Bozena Bobakova:BIELA DCERA

12.

Veru, veru.
Dietatko Ivana.
Ivanka.
Cukor, biele zlato.
V materskej skolke najkrajsia. Najsikovnejsia. Etele cez hukot hrubych prepitych hlasov zvoni v usiach jej prenikavy detsky hlasok, ako prednasa basnicky, ako hra Snehulienku, princeznu, kucharku, motyla, mamicku velikanskej babiky, ktoru jej kupil nebohy Stefan Dujka za niekolko stovak kvoli jedinemu dvojminutovemu vystupu – vsetky tie detske roly, nenapodobitelne mile, nenavratne stratene.
Ivanka Dujkova, Etelino a Stefanovo dievcatko, ich pycha a nadej.
Etela je presvedcena, ze svoje vlastne ciganske dieta by nikdy nebola vedela tak vrucne, oddane, otrocky lubit ako maleho bieleho pankharta, ktory sa narodil nezelany, nechceny, nenavideny.
Celkom nahodou pocul raz Stefan Dujka, ako sa novy kamarat v partii rozculuje, ze sa mu zena pozabudla, pokym on tvrdol v base. Vyhrazal sa jej i novemu prirastku v rodine, ze koruny od neho neuvidia, nech skapu hladom, najma mravciak, ktoreho je on nie povinny chovat.
Stefanovi Dujkovi, dobraciskovi s rukami ani lopaty, z nicoho nic prislo nevinneho decka luto. Chuda, tazky bude mat zivot pri divom, nenavistou horiacom otcimovi. Co z neho vyrastie? Aj povedal kamaratovi, clovece, ty mas skalu namiesto srdca, ved neboza za nic nemoze, samo sa nepytalo na svet, preco by malo bez viny trpiet? Keby tak bolo moje, dakoval by bohu-otcu, ake je to len pritulne take male, ani maciatko, ale moja zena mi decko nikdy neporodi.
Kamarat odsekol, tak si ho teda ber, ked sa ti tolme ziada zasranov. A vtedy, Stefan Dujka, osvieteny nahlym vnuknutim, naozaj vazne zauvazoval, ci by reku naozaj ... ak Etela pristane ... Mozno sa aj ona potesi zabavke. Je z nej teraz cela milostpani, penazi maju kolko chcu a take male rucky, ked ta potlapkaju po lici ... Etela hrdo vyobliekana bude vykracovat za paradnym kocikom, ludia budu don nakukat, cudovat sa: Ake biele dieta! Nik by nepovedal, ze je Ciganca!
A dieta sa naozaj nikdy nema dozvediet, ze je nie vlastne.
Etela suhlasila, nuz obaja hned odcestovali dieta pozriet. Bolo dost zanedbane, zubozene, ale tvaricku malo milu, preto sa Dujkovci s matkou dohodli a po uradnych formalitach si Ivanku vzali. Mali pritom tazko vyjadritelne, nejasne, zmatene, ale dost uvedomele prianie, aby biele dieta pomohlo preklenut priepast nevrazivosti, ktora ziva medzi bielymi a ciernymi spoluobcanmi, akokolvek rozne uradne prikazy a vyhlasky a nariadenia odporucaju bielym ludsky a ohladuplny postoj k tymto potomkom davnych orientalnych kocovnikov.
- Vedela som, ze si blazniva, len co si otvorila usta, - povedala Kvetovana opovrzlivo.
- Prinesiem ti z mojich detisk niektore, ked si taka zaziadana, takeho tovaru je u mna vzdy dost.
Etela tazko vstala, neistym krokom a bez rozlucky sa pobrala k dveram. Nechapal ju nik, bolo to neznesitelne.

