Maria a Rudolf Kelemenovci, trhovci, Celadice:

- Zemiakov vela nebude, pretoze najprv bolo sucho a potom vela vody. Dost ich zhnilo, alebo ich napadli drotovce. Pod foliami dazde nepomahali, takze bolo treba zavlazovat. Myslime si, ze rok bol na zeleninu celkove dobry. Premenlive pocasie vplyvalo na rozne druhy odlisne, vyhovovalo skor paprike, karfiolu, ale len jarnemu, letny a jesenny dostal zabrat od dazdov, bola potrebna velka chemicka ochrana. V porovnani s vlanajskom je to skoro rovnake, ibaze sa horsie predava, asi je to v ekonomickej situacii ludi.

Anton Hanzelik, trhovec, Velky Kyr:

- Pocasie ovplyvnilo urodu rozne, velke dazde pomohli jedine hlubovinam, ako je karfiol, kapusta, kaleraboviny, ale zemiaky postihla plesen a polne paradajky pohnili. Badat to na cenach a na mnozstve tovaru, kvalitne paradajky o tyzden budu velmi drahe. Ekonomicku situaciu v republike velmi citit aj na trhovisku. Vidno, ze ludia nemaju peniaze, kupuju menej ako vlani.

Ludovita Zvarikova, dochodkyna, Hronec:

- Vzhladom na to, ze minuly rok sme mali velmi zaplavene zahrady, v tomto roku bola uroda zemiakov dost obstojna. Inac zelenina dost hnije, lebo bolo vela vlahy. U nas mame aj spodnu vodu, preto dazd nevsiakne a je stale mokro. Petrzlen je napriklad hrdzavy. V tomto roku je slaba uroda ovocnych stromov, vlani sme mali vela. Stromy nerodia rovnako kazdy rok.

Jan Bartosik, dochodca, Zavadka nad Hronom:

- Podla roboty, co som na to vynalozil, sa mi uroda zemiakov odmenila. Da sa to vydrzat. Mrkva a petrzlen su biedne, idu len do vnate. Ovocie tiez zarodilo, ale velky vplyv malo pocasie, slivky, jablka plesniveju. Ceresni nebolo, ale ribezli ano, lebo som sa snazil, prihnojil som ich, okopal. Narastli velke, ale stavy vela nemaju, lebo slnko palilo. Vlani bolo tiez dost urody, ale vtedy prsalo na jar, preto ovocie bolo slusnejsie. V tomto roku mnozstvo je, ale malo cukornatosti. Teraz to bolo opacne, ked maju ist stromy do mrtvej polohy, vsetko rasi ,,mladniaky".

Pavla Rousova, dochodkyna, Cierny Balog:

- Zemiakov mame dost, zelenina sa mi nevydarila a ovocia bolo tiez malo. Vlani bolo velmi vela a krasneho, teraz je cervive, pada a neda sa vyuzit. Suvisi to s pocasim, bola suchota, potom zas vela dazda. Nemozeme si porucit, musime pristat.

Nekrasli to sidlisko

Denne chodim okolo Billy v Brezne, lepsie povedane poza tento supermarket. Pohlad, ktory sa mi obcas naskyta, oku veru nelahodi. Prosto postavaju tu skupinky nasich spoluobcanov, ktori len tak striehnu, kedy zamestnanci vysypu smeti. Nic by som nenamietal, keby si vybrali, co sa im hodi a ostatne vratili tam, kam patri - do kontajnerov. Lenze oni cele vrecia presunu o cosi dalej a hrabu sa v nich. Co sa im pozdava, zoberu so sebou, zvysok nechaju tam. Takze nielen v okoli Billy, ale aj daleko od nej sa povaluju odpadky, ktore veru sidlisko nekraslia. Nehovoriac o zapachu, ktory sa odtial casom siri.
Nie som kompetentny riesit tento problem. Niekde som vsak cital, ze mestski policajti su opravneni pokutovat tych, ktori vyberaju odpadky. Mozno by pomohlo aj to, keby sa tieto kontajnery zamykali.

