Cervene srdiecko – symbol zivota, ocitlo sa v desiatkach detskych ruk, aby vzapati zmenilo majitela.
“Clovek fajci preto, lebo je na to zvyknuty. Cigareta je droga, ktoru musis mat. Po cigarete sa citim lepsie” (z ankety pohorelskych ziakov).
Na moje prve fajciarske pokusy sa pamatam len matne. Bol som poslusne dieta, a tak aj vo fajciarskej rodine som pomerne dlho respektoval nekompromisne tabu, tykajuce sa lakavo dymiacich a vonajucich “maskrt” znacky Bystrica, Detva, Lipa, Dzunka. Uspesne som odolal aj pasovanych americkym Camelkam. Nakoniec som sa dal zlakat otcovymi rucne plnenymi dutinkami, ktorych miznutie z krabice v obyvacke bolo prakticky nekontrolovatelne. Caro dymiacej travy vsak na mna akosi zvlast nezaposobilo, a tak tento prvy pokus sa stal na dlhy cas aj poslednym. O nieco neskor dutinkove obdobie vystriedali casy romantickych chlapcenskych tulaciek, kedy platilo – co ulica, to chlapcenska zbojnicka partia a samozrejme k tomu neodmyslitelny “bunker” s bojovymi poradami, vecne zahaleny do dymoveho oparu z kruteneho alebo lieskoveho tabaku. Nestravitelny obsah vtedajsich novin v dialektickej jednote s ich nekvalitnym papierom a improvizovanou bylinnou naplnou vytvorili tak hrozostrasne chutiacu zmes, ze po jej konzumacii prestali nacas experimentovat aj ti “najotrlejsi”.
“Moj oco sa po cigarete citi lepsie. Ked sa snazi prestat, laka ho to, pretoze cigaretu potrebuje. Ked si pofajci, hned je jeho organizmu lepsie. Moj oco musi mat cigaretu, lebo sa nevie potom sustredit na robotu” (z ankety pohorelskych ziakov).
Stredoskolske studentske casy sa mi, napodiv, podarilo prezit bez tabakovej barlicky. Breznianskym SVS-karom sice nic ludske nebolo cudzie, ale my sme boli taka partia, co z volejbalu odchadzala na basketbal a medzitym sme holdovali atletike, a tak na bafkanie vacsina z nas ani nepomyslela. S nezadymenymi plucnymi lalokmi som prekonal aj uvodnu cast vysokoskolskeho studia. Az rachot tankov “bratskych armad” nas inspiroval k adolescentnej vzbure – na protest sme zacali hulit Golden-Westky (a to sme si ich kupovali az v cervenoskalskom stanicnom bufete). Nakoniec sme sa vsak aj my znormalizovali, presedlali sme na znacku BT.
“Moj oco nefajci, pretoze si nechce nicit zdravie. Moja mama fajci, ked je nervozna, alebo ked sa nudi” (z ankety pohorelskych ziakov).
Fajciarske zaciatky maju standardny priebeh. Najskor si v partii sem-tam vezmem ponuknutu cigaretu. To nic, ved ja som aj tak nefajciar. Ponuknutych cigariet pribuda, ale to neprekaza, ved ja predsa prestanem fajcit, kedy chcem. O nieco neskor si kupim svoju prvu krabicku cigariet. Samozrejme, nie pre seba, ale uz sa predsa musim revansovat. A potom vecer v internatnej izbe dofajcim zbytok. Bodka. Na svete je o jedneho fajciara viac. Po rokoch, ked som skoncil s tymto nezmyslom, zdalo sa mi, ze to bolo jednoduche. Az neskor, ked som bol svedkom mnohych zufalych a hlavne neuspesnych pokusov o navrat do nefajciarskej minulosti, zacal som dakovat Bohu, ze mi dal silu prestat a vytrvat.
“Ked ti chuti, tak fajc. Komu chuti, tomu nic nezabrani. Budem fajcit nadalej” (z ankety pohorelskych ziakov).
Na pracovnom vyucovani sme s detmi vyhotovili vyse styridsat plastovych odznacikov predstavujucich cervene srdiecko na zelenom podklade. Deti sa ich rozhodli venovat svojim blizkym – fajciarom i nefajciarom za jednotnu cenu – vyrok o fajceni.
“Dala som srdiecko otcovi, nech mu pripomina, aby si chranil zdravie. On mi povedal, ze si to bude pamatat a aby nezabudol, zavesi si ho do kamionu.” (Denisa).
“Srdiecko som dala mojmu ujovi, ktory casto fajci, aby vzdy, ked si bude chciet zapalit cigaretu, sa nan pozrel a pripomenul si, ze zivot ma len jeden. Slubil mi, ze sa bude snazit fajcenie obmedzit a srdiecko bude nosit vo vrecku” (Katka).
“Po darovani tohto srdiecka bol obdarovany najprv prekvapeny a nevedel, co ma povedat. Az neskor si uvedomil, ze na jeho zdravi niekomu zalezi” (neznamy ziak).
Som abstinujucim fajciarom od roku 1988. Strnast dlhych stastnych rokov existujem bez tohto otrockeho navyku. Verte mi, ovela lahsie ako prestat, je nezacat. Mladost ma v hodnotovom rebricku aj silu, nezavislost a slobodu. Mam silu slobodne sa rozhodnut, ze sa stanem nezavislym od toho, co ma pomaly, ale iste meni v slabocha.

