ uistoval sa Michal a skumal Anetinu rozhorcenu tvar. „Ano, stale spomina zelanie svojej zeny a take zelania sa vraj maju plnit. Uz som nevedela, ako sa mam proti nemu branit, tak som mu povedala, ze sa budem vydavat za teba.“ Nemala odvahu pozriet Michalovi do oci, iba prstom nervozne obkreslovala obrysy kazety. Michal sa pobavene usmieval nad jej detskou rozpacitostou. „Musela som sa nejako vyhovorit, lebo zacinal byt dotieravy.“ „Skoda,“ poznamenal Michal. „Ze si to pouzila len ako vyhovorku. Ja by som sa s tebou rad ozenil.“ „A kto ti v tom brani?“ Otazka prisla ako blesk z jasneho neba, co Michala trochu podrazdilo. „Ty,“ vyhlasil prudko a zvrastil celo. „Takze to nebola vyhovorka? Myslis to vazne?“ „Preco pochybujes?“ Akoby zdvihnutim carovneho prutika v jednej chvili obaja vstali. Tentokrat Aneta neuhla ocami. „Dosial si nechcela o vydaji ani pocut,“ riekol Michal miernejsie a chytil ju za plecia. „Mam tomu rozumiet tak, ze nebyt Richarda Modaya...“ „Preboha, nie!“ Vylakane sa dotkla Michalovych ruk. „Nie, ja... tieto dva tyzdne, co som ta nevidela, boli pre mna krute, Michal. Dnes, ked si nechodil a... nemala som sajnu, co je s tebou... nikdy by mi nenapadlo, ze sa dokazem tak priserne bat... Nechcem, aby sme sa bali jeden o druheho.“ „Zabudneme, ze existuje strach, dobre?“ privinul si ju s usmevom k sebe a prikryl Anetine vahave pery neznym bozkom. V tej chvili zabudli na pribuznych, ktori v neistote cakali, ci sa mladi ludia najdu a dohodnu. Aneta s Michalom nedvihali drnciaci telefon, nemysleli na to, co svojim zmiznutim sposobuju. Az ked sa letny vecer menil na letnu noc, dali o sebe vediet, ze su spolu a su stastni. Spriadali spolocne plany a nahodne rozpory riesili milovanim. Nad ranom skonstatovali, ze vzdy budu musiet najst spolocnu rec, lebo inak sa umiluju k smrti. *** Preskocena iskra medzi muzom a zenou bud vzblkne na obrovsky ohen lasky alebo sa po chvili udusi. To zalezi na tom, koho ta iskra zasiahne, o aku silu ziarenia ide. V kazdom cloveku tleje cit lasky, len mu treba dat vzduch, aby mohol vzblknut. Lenze co ak ide o zenu dobreho priatela? Nebolo by lepsie tuto iskru nechat zhasnut hned v zarodku? Daliborovi Pruknerovi vibroval v uchu Michalov radostny hlas, ktory mu zvestoval, ze sa v Anete Korestovej obaja mylili. Ona to dokazala! V mene lasky sa vzdala niekolkorocneho sna – motorky! Z lasky k Michalovi opustila pracu, ktoru milovala a teraz spolu prezivaju stastne chvile pred nastavajucim sobasom. Dalibor si vzdychol. Preco skor nepocuvol hlas srdca a nesiel sa s Anetou zoznamit pri prvej zmienke Mikiho o mladej, peknej pribuznej! Pravdu povediac – zavidi Michalovi, ze sa nasla dievcina s tak velkou laskou a darovala ju prave jemu. Po prezitej tragedii si to sice vsetko zasluzi, Dalibor mu to praje, ale nemala to byt Aneta! Preco ona a nie hociktore ine dievca! Je to vlastne smiesne – ako mu moze zavidiet i priat dokopy! Z pochmurnych myslienok ho vyrusilo klopanie na dvere a vzapati sa vrutil dnu do kancelarie Michal s Anetou. „Ahoj, mali sme cestu okolo, tak sme si dovolili vyrusit ta,“ oznamil veselo. „To je od vas mile,“ nasadil Dalibor profesionalny usmev a podal obom ruku. Azda som ich myslienkami privolal, pytal sa v duchu nespokojne, lebo pri pohlade na stastnu dvojicu veru mal co robit, aby sa im jednoducho neotocil chrbtom. Nasiel v sebe posledne zvysky triezveho usudku, uvedomil si, ze ani jeden z nich nie je zodpovedny za jeho osamely zivot. Pracuje v oblasti, kde sa stretava s tisickami ludi, no v sukromi... „Ako sa dari rodicom?“ zaujimal sa uprimne Michal, ale pri stretnuti s priatelovymi ocami mal zrazu cudny pocit. V tejto chvili sa snazil ho v sebe potlacit. „Stale rovnako,“ odvetil Dalibor a nedokazal utlmit nahly chlad. „Mienis ich navstivit?“ „Nie, myslim, ze...