Po skončení pilotnej štúdie európskeho charakteru EHES (Europe health examination survey), čo je vlastne vyšetrovanie zdravotného stavu Európanov, ktorej sa zúčastnilo trinásť krajín Európy vrátane SR, je na Slovensku už vo finálnej fáze národná štúdia merania zdravotného stavu obyvateľstva. Koordinátor projektu v SR je Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Tento úrad bol totiž zodpovedný aj za vykonanie pilotnej štúdie, v rámci ktorej boli jeho pracovníci vyškolení ako tréneri ostatných spoluriešiteľov v SR. Na rozdiel od pilotnej štúdie sa národná štúdia realizuje z národných prostriedkov, čo sa na Slovensku podarilo v úzkej spolupráci s Národným programom prevencie ochorení srdca a ciev.
Tento program dostal podporu Ministerstva zdravotníctva SR, pričom sa podarilo do jeho projektov zahrnúť aj meranie rizikových faktorov srdcovo-cievnych a ostatných chronických ochorení na národnej úrovni.


„Pilotná štúdia potvrdila, že je možné vykonať národné štúdie v participujúcich krajinách. Na Slovensku sme oslovili systémom náhodného výberu 4 tisíc respondentov, z ktorých sa na vyšetrenie dostavilo viac ako 50 percent. Neúčasť je zrejme daná spoločenskou atmosférou, ktorá nie je veľmi naklonená preventívnym aktivitám. V týchto dňoch je už národná štúdia vo finálnej fáze“, uviedla koordinátorka projektu EHES, aj jeho pilotnej štúdie na Slovensku, vedúca odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ MUDr. Mária Avdičová.
Dodala, že spoluriešitelia - vyškolení pracovníci 36 RÚVZ v SR, ktorí manažujú celý priebeh štúdie a jednotlivé merania vo svojom regióne, dokončujú ukladanie dotazníkov a zároveň sa u respondentov uskutočňuje vyšetrovanie vzoriek krvi na biochemické parametre - celkový cholesterol, HDL, glukóza a triglyceridy. Do konca tohto týždňa budú vyšetrené všetky vzorky krvi, začiatkom marca ich budú vkladať do špeciálne vytvoreného počítačového programu, kde už sú uložené dotazníky.

„Do konca marca vyčistíme údaje a výstupné analýzy a prvé poznatky budeme publikovať koncom marca. Výsledky ukážu, aká je v súčasnosti riziková populácia SR. Povedia nám totiž koľko ľudí jednak má ochorenie, ale aj koľko ľudí má rizikové faktory, od ktorých sa odvíja odhad rizika populácie vo vzťahu k rozvoju chronických chorôb. Potom ešte čaká riešiteľov z jednotlivých RÚVZ (úrady) informovať respondentov o výsledkoch vyšetrení - dostanú záverečné hodnotenie kardiovaskulárneho rizika a odporúčania na jeho zníženie a elimináciu. Hodnotenie sa môže vykonať len na základe výsledkov biochemických vyšetrení, ktoré sa robia v biochemickom oddelení FNsP FDR v Banskej Bystrici na jednom stroji a rovnakými diagnostikami, aby výsledky boli validné, porovnateľné a boli medzinárodne uznané,“ približuje aktuálnu situáciu MUDr. Avdičová.

Banskobystrický RÚVZ a tých, ktorí sa podieľali na organizovaní tejto aktivity, čaká následne veľká úloha analyzovať celonárodné výsledky a pripraviť hodnotiacu správu ako súčasť Národného programu prevencie ochorení srdca a ciev, na ktorej sa už v súčasnosti postupne pracuje a bude predložená MZ SR. Odborníci zo zozbieraných dát tiež zistia, koľko z ľudí s rizikovými faktormi je podchytených a koľko sa ich dozvedelo o rizikovosti práve zo skríningu. Odhadnú rizikovosť slovenskej populácie v jednotlivých vekových skupinách pre rozvoj chronických chorôb. Je totiž dokázané, že faktory ako fajčenie, vysoký krvný tlak, obezita a ďalšie parametre, majú vzťah k rozvoju jednak srdcovo-cievnych, nádorových, či obštrukčných ochorení pľúc a ďalších chorôb. Výsledky tejto štúdie budú zároveň podkladom pre argumentáciu o potrebe vykonávania intervencií v širokej populácii jednak cez médiá, ako aj ošetrujúcich lekárov, alebo inými vhodnými cestami, napr. prostredníctvom poradní zdravia, ktoré fungujú pri každom RÚVZ.

Podľa MUDr. Avdičovej sa v súčasnosti lobuje v EK aby sa z kapitoly pre výskum zabezpečila ďalšia etapa tejto národnej štúdie. Umožnilo by to osloviť a vyšetriť širšiu skupinu obyvateľov nielen v SR, aby vzorka bola ešte reprezentatívnejšia. Ak ich krajiny dostanú, budú musieť hradiť z vlastných zdrojov polovicu nákladov.

„V pilotnej štúdii bolo zapojených 13 krajín EÚ, do vykonania národnej štúdie však nebola povinnosť vstúpiť. SR využilo príležitosť, že v Národnom programe prevencie ochorenia srdca a ciev bolo mapovanie tejto situácie ako jedna z úloh. Tak sa v SR po prvý krát podarilo zorganizovať takúto štúdiu vo veľkom rozsahu. Podobne sa zapojili aj niektoré ďalšie krajiny, ako Anglicko, Nemecko, Taliansko a ďalšie, väčšina krajín zapojených do pilotnej štúdie však čaká na to, že sa podarí získať prostriedky, “ dodáva na záver.