Hanba nie je padnut

Tazka a smutna realita sucasneho Slovenska je vzrastajuca nezamestnanost. Zlozenie nezamestnanych v uradoch prace sa cleni na velku skupinu dlhodobo evidovanych, z toho vacsinu tvoria zeny a dalej zeny vo veku nad styridsat rokov. Vo velkom pocte su absolventi strednych a vysokych skol bez moznosti primerane sa zamestnat vzhladom na svoju kvalifikaciu. Je zarazajuce, ze vacsina maturantov a vysokoskolakov najprv spozna urady prace. Tym “stastlivejsim” sa rodina posklada na lakavy, ale aj rizikovy pracovny “dzob” v hotelovych zariadeniach a domacnostiach na zapade. Toto novodobe masove vystahovalectvo mladych a praceschopnych Slovakov do cudziny ma na svedomi hospodarsky a moralne zdevastovany stat na cele s neschopnymi ludmi. Iba ten, kto bol prepusteny z prace (a nie raz), vie, aku psychicku traumu mozno prezit. Kazdy clovek disponuje roznymi telesnymi a dusevnymi silami. Denno – denne, z mesiaca na mesiac musi sa individualne vyrovnavat so stavom smutku, lutosti, zufalstva, apatie, ci pocitom zbytocnosti, bezmocnosti, hnevu. Ba v dlhych chvilach samoty a tazoby cloveku prichadzaju na um vselijake myslienky. Je stastim, ked ma rodinu, deti, lebo pomyslenie na nich mu pomoze vratit sa spat, nezbludit, neublizit si. Kto to nezazil, nepochopi...
Oddelme vsak cast nezamestnanych, ktori su trvale pasivni, spokojni so svojim polozenim, alebo si vytvorili zivotnu filozofiu bezdomovcov. Pozornost radsej venujme malym podnikatelom. Planuju, pracuju skoro bez oddychu, su stvani casom, povinnostami, cielmi, stresom a hlavne velkymi danami. Absolutnym nedostatkom casu trpia najma ich deti. Rodina je sice hmotne zabezpecena, ale zivot je aj o inom, co nemozno kupit za peniaze.
Zaujimava je skupina zatial zamestnanych ludi, z ktorych cast je v praci spokojna, ba stastna.
Vacsiu pozornost by si zasluzila dolezita cast obyvatelov, ktori doslova svojimi rukami vytvaraju potrebne materialne spolocenske hodnoty. Su nuteni robit pracu za minimalnu mzdu alebo za podpriemerne zarobky vo svojej profesii v porovnani so zahranicim. Sukromni majitelia – zamestnavatelia (cest vynimkam) pouzivaju proti nim osvedcene metody vykoristovania, ako napr. vyuzivanie zlej situacie na trhu prace, neustala hrozba prepustenim zo zamestnania, strach zo straty pracovneho miesta, minimalna, resp. ziadna starostlivost o pracovne podmienky. A dosledky takehoto trvaleho stresoveho stavu ludi najmarkantnejsie zaznamenavaju lekari. Kedy a kto zastavi tento sialene sa krutiaci kolotoc?! “Ak vas niekto dostal na kolena, nie je hanba padnut, hanbou je dat sa fackat...” (Belo Kapolka)

Ing. Irena Helcova

Zarucme si spokojnost

Vo vasom predposlednom cisle ma zaujali reakcie ludi vo vasej ankete ohladne parlamentnych volieb. Prekvapilo ma, ze kazdy z opytanych bol rozhodnuty ist volit. Aj ked si na druhej strane mnohi neboli isti datumom konania volieb, predpokladam, ze tendencia “ist kam ide vacsina” ich v dany den zaviedla na spravne miesto.
Avsak ked sa zameriam na dovody tychto ludi, zacina sa potvrdzovat moja teoria, ze ludia volia, pretoze nesuhlasia. Nesuhlasia so sucasnou vladou, s tou minulou a predminulou, nesuhlasia s konanim jednotlivych stran, nesuhlasia s vystupovanim politikov, pripadne ich osobnym zivotom. Z toho postoja potom prameni ich rozhodnutie, dat hlas niekomu (!), len nie tomu, s kym nesuhlasia. Tym niekym teda moze byt ten najsympatickejsi, ten, ktoreho tvar je najcastejsie v televizii alebo na bilboardoch, ten, ktory este neurobil nic zle, pretoze nebol pri moci a podobne. No nezabudaju pritom volici na nieco ako volebny program? Viete, to su tie body, ktore chce dana strana presadit, pokial jej svojim hlasom prejavite doveru a tym do parlamentneho kresla dosadite ludi, aby jej to bolo umoznene. A prave o tieto body ide. O reformy, zakony a ustanovenia, ktorymi chceme zmenit to, s cim nesuhlasime.
A preto ak je vobec mozne, aby Slovaci boli niekedy spokojni, tak si najskor budu musiet uvedomit to, co chcu a nie to, co nechcu.

Dvojjazycny sobas...

Bol som svedkom svadobneho obradu v Blumentalskom kostole v Bratislave, ktory bol vedeny dvojjazycne, slovensky a nemecky. Zenich bol cudzinec, nevesta Slovenka z Bratislavy. Na ziadost zenicha sa sobas konal dvojjazycne, aj ked vedel po slovensky, ale jeho chudaci rodinni prislusnici z Rakuska by z obradu nemali vela. Knaz, ktory tento obrad robil, nahodou vedel po slovensky, nemecky, anglicky, madarsky. Ktovie, ako by to dopadlo, keby si niekto bral Vietnamku. Ale ved nakoniec, slovencina este nie je uzakonena ako uradny jazyk bez vynimky, preco sa rozculovat.
Dalsi skvely kusok sa vydaril, ked citali: ,,Zenich, bydlisko USA, statna prislusnost Rakusko...” To bol gol, ja som si az doteraz myslel, ze mame statu prislusnost Slovenska republika... ci nie?
Tento sobasny obrad viedol mlady, sikovny, sympaticky kaplan, ktory po obradoch odviedol sobasiacich az ku vchodu kostola, kde ich cakalo mnozstvo divakov a novum: komorny orchester a spevokol, ktory uviedol skladbu od R. Schumana, solo mal popularny spevak, majster P. Dvorsky, lebo nevestin otec je tiez clenom spevokolu.
Pred odchodom este jedna novinka: na schodoch pred kostolom novomanzelom na hlavy spustili sprchu z patkilogramoveho vreca ryze, vraj aby ich stastie sprevadzalo celym zivotom! Dav divakov tlieskal a hromadne sa ozvalo zname zivio. Co k tomu dodat? Len tolko, ze tu novomanzelom davaju a zelaju – u nas zasa naopak, zapravaju cestu a ziadaju od zenicha vykupne (t. j. peniaze). Uvazme – co je spravnejsie.

J. Laubert, Horehronec z Bratislavy