Obdobie medzi velkymi kalamitami sa postupne skracuje

o Ake zlo napachala aprilova vichrica?
- Vichrica najviac sarapatila v oblasti Myta pod Dumbierom oproti kyslej. Prepadovy vietor smerom od Certovice poskodil lesne porasty, v tejto lokalite je zvacsa polamanych 2500 metrov kubickych ihlicnateho dreva. Okrem toho v dvadsiatich porastoch na uzemi celeho polesia su pomiestne roztrusene dalsie tisice kubickych metrov dreva, najma ihlicnateho.. Podla odhadov, ktore vykonali lesnici a pracovnici vonkajsej prevadzky pochodzkami, hovorime o vyske 6000 metrov kubickych drevnej hmoty na polesi Certovica. Podobne v tomto obdobi v mensom rozsahu vycinal vietor aj na polesi Michalova, kalamita je tu roztrusena najma v ihlicnatych porastoch okolo Rohoznej, scasti na Ciernom vrchu. Tu pocitame zhruba okolo 3000 kubikov drevnej hmoty.

o Ako prebiehali zachranne prace?
- Pracovne skupiny boli hned presunute z umyselnych tazieb a na druhy den sa zacali uvolnovat statne cesty, pretoze bola zavalena cesta Brezno - Vagnar - Myto pod Dumbierom a cast stromov lezala aj na ceste Myto - Certovica. Takisto uvolnovali stromami zavalene lesne cesty a potoky, kde hrozilo ich vyliatie, pretoze topiacim sa snehom sa zvysili ich hladiny. Spracovanie kalamity je dost narocne, drevna hmota je poskodena, zlamana a popraskana. Prace su stazene korenovymi kolacmi, roznym padom stromov, co v porovnani s umyselnou tazbou stazuje vyrobu. Najhorsia situacia je v mladych porastoch, kde dokonca vznikli plochy, ktore bude treba znovu zalesnit. Podla prvotneho merania odkryla kalamita predbezne dva hekare plochy. Okrem priamych skod na nasom majetku, znehodnoteneho dreva, zvysenych nakladov na jeho spracovanie, upravy ciest a priekop stromy poskodili aj strechy dvoch chat v doline Mlynna. Predpokladame, ze v priebehu styroch mesiacov tuto kalamitu spracujeme a tym by sme vlastne predisli dalsim skodam na drevnej hmote, ktore moze zapricinit drevokazny a podkorny hmyz.

o Teda tato kalamita nebola taka rozsiahla ako pamatna veterna smrst z jula l996. Predpokladate, ze nas cakaju dalsie?
- S kalamitou sposobenou veternou smrstou, ktora bola v predchadzajucom obdobi, v rokoch 1996, 1997, sa to neda porovnavat, pretoze vtedy bola velmi velkeho rozsahu. Myslim si, ze v tychto oblastiach kalamity podobneho razu sa budu castejsie opakovat vplyvom roznych zmenenych klimatickych podmienok. Tieto vplyvaju na vyskyt kalamit, hlavne na Horehroni, kde sa to presuva hlavne do jarnych a letnych obdobi. Obdobie medzi velkymi kalamtitami sa postupne skracuje, u nas sa prakticky vacsie kalamity opakuju kazde dva az tri roky. Na kalamity do 10 000 - 15 000 kubikov dreva, hoci narusia nasu vyrobu a ciel stanoveny v lesnom hospodarskom plane, sme pripraveni aj tym, ze rubne tazby sa zastavia a sily sa preskupia do spracovania kalamity.

o Nehrozi nebezpecenstvo zo strany skodcov?
- Poskodenia treba eliminovat a zabranit im rychlym spracovanim drevnej hmoty, aby nemal moznost vyvijat sa podkorny a drevokazny hmyz. Oteplenim sa vytvaraju podmienky na jeho vyvoj. Urobili sme opatrenia, stanovili sme korovcovych pozorovatelov, na exponovane miesta sme vylozili feromonove lapace, postupne sa budu klast aj prirodzene "lapaky", kde sa bude sledovat vyvoj podkorneho hmyzu.

Bieda Oravy, Kysuc, Podpolania a Horehronia - nezamestnanost

Pred Mestskym uradom v Martine sa v utorok 18. aprila uskucnilo protestne zhromazdenie byvalych i sucasnych zamestnancov strojarskych podnikov stredneho Slovenska. Tento miting, na ktorom sa zucastnilo asi dvetisic ludi, zorganizovalo Odborove zdruzenie KOVO s cielom upozornit na zlu socialno-ekonomicku situaciu obyvatelov Horehronia, Kysuc, Oravy, Podpolania a Turca.
Predseda OZ KOVO Emil Machyna vo svojom vystupenii medzi trinastimi vlastnikmi a riaditelmi podnikov, ktore su v sucasnosti v konkurze alebo v likvidacii, uviedol styri horehronske: Mostaren Brezno - HTC Fond, Strojarne Piesok, Slovpump Zavadka nad Hronom a Zlievaren, a. s., Hronec. Zvlast kriticka situacia nastala v Strojarnach Piesok, kde hrozi prerusenie vyroby a prepustenie vsetkych 260 zamestnancov podniku. Na navrh vedenia je od 3. aprila v konkurze a spravca uvazuje o vypovediach k 30. aprilu.

Vecer na Zeleny stvrtok bol Cierny Balog - Dobroc dejiskom Velkej krizovej cesty, divadelneho stvarnenia velkonocnych udalosti spred takmer 2000 rokov. Jeho autorom bol spravca dobrocskej farnosti vdp. farar Mgr. Artur Ciepielski a hercami mladi farnici z farnosti. Krizova cesta sa zacala o pol desiatej v   palac vladara Pilata. Nasledujuce zastavenia sa postupne odohrali pri svetle dobovych fakiel na ceste do kostola smerom do miestnej casti Saling.

Pracovne stretnutie starostov

V stredu 19. aprila sa pod vedenim tajomnika Rady obrany okresu Brezno pplk. Ing. Mariana Maruskina uskutocnilo v zasadacke okresneho uradu stretnutie starostov obci Breznianskeho okresu k uloham obrany, bezpecnosti a ochrany.
Poradu otvoril prednosta okresneho uradu Ing. Jaroslav Demian. Riaditel Okresneho riaditelstva Policajneho zboru v Brezne pplk. Mgr. Karol Stromajer starostov informoval o aktualnej bezpecnostnej situacii v okrese a o ulohach Policajneho zboru Slovenskej republiky na rok 2000. O spolupraci okresnej vojenskej spravy so starostami pri realizacii branneho zakona c.351/97 oboznamil zamestnanec OVS mjr. Ing. Zdenek Buda. Na porade sa zucastnil aj nacelnik odboru poziarnej ochrany Okresneho uradu v Brezne kpt. Ivan Svantner a pracovnik odboru kpt. Jozef Masar, ktori sa zamerali na sucasnu poziarno-bezpecnostnu situaciu v okrese a na platne pravne predpisy na useku poziarnej ochrany. Pracovnicka utvaru obrany Okresneho uradu v Brezne Zuzana Slabejova hovorila o ochrane utajovanych skutocnosti, bezpecnostnej dokumentacie podla ustanoveni zakona c.100/96 a Vyhlasky Ministerstva vnutra Slovenskej republiky c.129/97.