Miestny odbor Matice slovenskej v Brezne pripravil v druhej polovici januara pre svojich clenov, a nie len pre nich, spomienkove stretnutie na Jozefa Skultetyho (150 rokov od narodenia, 55 rokov od umrtia). Clovek, Slovak, narodovec, vela rokov spravca Matice slovenskej so sidlom v Martine, redaktor Narodnych novin, prozaik, basnik, profesor, objavovatel literarnych talentov...
Stretnutie bolo v Horehronskom muzeu. Chcel som..., ale zial, nestalo sa..., preto teraz a takto..., snaha bola pripomenut, ze Skultety si vymenil niekolko listov s M. Razusom. Posledny v roku 1936. Pisal i A. P. Zatureckemu (1899), Zechenterovi – Laskomerskemu... Chcel som aj preto, ze Skultety vo svojich, kratkych prozaickych pracach ma uvahu, ktoru pomenoval Hronec (1873). Pekne opisal Kralovu holu a rodinu Hrmenovcov. Dielko vzniklo bud z pocuteho, alebo Skultety v tom nasom vychodnom regione bol. Obdobne vznikol i lubietovsky Vavro Brezula, ale... V Skultetyho zivotnej ceste ma zaujal rok 1888. V tom roku sa ozenil, a...
Osmicky, ktore spolu s jednotkou davaju cislicu dvadsatpat. Osmicka je vraj dobrym cislom. Prisudzujeme ju vyznamnym osobnostiam. A ked su tri osmicky, ake su to osobnosti. Kolko z nich sa moze popysit s tymto udajom? Dvaja, traja, viaceri? Dajme sa prekvapit.
Ked sa Skultety ozenil, mal uz tridsatpat rokov, a prave v tom roku sa vo Vrbici pri L. Mikulasi narodil M. Razus (18. 10. 1888). Ten Razus, ktory v roku 1936 pisal Skultetymu, ze ...”uz v nasich pomeroch (rozpad SNS) je tazko s nervami, so zdravim... Vsetko ma umara. Prisiel by o rozum...” Presiel rok aj nieco a Razus je mrtvy.
S osmickami je obklopeny i brezniansky rodak, evanjelicky knaz – Jan Mikulas Pepich (8. 12. 1811 - 5. 3. 1888). Otec Jan, matka Anna, rodena Lopusna. Pepich posobil v lubietovskej evanjelickej farnosti patdesiatjeden rokov (1837 – 1888). Bol to clovek s cistym slovenskym srdcom, aj ked vtedy boli casy vrenia, nepokojov (1848 – 49, cisarske, honvedske vojska...). J. M. Pepich, sedivy knaz s bielou apostolskou bradou bol dobrym priatelom K. Kuzmanyho (1806 – 1866).
Na jednom listku s poznamkami sa opat objavili osmicky. Patria Martinovi Benkovi. Dna 21. septembra 1888 sa narodil. Bol najmladsi z rodiny Jozefa Benku v Kiripolci (Kostoliste). Martin Benka. Vynikajuci maliar, publicista, spisovatel. Do jeho zivotnej cesty sa postavilo i mesto Brezno. Stalo sa tak v roku 1944. Vypuklo, zacalo SNP. Benka maloval v okoli B. Bystrice. Udalosti ho posunuli do Mostenice, potom do Brezna, kde sa zdrzal dlhsie. Vari z tych cias sa utvorilo priatelstvo medzi Benkom a rodinou A. Schustera.
M. Benka pisomne spracuval drobnicky z potuliek slovenskymi krajmi. Na Horehronie, konkretne hradsku od Zavadky az po Telgart. Cez leto (1942) boli preteky automobilov. Auto zrazilo psa. Velkeho bundasa. Pecienka z neho sa objavila na e... stole. Maly chlapcek sa pyta: “Mama, a ma aj ovca pazduriky?” Dostal odpoved, ze niekedy aj ovce maju pazduriky (Benkove rozpravania, 1988).
Brezniansku mentalitu, zmyslanie obyvatelov v rokoch 1848 – 1849 okusil aj Jozef Miloslav Hurban, ktory zomrel 21. februara 1888. Mal svoje roky a v Brezne sa udrzuje jeho historka s fajkou, ktoru v miestnom hostinci kupil za osem piatok kosutok, lenze... o par dni velitelstvo armady zakazalo kosutky v obchodoch prijimat. Za ten kratky cas pobytu v Brezne Hurban byval u Cipkayovcov.
Ivan Stodola, rodak z L. Mikulasa, lekar, vsestranne cinny v zapase s tuberkulozou (kupele Zelezno), spisovatel – dramatik ma s nasim mestom spolocne len to, ze divadelny subor miestneho odboru Matice slovenskej hral jeho hry, ako: Kral Svatopluk (1937 – E. Holeczyova), Marina Havranova (1942 – V. Zibrinova).
Medzi osmickarov zaradujeme M. Zochovu, S. Osuskeho, O. Hodzu, K. Lilgeho a dalsich a dalsich. Vsetci boli osobnostami, osobnosti, ktore svojou pracou, cinmi posunuli slovensky vyvoj dopredu.
Tri osmicky jednotka davaju cislo dvadsatpat, ktore je uplnym protikladom osmicke, ma inu ludsku hodnotu.

(sg)