“ Michal si trpko vzdychol. „Nebolo by to vhodne.“ „To je aj moj nazor,“ kyvol hlavou. Aneta skakala ocami z jedneho na druheho a rastla v nej tuzba privonat k zazracnemu kvietku, ktory pomahal zmiznut Maruske v rozpravke Sol nad zlato. Varovala Michala pred touto navstevou, pretoze pomocou kazety si postupne vytvorila obraz o rodine Dalibora Pruknera. Priam hmatatelne bola citit ich zavislost na sebe. Akymsi neviditelnym putom bol zviazany osud Michala a Janinej rodiny. Ked sa mu s tym zdoverila, pochybovacne sa zasmial, tvrdiac, ze si to Aneta len namysla alebo je v tom kusok ziarlivosti. Odporucala mu, aby sa s Daliborom nestykal, no tomu sa vzoprel. Povazoval ho za najlepsieho priatela, akeho kedy mal a viac mat nebude. Dalibor Prukner sa stal predmetom ich prvej vaznejsej roztrzky, takze naznak nepriatelstva pri prvom stretnuti s Anetou dostaval realnu podobu, ktoru Aneta nemohla a nechcela prehliadat. Este dolu pred vchodom do Almedie javila ocividnu nechut na stretnutie s Janinym bratom. Teraz mala sto chuti nahlas vykriknut: „Vidis, co som povedala!“ Michal vsak tiez nebol hluchy ani slepy a hoci ho chladne privitanie mierne rozladilo, navyse musel dat svojej snubenici za pravdu, nechcel si to pripustit. Aspon nie hned tu. (Pokracovanie v buducom cisle)
Viete,ze CO ZNAMENA TVOJE MENO? Zdenko - je odvodene z ceskych domacich podob mien Zdeslav, Zdislav, Zdeněk, domacky Zdeno. Gabriela - z hebrejskeho gabri el - muz bozi alebo silny je boh, domacky Gaba, Gabina, Ela, Elusa. Dezider - z latinskeho desidrium - tuzba, ziadost, vyziadany, ziadany, povodnym vyznamom su blizke mena Zelimir, Zelislav, madarsky Dezser, Dezso, domacky Dezo. Perla - nove meno, slovensky variant mena Margareta, Margita. Arpad - z madarskeho mena Arpad (arpa - jacmen). Valentin - z latinskeho Valentinus (valens - silny, zdravy), domacky Valent, Valo, Valo. Pravoslav - novsie meno s povodnym vyznamom - oslavujuci pravo, pravdu, slavny pravdou. Ida - nemecke meno (zo stsev. id - cin alebo zo stnem. Itis - zena), domacky Idula, Idusa. Liana - z pomenovania tropickej rastliny (liana) alebo povodna domaca podoba mena Juliana, madarsky Liana. Miloslava - slovanske meno s povodnym vyznamom - mily, slavny minulostou alebo milujuci slavu, domacky Mila, Milusa, Slava. Jaromir - slovanske meno s povodnym vyznamom - jary, bujary, slavny silou alebo oslavujuci jar, jarost, domacky Jaro, Miro, Jaros. Vlasta - povodne ceske meno zo slovanskeho zakladu vyuziteho vo viacerych zlozenych menach. Livia - z mena rimskeho rodu Livius (asi z latinskeho slova lividus - modrasty, olivovej farby), domacky Liva, Lila. Eleonora - spanielske meno asi z arabskeho Ellinor boh je moje svetlo, domacky Leonora, Ela, Elusa, Nora, Lena, Lora. Etela - anglicka podoba mena Adela, mad. Etelka, dom. Eta. Jazykove okienko Nezelane predlozkove spojenia Castou
chybou vo vetnej skladbe je nespravna vazba, ktora vznika spajanim
predloziek s rozlicnou vazbou. Najcastejsie ide o predlozky pred,
pocas a po s casovym vyznamom, napr. cinnost organizacie pred a po
vstupe do EU, lekarska starostlivost o pretekarov pocas a po sutazi,
malinovky zatazia travenie pred a pocas jedenia. Nevhodne sa
spaja predlozka pred so slovom v lokali (pred a po vstupe), predlozka pocas
v genitive s predlozkou po v lokali so slovom v lokali (pocas a po sutazi)...
Gramaticku chybu odstranime tak, ze dane slovo uvedieme v prislusnom padovom
tvare – cinnost organizacie pred vstupom a po vstupe do EU, lekarska
starostlivost o pretekarov pocas sutaze a po sutazi..., alebo toto slovo v spojeni
s druhou predlozkou nahradime osobnym zamenom v prislusnom pade – cinnost
organizacie pred vstupom do EU a po nom, lekarska starostlivost o pretekarov
pocas sutaze a po nej... S. Duchkova JU L. Stura SAV
|
|