Prisiel Durov den
Meno Juraj patrilo v minulosti medzi najfrekventovanejsie tak medzi pospolitym ludom ako aj medzi vyssimi vrstvami. V sucasnosti sa vyskytuje menej. Ma starorimsky povod a vo volnom preklade znamena hospodar ci rolnik. V latincine ma meno podobu Georgius, v cestine Jiri, v polstine Jerzi, v rustine Jurij, v anglictine Georg. Z tradicnej formy u nas vzniklo viacero obmien: Duro, Juro, Dzur, Duri a pod.

S menom Juraj sa u nas spajaju mnohe povery, zvyky a obycajne, zamerane prevazne na oblast rolnictva a gazdovskeho zivota. Nie div, ved vznikali a pretrvavali na nasom vidieku. Podstatna cast zvykov i povier sa tyka chovu dobytka, najma krav, ktore sa v minulosti chovali takmer v kazdom dome a ktore prave na Juraja vyhanali na pasu. Zname prislovie "krava doji pyskom" plati aj v sucasnosti a prave s dojivostou sa spajaju rozne povery. Nasi predkovia verili v silu bosoriek a bosorakov, ktori "porobenim" a "vrazami" dokazali ovplyvnit dojivost krav. Podla nasich predkov a zachovanych tradicii sa bosorky aktivizovali prave, ked nadisiel Durov den. Preto si gazdovia davali nan pozor. V predvecer Juraja pevne pozatvarali dvere na mastaliach a zvonku o ne opreli brany - zubami do dvora, aby sa bosorky na ne nastichli (napichli), aby sa nedostali do mastale. Niektori gazdovia prebdeli noc pred Jurajom v mastali. Traduje sa historka, ze isty gazda pristihol bosorku, ako sa vkradala premenena na macku do mastale. Ohnal sa po nej vidlami, no zasiahol jej iba nohu. Od toho dna potom jedna z dedinskych "bosoriek" chodila doranana a krivajuc s obviazanou nohou.
K menu Juraj sa viaze aj mnozstvo ludovych pranostik, zameranych na predpoved pocasia i urody: Do Dura je vzdy lepsi sneh ako dazd. Tolko by malo byt mrazov pred Durom, kolko ich bolo vlani pred Michalom. Na Dura kazda kvapka grajciare prinasa. Duro vsetkych z izby von do pola vyzenie. Kolko zaba pred Durom krk, tolko po Durovi mrk. Ak okolo Dura hromy casto biju, neskore mrazy vino z vinic nevypiju. Ak je okolo Juraja raz tolka, ze sa v nej moze vrana schovat, poukazuje to na hojnost psenice.

Mgr. Jozef Pupis

 Ako plnime odkaz M. R. Stefanika:

Vo svojej spomienke pri prilezitosti 81. vyrocia tragickej smrti M. R. Stefanika chcem najma mladej generacii priblizit vztah nasich predkov - Breznanov k vyznamnym osobnostiam slovenskeho naroda, medzi ktorych treba zaradit predovsetkym M. R. Stefanika.
Nas maly narod mal velkych synov. Ich energia, laska, vernost boli piliere, na ktorych sa udrzal nas slovensky narod, zachoval si svoju rec, kulturu, zvyky, odbornost, pracovitost. Boli majakmi vo velkych historickych dobach, ktore svietili ziarivym svetlom, ukazovali cestu k lepsej buducnosti, po ktorej nas lud kracal. Medzi takychto synov naroda patril aj M. R. Stefanik. Tento bohatier priletel na Slovensko, aby dokoncil svoje zacate dielo - oslobodit slovensky lud spod uhorskeho jarma a dat mu slobodu v novom statnom usporiadani. Nebolo mu dopriate vstupit na rodnu zem, ktoru nesmierne miloval, svojou sviezou nohou. Nasiel tu tragicku smrt, mlady tridsatdevatrocny. Bolo to 4. maja 1919 o pol dvanastej poobede, ked spolu s dalsimi dostojnikmi talianskej armady s lietadlom havarovali a vsetci zahynuli.

Prejavy lasky a vdacnosti Breznanov
Nasi predkovia vzdy pocitovali k svojeti vlastenecku lasku, z ktorej vznikla aj myslienka postavit pomnik M. R. Stefanikovi v Brezne na jeho pamiatku ako symbol lasky a oddanosti tomuto bohatierovi slovenskeho naroda.
o Prvi, ktori sa uz v roku 1924 touto myslienkou zaoberali boli: Jan Lehotsky, druhy namestnik starostu a Matej Novak, kantor ev. a. v. cirkvi, clen vyboru miestneho odboru Matice slovenskej a ucitel na odpocinku.
o Oficialne tato myslienka prenikla na valnom zhomazdeni miestneho odboru Matice slovenskej 2. feburara 1925. Clen vyboru Jan Snopko navrhol, aby miestny odbor Matice slovenskej spolocne s mestskou radou prijali do programu postavenie pomnika M. R. Stefanika. Sucasne bolo prijate uznesenie podat mestskemu zastupitelstvu ziadost, aby prevzalo ulohu garanta nad celou akciou.

