Citatelska sutaz k 10. narodeninam Horehronia
14.
,,Ze Jaraba lezi vysoko, svedci ta okolnost, ze sa tam nijake
zrno neseje. Potrebnu slamu dovazaju z Myta. Ani ovos ani ine obilie nedozreje. Pestuju
zemiaky a kapustu. Pod oblokmi panskeho domu videl som ucupeny bob. Tahunov niet (ani kone
ani voly) nijakych. Cesta v zime je tu nepotrebna, len chodnik pre pesich byva pristupny,
i ten nie vzdy, a casto mozno ho prebrodit len vo vacsej spolocnosti. Velku pozornost
venuju lukam, ktore po strmych kopcoch nalezite hnoja na chrbte vynasanym kravskym a ovcim
trusom. Statok je cisty. Stajne tak riadne, ze prevysuju cistotou mnohe chyze blizkych
mestianskych domov. V nedostatku slamy postielaju listim a mechom. Po vycudeni hnoja
poleju podmostinu vodou a stajnu vyvetraju. Riad domovy je umyty a vysuchany, mlieko a
maslo moze pit a jest bez ostychania i ta najdelikatnejsia dvorska dama. Chyzky su takmer
vsetky murovane a napospol cistotne."
Takto pise v cestopise Prechod cez Certovicu Gustav Kazimir Zechenter-Laskomersky o
Jarabej, ktora vznikla v 14. storoci ako banicka osada. Tazili tu striebro a med a od 16.
do 19. storocia zeleznu rudu.
S akymi dojmami sa z Francuzska vratil primator Brezna Ing. Vladimir Fasko?
- Primator mesta Meudon na vystavu pozval sest partnerskych miest, pricom je
zaujimave, ze primatorom ponukol navstevu v obdobi od 13. septembra do 25. oktobra a
vsetci sme prisli prave na otvorenie vystavy. Meudon sa javi ako europske mesto. Pamatam
sa na chvile z roku 1997, ked sme ho navstivili po prvykrat a uz vtedy sa predstavil ako
mesto Europy, kde platili meudonske eura. Brezno sa prezentovalo svojou vystavkou a
propagaciou nielen mesta, ale celeho Horehronia. Bol to zaciatok momentu, ktory vyustil do
4. maja 1999, kedy sme za ucasti predsedu vlady Slovenskej republiky podpisali dohodu o
priatelstve a spolupraci.
V com je zmysel tychto dohod? Vzajomne predstavit druzobne krajiny, ich historiu,
sucasnu kulturu, sportove, spolocenske aktivity, ktore by mali vyustit do aktivit
hospodarskych, podnikatelskych. Zial usilim jednotlivych kulturnych suborov, sportovcov,
hotelovej akademie a strednej priemyslovej skoly to konci.
Na rokovaniach sme prebrali otazku dorozumievania. Je potesitelne, ze v ostatnom
case sa nasa mladez od utleho veku uci cudzie jazyky. Zaujimave, ze vo Francuzsku sa
prestava ucit nemcina a sustreduju sa na anglictinu. Myslim si, ze aj my by sme sa v
skolach mali zorientovat a zvysenu pozornost okrem nemciny venovat vyucovaniu francuzstiny
a anglictiny. Na podnet predstavitela belgickeho mesta som navrhol uskutocnit
multilateralne druzby. Brezno je prikladom a pionierom, ked s polskym Ciechanowom uzavrelo
obojstrannu dohodu o spolupraci. Primatori miest suhlasili. V priebehu tohto roka sa
pokusime pozvat na skusenostnu navstevu predstavitelov nemeckeho mesta Celle. Nerobime to
pre seba, robime to pre nasich obyvatelov. Slovensko kazdorocne navstivi niekolko stovak
francuzskych obcanov. Ved uz gen. M. R. Stefanik - ktoreho meno nesie nase namestie, jeho
socha tu stoji od roku 1929 a kopia sa skvie v Meudone - daval zaklady takejto spoluprace.
Zivot ako modlitba
Pred rokom
schvalila Narodna rada Slovenskej republiky 9. september ako pamatny den obeti holokaustu
a rasoveho nasilia. Pred sestdesiatimi rokmi, prave v tento den vstupilo do platnosti
nariadenie slovenskej vlady c. 198/1941 O pravnom postaveni Zidov tzv. zidovsky
kodex, obsahujuci 270 paragrafov so zakazmi a nariadeniami, ktorych spolocnym menovatelom
bola rasova diskriminacia tejto skupiny slovenskeho obyvatelstva. So zamerom blizsie
spoznat kulturu a tradicie Zidov a upozornit na toto nie prave lichotive obdobie
slovenskych dejin spristupnili v Horehronskom muzeu, symbolicky 9. septembra, vystavu
s nazvom Zivot ako modlitba. Poprvykrat v historii muzea sa v jeho
priestoroch prezentuje tema, zostavajuca pre mnohych este dodnes velkou neznamou.
