Citatelska sutaz k 10. narodeninam Horehronia

14.

,,Ze Jaraba lezi vysoko, svedci ta okolnost, ze sa tam nijake zrno neseje. Potrebnu slamu dovazaju z Myta. Ani ovos ani ine obilie nedozreje. Pestuju zemiaky a kapustu. Pod oblokmi panskeho domu videl som ucupeny bob. Tahunov niet (ani kone ani voly) nijakych. Cesta v zime je tu nepotrebna, len chodnik pre pesich byva pristupny, i ten nie vzdy, a casto mozno ho prebrodit len vo vacsej spolocnosti. Velku pozornost venuju lukam, ktore po strmych kopcoch nalezite hnoja na chrbte vynasanym kravskym a ovcim trusom. Statok je cisty. Stajne tak riadne, ze prevysuju cistotou mnohe chyze blizkych mestianskych domov. V nedostatku slamy postielaju listim a mechom. Po vycudeni hnoja poleju podmostinu vodou a stajnu vyvetraju. Riad domovy je umyty a vysuchany, mlieko a maslo moze pit a jest bez ostychania i ta najdelikatnejsia dvorska dama. Chyzky su takmer vsetky murovane a napospol cistotne."
Takto pise v cestopise Prechod cez Certovicu Gustav Kazimir Zechenter-Laskomersky o Jarabej, ktora vznikla v 14. storoci ako banicka osada. Tazili tu striebro a med a od 16. do 19. storocia zeleznu rudu.
S akymi dojmami sa z Francuzska vratil primator Brezna Ing. Vladimir Fasko?
- Primator mesta Meudon na vystavu pozval sest partnerskych miest, pricom je zaujimave, ze primatorom ponukol navstevu v obdobi od 13. septembra do 25. oktobra a vsetci sme prisli prave na otvorenie vystavy. Meudon sa javi ako europske mesto. Pamatam sa na chvile z roku 1997, ked sme ho navstivili po prvykrat a uz vtedy sa predstavil ako mesto Europy, kde platili meudonske eura. Brezno sa prezentovalo svojou vystavkou a propagaciou nielen mesta, ale celeho Horehronia. Bol to zaciatok momentu, ktory vyustil do 4. maja 1999, kedy sme za ucasti predsedu vlady Slovenskej republiky podpisali dohodu o priatelstve a spolupraci.
V com je zmysel tychto dohod? Vzajomne predstavit druzobne krajiny, ich historiu, sucasnu kulturu, sportove, spolocenske aktivity, ktore by mali vyustit do aktivit hospodarskych, podnikatelskych. Zial usilim jednotlivych kulturnych suborov, sportovcov, hotelovej akademie a strednej priemyslovej skoly to konci.
Na rokovaniach sme prebrali otazku dorozumievania. Je potesitelne, ze v ostatnom case sa nasa mladez od utleho veku uci cudzie jazyky. Zaujimave, ze vo Francuzsku sa prestava ucit nemcina a sustreduju sa na anglictinu. Myslim si, ze aj my by sme sa v skolach mali zorientovat a zvysenu pozornost okrem nemciny venovat vyucovaniu francuzstiny a anglictiny. Na podnet predstavitela belgickeho mesta som navrhol uskutocnit multilateralne druzby. Brezno je prikladom a pionierom, ked s polskym Ciechanowom uzavrelo obojstrannu dohodu o spolupraci. Primatori miest suhlasili. V priebehu tohto roka sa pokusime pozvat na skusenostnu navstevu predstavitelov nemeckeho mesta Celle. Nerobime to pre seba, robime to pre nasich obyvatelov. Slovensko kazdorocne navstivi niekolko stovak francuzskych obcanov. Ved uz gen. M. R. Stefanik - ktoreho meno nesie nase namestie, jeho socha tu stoji od roku 1929 a kopia sa skvie v Meudone - daval zaklady takejto spoluprace.