Dalsi priebeh rokovani a pripravne prace
o Dna 5. decembra 1927 mestske zastupitelstvo odsuhlasilo za ucasti tridsatich volenych clenov a statneho notara jednohlasne prispevok mesta na stavbu pomnika na vtedajsom Masarykovom namesti vo vyske 25 000 korun. Sucasne na vyhotovenie projektu bol vypisany subeh platny dnom 1. januar 1928 s odbornym posudenim Zvazom slovenskych umelcov. Poverilo mestsku radu za zodpovednu za stavbu pomnika v roku 1928 a tiez za realizaciu zbierky.
o Zvaz slovenskych umelcov posudil dna 4. januara 1928 dosle navrhy a prvu cenu ziskal navrh pod heslom: GENERAL - DIPLOMAT od autorov Jozefa Pospisila, akademickeho sochara a arch. Ing. Emila Bellusa.
o Dna 6. februara 1928 prerokovalo mestske zastupitelstvo ponuku Jozefa Pospisila. Ponuka bola prijata. Figuralna cast bude zhotovena z bronzu a podstavec z lesteneho travertinu v rozpoctovanej sume 94 000 korun.
o Bola vytvorena zakladnina gen. M. R. Stefanika a prvy milodar venoval Matej Novak, ked sa zriekol do svojej smrti deputatu vo vyske 1300 korun rocne. Prispeli aj zahranicni Slovaci 4150 korunami. Zbierku Slovakov pochadzajucich z Brezna v Jonkersi N. Y. v USA urobili Jan Lepiny a Andrej Weisempacher.

Instalacia pomnika a slavnostne odhalenie
o Zakladny kamen bol polozeny 28. oktobra 1928. Oslavu polozenia zacal starosta mesta Emil Kusy. Za nim vystupilo viacero cinovnikov mesta s vystiznymi citatmi, napr. vd. Ilona Zibrinova: "Nech socha tato nauci lud nas milovat rodinu, narod a rodnu zem, ako to robil Stefanik." Do zakladneho kamena bola vlozena pamatna listina kovove mince.
o Druheho marca 1929 bol pomnik M. R. Stefanika dostavany.
o Tretieho maja 1929 boli ukoncene pripravne prace na odhalenie pomnika.
o Stvrteho a piateho maja 1929 bola slavnost odhalenia pomnika. Vlastne odhalenie pripadlo na 5. maja 1929. Slavnostnym recnikom bol Stefan Krcmery, tajomnik Matice slovenskej. Slavnost bola okazala. Patronat prevzal minister skolstva a narodnej osvety Dr. Anton Stefanek, ktoreho na slavnosti zastupoval prednosta skolskeho referatu z Bratislavy Dr. Vaclav Maule. Na namesti sa tiesnilo okolo 5000 obcanov a hosti.
o Sprievodne kulturne akcie: divadelne predstavenie divadelneho zdruzenia pri miestnom odbore Matice slovenskej s hrou plukovnik Svec (2x), ohnostroj (2x), slavnostne bohosluzby vsetkych cirkevnych zborov, spolocny obed (170 hosti), prehliadka cestnej roty 26. pesieho pluku z Banskej Bystrice na cele s generalom a jeho stabom a ini.
o Na zadnej strane pomnika bola nainstalovana pamatna tabula so zoznamom 91 padlych Beznanov v II. svetovej vojne.

Knizny dar
o Vedenie mesta a spolocenske organizacie vsestranne podporili vydanie knihy Mesto Brezno narodnemu bohatierovi, ktoru zostavil skolsky inspektor Karol Rapos.

Nevdacne a neprajne obdobie
o Osobnost M. R. Stefanika prekonala aj tazke obdobie trvajuce 40 rokov (1948 - 1989). Nezabudli mu najma osobnu ucast a organizovanie slovenskych a ceskych zajatcov pre ceskoslovenske legie v Rusku.
o V ramci "upravy mesta" rokovala rada MNV 21. jula 1952 o odstraneni sochy M. R. Stefanika z namestia. Sochu odstranili v roku 1952 a nedostojne s nou zaobchadzali. Len vdaka presvedcenym a vernym Slovakom, ktori dokazali docenit zasluhy M. R. Stefanika pre nas narod a boli tiez clenmi mestskej rady, nebola socha roztavena v Zlievarni Hronec. Az po roku 1960 sa vytvorili solidnejsie opatrenia v uskladneni a sukromnom opatrovani sochy.
o Ta ista rada MNV rozhodla, ze namiesto tejto sochy sa postavi socha Klementa Gottwalda, co sa neuskutocnilo.

Prinavratenie dovery
o Spolocnym usilim zastupitelskych organov mesta a miestneho odboru Matice slovenskej sa uskutocnila rekonstrukcia pomnika M. R. Stefanika a jeho znovuodhalenie dna 5. maja 1990.
o Velkeho docenenia sa dostalo M. R. Stefanikovi vo Francuzsku v mestecku Meudon ako hvezdarovi, vojakovi aj clovekovi. V roku 1999 mu odhalili presnu kopiu pomnika, aky je instalovany na namesti v Brezne. Vedenie mesta nadviazalo s tamojsim zastupitelskym zborom uzke a priatelske kontakty, do ktorych boli zaclenene kulturne telesa a najma skolstvo, ktore ma uz dlhodobu tradiciu spoluprace.

Podla autentickych materialov zostavil Oto Baldovsky