KULTURA *čitateľská súťaž *čitateľská súťaž *čitateľská súťaž Autor: Viera Kúkolová 170. výročie dychovej hudby V rokoch 1917 - 1918 sa opakovane hybnou silou národného prebudenia v obvode erárnych železiarní stali robotníci, ktorí sa hlásili so slovenským divadlom. Odohrali niekoľko úspešných predstavení. V Ľubietovej divadelné predstavenie naštudoval robotník železiarní J. Lacko, v Hronci zasa prišlo na predstavenie toľko ľudí, že nestačilo ani opakovanie predstavenia. V Lopeji postupne naštudovali päť divadelných hier, ktoré pre mimoriadny záujem uviedli vo farskom dvore. Štátny aparát i správa železiarní sa snažili zbrzdiť kultúrne snahy, odmietali poskytnúť sálu i hudbu a prinútili organizátorov pred každým slovenským predstavením odohrať najprv maďarskú jednoaktovku. Hudba začiatkom decembra roku 1918 samostatne vystúpila na mnohotisícovom
ľudovom zhromaždení v Radvani, kde zaznela prísaha oslobodeného ľudu pri
Sládkovičovom hrobe. Monarchia sa rozpadla. Vznikom Československej republiky
nastal obrovský zlom v kultúrnom a hudobnom živote. Do podbrezovských železiarní
prišli českí technici i úradníci, často z väčších centier, ktorí mali zmysel pre
náročnejšiu kultúru – hudbu, divadlo, spev (aj v pôvodnej hudbe boli takmer dve
tretiny českých muzikantov). Prvým povojnovým kapelníkom bol chorľavý Chvapil. Od januára 1922 bol vymenovaný za nového
kapelníka Karol Hübner a od marca 1923 mal Václav Prokop na starosti
vedenie dychovej hudby pri pochodoch. Hübner mal opernú a symfonickú prax, preto
sa venoval koncertnej činnosti. Prokop mal väčšiu prax z vojenských hudieb.
Podbrezovské železiarne mali zrazu tri dychové hudby a jedno koncertné teleso (v
Tisovci bola dychová hudba od roku 1892, druhá bola v Podbrezovej a tretia sa
čoskoro utvorila v Hronci). Máte v rodinných albumoch podobné fotografie? Spoznávate na nich vášho predka? Uvítame váš záujem o identifikáciu hudobníkov na najstarších fotografiách, ktoré vám predkladáme. Kupón č. 4 Otázka: Menujte prvého kapelníka hudby po páde Rakúsko-Uhorskej monarchie? (Odpovede posielajte od redakcie, do desiatich dní od vydania tohto čísla) Správna odpove ď 3. kola: Podbrezovskú hudbu v deväťdesiatych rokoch 19. storočia viedol Antonín Kříž z Moravy.Jaroslava Núterová DIEVČA S MOTORKOU : Román na pokračovanie XXIX. „A kedy nemáme?“ uškrnula sa. „Počuj, Aneta,“ pristúpila k nej šéfka, tridsaťročná matka dvoch školopovinných detí. „Nebanuješ za ateliérom? Odtiaľ si určite nechodila taká unavená.“ „No, ak mám byť úprimná, toto je oveľa pestrejšia robota.“ „Pestrejšia?“ vyprskla pobavene. „Aspoň mám možnosť vyšantiť sa na rôznych hlavách,“ neprestávala sa usmievať Aneta. „Prečo sa pýtaš?“ „Richard sa zaujímal, či by si sa vrátila,“ povedala opatrne Silvia. „Ale čo,“ pokrútila hlavou a pozrela priamo na mladú ženu. „Poznám dôvod tvojho odchodu, Aneta. S Richardovou manželkou sme boli veľmi dobré priateľky, rástli sme spolu. Viem o jej poslednom želaní.“ „Bože môj, aj ty?“ vypleštila oči dievčina a nahnevane vstala od uterákov. „Nechcem sa o tom rozprávať. Ber na vedomie, že mám iné plány a Richard Moday do nich nepatrí.“ „Tak rýchlo na teba nezabudne,“ vyhlásila Silvia zamyslene. „Ani Hana nemala šancu uniknúť mu, až sa nakoniec vzdala a myslím, že lepšieho manžela si nemohla priať. Nečakaj do januára, Aneta, zosobášte sa s Michalom čo najskôr, lebo Richard určite niečo vymyslí.“ „Nechápem,“ zamračila sa a znovu začala skladať uteráky. Dnes im vypadla jedna zákazníčka, ale aj tak ešte pol hodiny musia byť k dispozícii. „Vôbec sa s tým netají. Po pohrebe tvojej matky šiel k Haninmu hrobu a...“ „Silvia, mňa nezaujíma, čo robil na cintoríne,“ prerušila ju netrpezlivo. „Malo by ťa,“ riekla šéfka nástojčivo. „Varujem ťa, Aneta, nepodceňuj ho. Zabudla si, čo minule vyviedol Michalovi? Chceš, aby vám neustále znepríjemňoval život?