28.1.2023 21:43:30
Veľká noc

Naši predkovia sa pripravovali na Veľkú noc v štyridsaťdňovom pôste. Jedli len ľahkú bezmäsitú stravu zloženú zo zemiakov, kapusty, strukovín a sušeného ovocia.
Jednak striktne dodržiavali pôst a zároveň urobili niečo pre svoje zdravie. V knihe Žely Inoveckej „Dobrá rada nad zlato“, ktorá vyšla v roku 1938, sme sa dočítali, ako to bolo počas Veľkej noci:
V knihe sa píše: „...na slávnostnom veľkonočnom stole, prikrytom bielym damaškovým obrusom, musí byť kytička prvých jarných kvietkov, najčastejšie bahniatok. Pekné sú však aj hyacinty a tulipány. Veľkonočná torta je zdobená drobnými cukrovými vajíčkami alebo kuriatkami či zajačikmi z marcipánu. Na slávnostný veľkonočný stôl neodmysliteľne patrí zajačik z piškótového cesta poliaty bielou polevou.

Z jedálneho lístka odporúčaného Želou Inoveckou:

Obed v Zelený štvrtok
Mliečna polievka na spôsob krému
Špenátový alebo šťavelový prívar so sádzanými vajíčkami

Obed vo Veľký piatok
Polievka z rybacích ikier a mliečia
Kapor so sardelovou omáčkou
Špenátové omelety

Večera v Bielu sobotu
Polievka z vína
Teplá šunka so zemiakovou alebo hrachovou kašou
Plnená hovädzina na francúzsky spôsob
Miešaný šalát
Orechový a makový koláč
Ovocie

Obed vo veľkonočnú nedeľu
Mäsová polievka
Vajíčka na ruský spôsob
Šunka s chrenom
Plnená alebo vyprážaná baranina,
zemiaková kaša, kompót
Poľný šalát
Torta Malakoff
Ovocie

Obed vo Veľkonočný pondelok
Teľacia polievka ragout
Makarónový výbeh s parmezánom
Viedenské rezne s hlávkovým šalátom
Biely puding
Drobné jemné pečivo



Ani veľkonočnému hodovaniu neuškodí striedmosť

Spracovala Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ B. Bystrica

Veľká noc je doslova za dverami, domácnosti už voňajú zákuskami, chladničky sú plné potravín, potrebných na prípravu šalátov, rezňov, bohato obložených mís, kde tradične nechýbajú údeniny, klobásy, či vajíčka. Väčšina z nás si cez nadchádzajúce štyri dni dopraje po dňoch pôstu dobroty, ktoré ale vždy nemusia pozitívne vplývať na organizmus. „Ak sa počas pôstu jedli najmä zemiaky, kapusta, či zelenina, tak sa očistil tráviaci trakt a telo sa pripravilo na hodovanie. Neznamená to však, že treba zjesť všetko, čo je na stole a v rekordne krátkom čase. Môže to skončiť nevoľnosťou, zvracaním, aj hnačkou. Každý azda vie, ktoré jedlo mu nerobí dobre, a preto je potrebné mu odolať. Ťažké, mastné pokrmy ako klobásy, slanina, údené mäsá, majonézové šaláty, zákusky s maslovými plnkami, môžu vyvolať aj bolestivý žlčníkový záchvat. Nemalou mierou k zdravotným problémom prispeje aj nestriedma konzumácia alkoholu. Ohrození sú najmä tí, ktorí už majú problémy s trávením, so žlčníkom, pečeňou, so žalúdkom, ale všeobecne citlivejšou skupinou sú starí ľudia a deti. Žiaľ, čoraz častejšie sa počas Veľkej noci stretávame s ťažkými otravami alkoholom u detí a mladistvých. Každoročne sa dozvedáme o deťoch, ktoré skončili v bezvedomí na pohotovosti“, pripomína riziká nestriedmeho veľkonočného stravovania MUDr. Ivana Sedliačiková, vedúca Odboru hygieny výživy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.

Riziko hrozí hlavne vtedy ak veľkonočné jedlá nepripravíme podľa správnych technologických postupov a na ich prípravu nepoužijeme správne volené potraviny. Čo nám najviac hrozí, sú rozličné alimentárne nákazy (alimenta - stravovať sa), ktoré najviac postihujú zažívací systém, keďže patologický proces po konzumácii nejakej kontaminovanej potraviny prebieha práve v ňom. Výsledkom takéhoto procesu je buď zvracanie, hnačka, teplota, alebo iné príznaky, ktoré môžu vzniknúť po požití jedla, kontaminovaného niektorými mikroorganizmami. Typickou potravinou práve na Veľkú noc, kde nemôžeme nikdy povedať, že nie je primárne kontaminovaná, je vajce. Ak nie sú všetky potraviny, ktoré z nich pripravujeme dostatočne tepelne upravené, sú rizikové. Keďže to nikdy nemôžeme stopercentne vedieť, pri príprave jedla z vajec vždy berme do úvahy, že vo vajci môžu byť prítomné mikroorganizmy. Musíme ho spracovať tak, aby sme sa vyhli riziku nákazy. To platí aj pre domáce vajcia, ktoré sa všeobecne považujú za zdravé hlavne preto, že nepochádzajú z veľkochovov. Neznamená to, že naozaj nie sú bez mikroorganizmov. Odborníci to zistili v ostatných rokoch, keď analyzovali epidémie, z ktorých väčšina bola z malých domácich slávností, kde sa pripravila majonéza z domácich vajec.

Ako sa teda stravovať cez veľkonočné sviatky, dodržať tradície, ale neublížiť si? „Základná skladba pokrmov sa od minulosti veľmi nelíši. Typickými pokrmami ostali vajíčka, šunka, klobásy, syry, bravčové mäso, jahňacina a koláče. Rozdiel je ale v skonzumovanom množstve. Aj keď bolo v minulosti počas sviatkov jedla viac ako v bežné dni, nikdy to nebolo také množstvo a toľko druhov ako dnes. Odporúčame konzumovať malé množstvá tradičných pokrmov s časovými odstupmi a ak pridáme k nim aj vlákninu v podobe zeleniny, nemusíme sa obávať. Ak si na raňajky dáme varené vajíčko, kúsok syra, celozrnné pečivo a napr. paradajku, na obed môžeme ochutnať plátok pečeného mäsa a zeleninový šalát. Jedno jedlo môže byť aj sladké, typický veľkonočný mazanec a ovocie. Najrizikovejší je Veľkonočný pondelok, kedy chlapci a mládenci idú z domácnosti do domácnosti a nedokážu odolať ponukám gazdiniek a jedia a pijú všetko, čo im ponúknu. A to vydržia naozaj len tie najsilnejšie žalúdky“, konštatuje na záver MUDr. Sedliačiková.




Autor (zdroj): Žela Inovecká „Dobrá rada nad zlato“