Peter Navoy

Nova pravna uprava v poziarnej ochrane

Od 1. aprila 2002 platia v oblasti poziarnej ochrany dva nove zakony: zakon o Hasicskom a zachrannom zbore a zakon o ochrane pred poziarmi. Oba zakony su vysledkom snahy o skvalitnenie systemu ochrany pred poziarmi.
Zakon o Hasicskom a zachrannom zbore upravuje zriadenie, ulohy, organizaciu a riadenie zboru. Bol navrhnuty tak, aby zbor posobil na principe jednotne organizovaneho a samostatne posobiaceho zboru pri ochrane zivotov a zdravia obcanov a majetku pred poziarmi, havariami, zivelnymi pohromami a inymi mimoriadnymi udalostami (povodne, dopravne nehody, snehove kalamity a pod.). Zmienil sa i nazov na Hasicsky a zachrany zbor najma s prihliadnutim na rozsirenie uloh, ktore zbor plni, hlavne poskytovanim pomoci a vykonavanim zachrannych prac. Zakon NR SR c. 315/2001 Z. z. o Hasicskom a zachrannom zbore je uplne kompatibilny s pravnymi predpismi Europskej unie.
Zakon o ochrane pred poziarmi je suborom ucinnych preventivnych a operativno-technickych opatreni zameranych na zabranenie vzniku poziarov a likvidaciu uz vzniknutych poziarov. Aktualnost a dolezitost uloh potvrdzuje aj vyvoj poziarovosti za uplynule roky v Slovenskej republike. V roku 1991 vzniklo na uzemi Slovenskej republiky 3360 poziarov s priamou skodou 128 250 300 korun, usmrtenych bolo 49 a zranenych 163 osob. V  roku 2000 vzniklo uz 11 432 poziarov s priamou skodou 1 014 501 700 korun, usmrtenych bolo 63 a zranenych 162 osob. Na zaklade vyvoja poziarovosti bolo nevyhnutne prijat novu pravnu upravu na useku ochrany pred poziarmi, ktora zohladnuje zmeny v uzemnom a spravnom usporiadani SR. Cielom zakona NR SR c. 314/2001 Z. z. o ochrane pred poziarmi je ucinnejsie zabezpecit ochranu zivota a zdravia fyzickych osob, majetku pred poziarmi a vytvorit podmienky na poskytovanie pomoci pri poziaroch a inych mimoriadnych udalostiach. Pritom respektuje aj Ustavou SR zarucene prava na zivot, majetok, nedotknutelnost obydlia a na ochranu zdravia pre vsetkych obcanov v rovnakej miere.
npor. Darina Dianiskova, Okresne riaditelstvo Hasicskeho a zachranneho zboru v Brezne

Policia patra

Kriminalna policia v Brezne sa obracia na obcanov so ziadostou o pomoc a spolupracu pri patrani po nezvestnom:
Miroslavovi Puskovi, narodenom 2. oktobra 1984, trvale bytom Podbrezova, Stiavnicka c. 211/48, ktory dna 12. aprila 2002 o 15. hodine odisiel z miesta trvaleho bydliska, pricom uviedol, ze ide na chvilu von a doposial nepodal o sebe ziadnu spravu.
Nezvestny je 175 m vysoky, vysportovanej postavy, ma cierne na kratko ostrihane vlasy (na jezka), hnede oci. Na sebe mal oblecene tmavomodre sustakove nohavice, tmavomodry rolak a sivu bundu s kapucnou.
Ziadame obcanov, ktori by vedeli podat akekolvek informacie o M. Puskovi, aby tak urobili v ktoromkolvek utvare Policajneho zboru alebo na zname tel. cislo 158.
Za spolupracu dakujeme