20.7.2023 11:02:15
V retrospektíve...


Dvadsať rokov utieklo a veľa sa toho zmenilo. V kolektíve oceliarov síce väčšinu tvoria ľudia, ktorí neboli pri spúšťaní 60 - tonovej elektrickej oblúkovej pece do prevádzky, pamätníkov sme však našli a opýtali sme sa ich na pocity spred a po dvadsiatich rokoch:

Aké sú vaše dojmy?



Ing. Juraj Havran – technológ, oceliareň
-Do železiarní som nastúpil v roku 1986, ešte na pôvodné pracovisko elektrických oblúkových pecí, ako druhý pomocník taviča. V tom čase sa počas jednej zmeny odliali len dve tavby na jednej peci, napriek tomu bolo fyzickej práce omnoho viac. Začiatky pri spustení novej elektrickej oblúkovej pece (EOP) neboli ľahké. Do praxe prichádzali úplne nové technologické zariadenia, ktoré riadili počítače – pre nás vtedy prevratná novinka. Na ľudí začali byť kladené iné požiadavky, nie len fyzická zdatnosť. Niektorí sa zľakli a odišli. Ostať sa však oplatilo, pretože práca s oceľou je veľmi zaujímavá, aj keď náročná, ale fascinujúca. Počas dvadsiatich rokov som prešiel rôznymi profesiami na novej EOP, až po technológa oceliarne. Každá profesia ma niečím obohatila a dúfam, že aj ja som, síce skromným dielom, prispel k úspechu železiarní na dnešnom trhu.


Ján BALIAK, predák, oceliareň
-Prišiel som tiež v roku 1986, takže aj ja som zažil éru starých elektrických oblúkových pecí. Ak by som mal porovnávať technológiu výroby vtedy a dnes, to sa jednoducho nedá. Vtedy to bola fyzická práca, dnes je náročná skôr na psychiku. Spomínam si na časy nábehu, boli veru zložité. Často sme nevedeli ako na to, ale to trvalo len dovtedy, kým sa vychytali všetky muchy. Dnes je už technológia zvládnutá a my sa už len zasmejeme nad tým, ako sme sa na začiatku trápili. Výroba je dnes vyššia, kvalitnejšia nepochybne ekonomickejšia. Spustenie výroby na 60 tonovej EOP bolo veľkým prínosom.

Miroslav Horváth, majster, oceliareň
- Bolo to pred dvadsiatimi šiestimi rokmi, keď som prišiel pracovať na siemens - martinské pece. Všade špina, prach a za jednu zmenu sme urobili jednu – dve tavby. Ja som robil taviča a ak by som túto prácu porovnával s dnešným tavičom, aj vtedy bola na ňom veľká zodpovednosť, ale musel pracovať viac manuálne. Dnes je to už iné, aj keď je tá práca psychicky náročná. Majstra robím už desať rokov a keď si premietnem tie zložité začiatky, ako sme sa borili s problémami pri zvládaní technológie, ako sme to všetko preklenuli, dnes už môžeme len spokojne konštatovať, že za tých dvadsať posledných rokov sme sa hodne pohli dopredu.







Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová