Na slovíčko
 |
Zo skúsenosti v jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV môžeme povedať, že mnohí používatelia slovenčiny si nie sú istí, ako skloňovať cudzie vlastné mená zakončené na -ca, ako Tosca, Salamanca, Benfica. Je to preto, že ide o mená, ktorých pravopisná podoba sa nezhoduje s ich výslovnosťou: písmeno cv spojení so samohláskou a sa číta ako k. Pri skloňovaní sa potom vynára otázka, či sa písmeno czachová v písaných textoch aj v nepriamych pádoch, alebo sa zapíše v súlade s výslovnosťou ako k. Otázny je predovšetkým tvar genitívu, a to nielen z hľadiska písania calebo k (t. j. či napíšeme z Toscy, zo Salamancy, z Benficyalebo z Tosky, zo Salamanky, z Benfiky), ale v prípade zachovania pravopisu s písmenom c,či sa má po ňom písať yalebo mäkké i.
Neistota je tu celkom pochopiteľná, keďže písmeno cv slovenčine zastupuje spoluhlásku c, po ktorej v domácich slovách nemôže nasledovať tvrdé y. Nastáva tu teda kolízia medzi pravopisom a výslovnosťou, nad čím sa zamýšľali aj jazykovedci, pričom na vec nemali jednotný názor. V súčasnosti sa uplatňuje zásada, že písmeno csa zachováva vo všetkých tvaroch cudzích slov zakončených na -ca. To znamená, že napríklad slovo Tosca skloňujeme: z Toscy, Tosce, Toscu, (o) Tosce, (s) Toscou. Aj pri skloňovaní cudzích vlastných mien zakončených na -cosa v písme zachováva c,porov. Marco, Francesco, San Francisco – u Marca, Francescovi, v San Franciscu.
Na záver spomenieme cudzie názvy Costarica a Mallorca,ktoré natoľko zdomácneli, že podľa súčasného pravopisu sa píšu v zdomácnenej podobe Kostarika a Malorka.
| |
Autor (zdroj): Silvia Duchková, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
|