“ „Veď Michal povedal, že to bola jeho vina, nie Richardova.“ „Čo iné mal povedať, aby ťa neznepokojoval! Počula som, ako sa mu Richard vyhrážal, že posledné želanie Hany má v úmysle splniť a nikto mu v tom nezabráni.“ „Dočerta!“ Aneta vyskočila zo stoličky, naskladané uteráky v jej lone spadli na zem. „Dva roky po Haninej smrti si ma nevšimol. Vari čakal na to, aby ma mohol takto trápiť? Stokrát som mu povedala, že ho nemilujem. Prečo to nechce pochopiť?“ Jemné cinknutie zvončeka nad dverami oznámilo zákazníka. Aneta sa bleskurýchlo zohla pre uteráky, položila ich na pomocný stolík, lenže nasadiť okamžite veselý výraz sa jej nepodarilo. Štíhla elegantná žena v stredných rokoch vycítila napätú atmosféru a ospravedlňujúco sa usmiala. „Dobrý večer,“ povedala zachrípnutým hlasom. „Dobrý večer,“ odvetili jednohlasne. Neušiel im jej perfektný účes, bezchybný jesenný kostým svedčil o dobrom vkuse. „Prišla som za vami, slečna Korestová,“ pozrela na dievča skúmavo, akoby odhadovala, čo je zač. „Čo potrebujete?“ Aneta zbystrila pozornosť. Je na obzore nejaké finančné prilepšenie? „Porozprávať sa o vašom otcovi. Môžete ísť so mnou?“ Anete zahučalo v hlave, nohy sa podlomili a klesla na stoličku. „Ja nemám otca,“ precedila skrz zuby. „Ale máte, moja zlatá,“ kývla žena hlavou blahosklonne, čo Anetu podráždilo. „Nemám,“ namietla prudko. „Je mi jedno, či som nejakého mala, rozumiete?“ „Bol by rád, keby ste ho navštívili.“ „Nie!“ „Vaša sestra súhlasí.“ „Odkiaľ ste prišli?“ Založila si ruky v bok. „Kto vlastne ste?“ „Tomu mám uveriť?“ pokrútila hlavou. „Počkám na vás dole, dovidenia.“ Niekoľko okamihov obidve zízali na dvere, za ktorými zmizla nezvyčajná zákazníčka. Aneta i Silvia boli tak prekvapené, že sa nezmohli na žiadny komentár. Mlčky si dokončili prácu, pozamkýnali a v hustej hmle pred Ďumbierom sa šéfka spýtala. „Nebojíš sa ísť sama?“ (Pokračovanie v budúcom čísle) Jazykové okienko Pomenovanie rodiny Na súhrnné pomenovanie rodiny sa v slovenčine používa tvar utvorený od mužského priezviska príponou -ovci, napr. Žiak - Žiakovci, Vaško - Vaškovci, čiže hovoríme o rodine Žiakovcov, Vaškovcov atď. Tvary Žiakovi, Vaškovi či Žiakoví, Vaškoví sú nesprávne. Ak má priezvisko podobu prídavného mena, možno popri tvare s príponou -ovci, používať aj tvar množného čísla príslušného prídavného mena, napr. Čarnogruský - Čarnogurskovci i Čarnogurskí, Medňanský - Medňanskovci i Medňanskí. Od dvojslabičných priezvísk s charakterom prídavného mena má súhrnné označenie rodiny podobu prídavného mena v množnom čísle, napr. Čierny - manželia Čierni, rodina Čiernych, Šťastný - bratia Šťastní, rodina Šťastných. Príslušníkov rodiny možno súhrnne pomenovať aj spojením slova rodina a tvaru utvoreného príponou –ová, takisto od mužského priezviska - rodina Žiaková, Vašková. Takéto pomenovanie rodiny má v slovenčine podobu zhodnú s tvarom ženského priezviska. Od neho treba odlíšiť ženské privlastňovacie prídavné meno odvodené od príslušného mužského priezviska, ktoré je zakončené na krátke a, napr. Žiak - Žiakova. Tento tvar by sa použil v prípade, keby sme chceli označiť členov rodiny pána Žiaka. Vtedy by však dané spojenie malo podobu zhodného prívlastku, teda Žiakova rodina (Žiakova manželka).Silvia Duchková JÚ ĽŠ SAV
Rady k správnej výžive Autor: Oľga Čiefová Kulinársky občasník Dobrú chuť! Existujeme a konzumujeme. Jedlom sa zaoberáme dennodenne, robíme to takmer
podvedome. Od jedla závisíme, pretože sme závislí od energie, ktorú prijímame
z jedla. Kvalita získanej energie je priamo úmerná kvalite jedla, ktoré
konzumujeme. Kvalita jedla sa prejavuje na našom tele, nielen na tom ako
vyzeráme, ale aj ako sa cítime, rozmýšľame.
