Začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia sa popri hrončianskej dychovej hudbe v erárnych železiarňach ozývali tóny ďalšieho hudobného telesa z neveľkého hámra v Moštenici, ktoré viedol tamojší šafár. Moštenická hudba hrávala spolu s domácou dychovkou v Hronci pri robotníckom divadle (zdroj: G. K. Zechenter Laskomerský) a po zrušení hámra splynula a hrončianskou dychovkou.
Nástup odnárodňovania
Kultúrny a hudobný život sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zmenil. Účinkovanie významných národovcov sa v tejto oblasti podarilo utlmiť. Tomáš Hromada bol preložený z Hronca do Žarnovice (1867), G. K. Zechenter Laskomerský do Kremnice. Hoci novoprijatý zákon dovoľoval národnostiam zriaďovať si vlastné kultúrne, osvetové a hospodárske spolky, maďarčina bola štátnym jazykom verejnej správy. Došlo k zákazu slovenských gymnázií i činnosti Matice slovenskej.
Zostrené boli aj opatrenia proti robotníkom. Sľubne sa rozvíjajúca slovenská robotnícka kultúra, s ňou i dychová hudba a celkový národný život v Hronci sa po odchode Hromadu dostali do veľmi ťažkej situácie. Pod nepriaznivú situáciu sa podpísali aj hospodárske krízy, opakujúce sa v krátkych intervaloch a vysoko stratové železiarne, ktoré zápasili o udržanie sa na trhu. Nová pudlovňa a valcovňa v Podbrezovej, vybudovaná v rokoch 1840-1853, znamenala prechod na priemyselnú veľkovýrobu, ktorej výstavba mala priniesť zásadný obrat. Po začiatočných úspechoch a veľkých ziskoch sa aj závod v ....
z archívnych materiálov HM ŽP a.s.
Autor (zdroj): Viera Kúkolová