Zivot ako modlitba

Pred rokom schvalila Narodna rada Slovenskej republiky 9. september ako pamatny den obeti holokaustu a rasoveho nasilia. Pred sestdesiatimi rokmi, prave v tento den vstupilo do platnosti nariadenie slovenskej vlady c. 198/1941 O pravnom postaveni Zidov – tzv. zidovsky kodex, obsahujuci 270 paragrafov so zakazmi a nariadeniami, ktorych spolocnym menovatelom bola rasova diskriminacia tejto skupiny slovenskeho obyvatelstva. So zamerom blizsie spoznat kulturu a tradicie Zidov a upozornit na toto nie prave lichotive obdobie slovenskych dejin spristupnili v Horehronskom muzeu, symbolicky 9. septembra, vystavu s nazvom Zivot ako modlitba. Poprvykrat v historii muzea sa v jeho priestoroch prezentuje tema, zostavajuca pre mnohych este dodnes velkou neznamou.
Podtitul vystavy Z historie a tradicii zidovskej komunity napoveda, ze ide o dve samostatne, ale navzajom suvisiace casti. Zbierkou judaik – predmetov suvisiacich s izraelskym nabozenstvom (judaizmom) sa predstavuje SNM – Muzeum zidovskej kultury v Bratislave. Jej nazov Tora pisana, tora zita charakterizuje princip zidovskeho nabozenstva vychadzajuci z Tory (Zakona, ktory daroval Boh Izraelitom na hore Sinaj) a z jeho ucenia, ktoreho cielom je posvatit kazdodenne konanie veriacich zidov a viest ich zivot k zboznosti. V realnom zivote je tento zbozny sposob zivota sprevadzany mnozstvom predmetov pouzivanych pocas modlitieb a obradov v domacom prostredi aj v synagoge. Prostrednictvom vystavenych svietnikov, obradovych textilii, modlitebnych knih a ostatnych predmetov suvisiacich s dennymi a vyrocnymi bohosluzbami mame moznost spoznat nielen duchovnu kulturu Zidov, ale aj ich historiu, pretoze vacsina sviatkov je zaroven pripomienkou dolezitych udalosti v historii ich naroda.
Odlisny, dokumentarny charakter ma druha cast vystavy, pripravena Horehronskym muzeom. Konkretizuje diasporu Zidov do podoby pribehu breznianskej zidovskej komunity a jej miesta v obcianskej spolocnosti mesta v 19. a 20. storoci. Prostrednictvom pramenneho materialu, spomienkoveho rozpravania a fotografii, ktore boli zvacsa jedinymi pamiatkami, co obetiam holokaustu zostali, je ciastocne zrekonstruovana takmer storocna pritomnost Zidov v Brezne. Ich tragicky osud zosnovany statnou ideologiou vojnovej Slovenskej republiky sposobil, ze sme toto etnikum a jeho kulturu nemohli blizsie spoznat. Z takmer dvestoclennej zidovskej komunity sa do mesta po Druhej svetovej vojne na kratky cas vratilo len asi strnast ludi.
Zamestnanci Horehronskeho muzea veria, ze pripravenou vystavou uspokoja tych navstevnikov, ktori sa o teme (opradenej casto roznymi legendami) chcu dozvediet viac a inspiruju ich k dalsiemu poznavaniu, pochopeniu odlisnosti a porozumeniu, nevyhnutnemu k vzajomnej tolerancii. Tesia sa na ich navstevu v priestoroch Mestianskeho domu c. 13 do 20. oktobra.

Ivica Kristofova

Francuzska asociacia Meudon – europske mesto pripravila na druhu polovicu septembra vystavu Ludove umenie a tradicie Meudonu a jeho partnerskych miest, ktorej vernisaz sa uskutocnila 13. septembra v modernom Centre umenia a kultury v Meudone pri Parizi.
Jednotna vytvarna koncepcia vystavy pridelila kazdemu z miest nevelku plochu v spolocnej vystavnej miestnosti a dve figuriny na instalaciu tradicneho odevu umiestnene na dlhom mole v jej centralnej casti. Vystava posobila kompaktne, aj ked zastupenie predmetov z jednotlivych krajin a miest nebolo prilis rovnomerne: minimum trojrozmerneho materialu vystavovalo belgicke partnerske mesto Woluwe St – Lambert, muzeum z Ciechanowa (Polsko) prislo s velkou vypravou originalnych predmetov (skvele boli najma obrazy a drevene plastiky s nabozenskou tematikou), Rushmoor z Velkej Britanie sa prezentoval najma ilustraciami (keramika sa nam nezdala prilis reprezentativna), “sekcia” izraelskeho Mazkeret Batia obsahovala hlavne predmety tvoriace neodmyslitelnu sucast nabozenskych obradov, ukazky tradicnych modrotlaciarskych technik zastupovali mesto Celle (Nemecko) a domaci Meudon zvolil (celkom ocakavane) vinarstvo.
Vystavku, ktorou sa predstavilo mesto Brezno a Horehronie, koncepcne pripravilo Horehronske muzeum v spolupraci s vytvarnickou Lubicou Skrinarovou a neuveritelne aktivnym Danielom Compagnonom, (okrem ineho) veducim spolku Slovensko ako jednej zo zloziek zdruzenia Meudon – europske mesto. Prave z jeho sukromnej zbierky pochadzali vsetky vystavovane predmety, ktore urcili aj temy breznianskej casti vystavy: keramika na Slovensku a ako regionalne specifika pastierstvo, hudobne nastroje a tradicny odev Horehronia. Napriek tomu, ze slovenska cast vystavy neobsahovala ohurujuce a unikatne exponaty, vyznela jemne (snad az idylicky), vdaka premyslenemu vytvarnemu rieseniu posobila velmi vkusne a stretla sa s priaznivym ohlasom.
Slavnostne otvorenie vystavy sa uskutocnilo v ramci stretnutia predstavitelov partnerskych miest Meudonu na urovni primatorov (ospravedlnil sa iba zastupca Mazkaret Batia). Ucast reprezentacii, slavnostne prihovory a trojhodinova vecera po vernisazi zvyraznili zmysel spolocneho podujatia a prisudili celej vystave vazne proeuropske posolstvo.