Samozrejme, závisí od toho aj naše zdravie. Začneme rozšírenou, známou surovinou - zemiakmi. Čo hovoria vedci: podľa nich je zemiak koreňová hľuza, plná polysacharidov, najmä škrobu. V surovom stave obsahuje 100 gramov až 22 miligramov vitamínu C, značné množstvo vitamínu B1, B2 a niacínu. Nezaťažuje náš organizmus dusičňanmi. Obsahuje veľa živín, ktorými sa zásobuje mozog, najmä kyselina folová a vitamíny B posilňujú nervovú sústavu. Telu dodávajú zemiaky dôležité minerály a stopové prvky, ktoré sa vstrebávajú v črevách, preto majú na ne regeneračný účinok. Prvé živiny sa dostávajú do tkanív už 25 minút po jedle. ... a čo naše babičky: v breviároch starých mám sa vyskytujú zemiaky ako liečivá plodina. Pri prekyslení žalúdka pomáha šťava z nastrúhaných zemiakov tým, že viaže na seba prebytočné kyseliny a zabraňuje páleniu záhy, nafukovaniu a „grganiu.“ Blahodarne pôsobí aj na žalúdočné vredy. Proti bolestiam ramien a zápalom využívali obklady z horúcich zemiakov, uvarených v šupke. Prekrvia a uvoľnia svalové napätie, ktoré spôsobuje bolesť a tá zmizne. Takýmto obkladom hovorili právom - zázračné. V surovom stave majú zemiaky rovnaké účinky ako cibuľa, keď nás bodne hmyz. Postrúhaný surový zemiak s olivovým olejom lieči popraskanú kožu, slnkom spálenú pokožku aj popáleniny. Na „jačmeň“ v oku sa prikladá kašička zo zemiaka uvareného v šupke, žĺtka a horúceho mlieka. Zemiakové šupy zo zdravých, dobre kefou očistených plodov, sú vhodné na čaj, ktorý podávame pri vysokom krvnom tlaku. Varíme 4 - 5 zemiakov v 600 ml vody asi 15 minút, vývar - čaj scedíme a studený pijeme denne 1 - 2 hrnčeky. Babičky nikdy nevylievali vodu ani z uvarených zemiakov a za liek považovali čerstvo vykopané zemiaky. Zemiaky aj v receptároch majú bohaté zastúpenie. Na začiatok dávam tento
recept: Potrebujeme: zemiaky - hľuzy o veľkosti približne 5 cm, množstvo asi 3 - 4
kusy na hlavu, soľ - najlepšie morskú, drvenú rascu, maslo - na hlavu vo
veľkosti vlašského orecha, cesnak - asi strúčik na hlavu a podľa chuti, papier
na pečenie a mriežku na pečenie. Zemiakové haute-couture Tento názov som pridelila rösti (rošty) – švajčiarskemu príbuznému slovenskej harule, pretože jeho príprava vyžaduje určité kuchárske majstrovstvo. Potrebujeme: 2 - 3 kusy zemiakov na placku, olej, soľ, panvicu. Nezabudnite, že fantázia je v kuchyni vašim najlepším pomocníkom.
|
|