V príspevku chceme odpovedať na otázku niektorých čitateľov, prečo názov časopisu Fórum skloňujeme. Prečo napr. píšeme prispievať do Fórumu, publikovať vo Fórume, keď slovo fórum, ktoré sa stalo východiskom na pomenovanie nášho časopisu, skloňujeme s vynechávaním koncového -um, napr. na rímskom fóre, v diskusnom fóre, prihlásiť sa do fóra.
Slovo fórum (z lat. forum), ktorým sa pôvodne označovalo námestie, stredisko obchodného, spoločenského a politického života v starom Ríme, od toho miesto, priestor, kde možno verejne vyjadrovať svoje názory, ako aj inštitúcia, verejnosť, ktorá posudzuje, hodnotí niečo, patrí medzi slová latinského pôvodu zakončené na -um, ktoré sa skloňujú ako podstatné mená stredného rodu podľa vzoru mesto, pričom koncové -um vypadáva, porov. centrum – v centre diania, átrium – priestor átria, gymnázium – študovať na gymnáziu, minimum – vychádzať z minima, lýceum – budova lýcea. Sú však prípady, keď sa niektorým z takýchto všeobecných pomenovaní nazve nejaký iný objekt alebo vec, čím sa istým spôsobom modifikuje jeho význam. Vtedy sa stáva vlastným menom, pričom sa zmení nielen jeho pravopis, ale aj skloňovanie. Príkladom je bývalý názov jedného z bratislavských hotelov Forum (písaného s krátkym o, keďže išlo o cudziu podobu názvu rovnomenných hotelov postavených vo viacerých mestách), ktorý sa skloňoval so zachovávaním koncového -um, napr. ubytovať sa vo Forume. Vlastné meno Forum sa tak zaradilo medzi podstatné mená mužského rodu vzoru dub, ktorých koncové -um sa pri skloňovaní zachováva, napr. album – z albumu, dátum – v dátume, konzum – do konzumu. V tomto prípade sa už stratila súvislosť medzi pomenovaním budovy (hotela) a významom slova fórum ako označenia námestia v starovekom Ríme alebo inštitúcie či verejnosti povolanej posudzovať niečo. Názov časopisu Fórum síce ešte reflektuje motiváciu východiskového slova fórum ako priestoru, kde možno verejne vyjadrovať svoje názory, v danom prípade názory novinárskej obce, ale podobne ako názov hotela i tento názov časopisu už prešiel medzi slová zakončené na -um, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dub. Ako iný, pomerne častý príklad vlastného mena utvoreného zo všeobecného pomenovania, ktoré prešlo rovnakým gramatickým vývinom, možno spomenúť označenie obchodného alebo iného strediska názvom Centrum, porov. bývať v centre mesta, ale nakupovať v Centrume.




Autor (zdroj): Silvia Duchková, JÚ. Ľ.Štúra SAV