Podtitul vystavy Z historie a tradicii zidovskej komunity napoveda, ze ide o
dve samostatne, ale navzajom suvisiace casti. Zbierkou judaik predmetov suvisiacich
s izraelskym nabozenstvom (judaizmom) sa predstavuje SNM Muzeum zidovskej
kultury v Bratislave. Jej nazov Tora pisana, tora zita charakterizuje princip
zidovskeho nabozenstva vychadzajuci z Tory (Zakona, ktory daroval Boh Izraelitom na
hore Sinaj) a z jeho ucenia, ktoreho cielom je posvatit kazdodenne konanie veriacich
zidov a viest ich zivot k zboznosti. V realnom zivote je tento zbozny sposob
zivota sprevadzany mnozstvom predmetov pouzivanych pocas modlitieb a obradov
v domacom prostredi aj v synagoge. Prostrednictvom vystavenych svietnikov,
obradovych textilii, modlitebnych knih a ostatnych predmetov suvisiacich s dennymi a
vyrocnymi bohosluzbami mame moznost spoznat nielen duchovnu kulturu Zidov, ale aj ich
historiu, pretoze vacsina sviatkov je zaroven pripomienkou dolezitych udalosti
v historii ich naroda.
Odlisny, dokumentarny charakter ma druha cast vystavy, pripravena Horehronskym
muzeom. Konkretizuje diasporu Zidov do podoby pribehu breznianskej zidovskej komunity a
jej miesta v obcianskej spolocnosti mesta v 19. a 20. storoci. Prostrednictvom
pramenneho materialu, spomienkoveho rozpravania a fotografii, ktore boli zvacsa jedinymi
pamiatkami, co obetiam holokaustu zostali, je ciastocne zrekonstruovana takmer storocna
pritomnost Zidov v Brezne. Ich tragicky osud zosnovany statnou ideologiou vojnovej
Slovenskej republiky sposobil, ze sme toto etnikum a jeho kulturu nemohli blizsie spoznat.
Z takmer dvestoclennej zidovskej komunity sa do mesta po Druhej svetovej vojne na kratky
cas vratilo len asi strnast ludi.
Zamestnanci Horehronskeho muzea veria, ze pripravenou vystavou uspokoja tych
navstevnikov, ktori sa o teme (opradenej casto roznymi legendami) chcu dozvediet viac a
inspiruju ich k dalsiemu poznavaniu, pochopeniu odlisnosti a porozumeniu,
nevyhnutnemu k vzajomnej tolerancii. Tesia sa na ich navstevu v priestoroch
Mestianskeho domu c. 13 do 20. oktobra.
Ivica Kristofova
Zaklady polozil uz M.
R. Stefanik |
Francuzska asociacia Meudon europske mesto pripravila
na druhu polovicu septembra vystavu Ludove umenie a tradicie Meudonu a jeho partnerskych
miest, ktorej vernisaz sa uskutocnila 13. septembra v modernom Centre umenia a
kultury v Meudone pri Parizi.
Jednotna vytvarna koncepcia vystavy pridelila kazdemu z miest nevelku plochu
v spolocnej vystavnej miestnosti a dve figuriny na instalaciu tradicneho odevu
umiestnene na dlhom mole v jej centralnej casti. Vystava posobila kompaktne, aj ked
zastupenie predmetov z jednotlivych krajin a miest nebolo prilis rovnomerne: minimum
trojrozmerneho materialu vystavovalo belgicke partnerske mesto Woluwe St Lambert,
muzeum z Ciechanowa (Polsko) prislo s velkou vypravou originalnych predmetov
(skvele boli najma obrazy a drevene plastiky s nabozenskou tematikou), Rushmoor
z Velkej Britanie sa prezentoval najma ilustraciami (keramika sa nam nezdala prilis
reprezentativna), sekcia izraelskeho Mazkeret Batia obsahovala hlavne predmety
tvoriace neodmyslitelnu sucast nabozenskych obradov, ukazky tradicnych modrotlaciarskych
technik zastupovali mesto Celle (Nemecko) a domaci Meudon zvolil (celkom ocakavane)
vinarstvo.
Vystavku, ktorou sa predstavilo mesto Brezno a Horehronie, koncepcne pripravilo
Horehronske muzeum v spolupraci s vytvarnickou Lubicou Skrinarovou a
neuveritelne aktivnym Danielom Compagnonom, (okrem ineho) veducim spolku Slovensko ako
jednej zo zloziek zdruzenia Meudon europske mesto. Prave z jeho sukromnej
zbierky pochadzali vsetky vystavovane predmety, ktore urcili aj temy breznianskej casti
vystavy: keramika na Slovensku a ako regionalne specifika pastierstvo, hudobne nastroje a
tradicny odev Horehronia. Napriek tomu, ze slovenska cast vystavy neobsahovala ohurujuce a
unikatne exponaty, vyznela jemne (snad az idylicky), vdaka premyslenemu vytvarnemu
rieseniu posobila velmi vkusne a stretla sa s priaznivym ohlasom.
Slavnostne otvorenie vystavy sa uskutocnilo v ramci stretnutia predstavitelov
partnerskych miest Meudonu na urovni primatorov (ospravedlnil sa iba zastupca Mazkaret
Batia). Ucast reprezentacii, slavnostne prihovory a trojhodinova vecera po vernisazi
zvyraznili zmysel spolocneho podujatia a prisudili celej vystave vazne proeuropske
posolstvo. |