predsedovi Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria a starostovi Michalovej Mgr. Jaroslavovi Bercikovi:
o Ako hodnotite rokovanie XIII. snemu Zdruzenia miest a obci Slovenska (ZMOS), ktory sa uskutocnil v dnoch 15. a 16. aprila v priestoroch vystavneho a kongresoveho centra Incheba v Bratislave?
- Po uvodnych vystupeniach primatora Bratislavy a starostu Petrzalky sa delegatom snemu prihovorili ustavni predstavitelia prezident republiky Rudolf Schuster, predseda parlamentu Pavol Hrusovsky a premier Mikulas Dzurinda. Hlavnou temou ich prihovorov boli rokovania o pristupovych zmluvach do NATO a EU. Po nich mali slovo hostia snemu, predovsetkym ministri vlady a ich statni tajomnici. Viktor Niznansky, ktoreho vlada poverila reformou a modernizaciou verejnej spravy, informoval o priebehu a financovani tejto reformy.
Rokovanie snemu zacalo schvalenim programu, predsednictva, navrhovej, mandatovej a volebnej komisie. Jeho ucastnici sa venovali predovsetkym prechodu kompetencii na obce a mesta, kazdy z nich kritizoval najma nedostatocne financne zabezpecenie kompetencii, a to predovsetkym v skolstve. Ak nebudu obce a mesta uspesne v rozporovych konaniach a financne prostriedky na prevadzku predskolskych a skolskych zariadeni im nenavysia, nebudu mat z coho financovat tieto zariadenia.
Na programe rokovania bola aj volba predsedu ZMOSu, pretoze uplynulo funkcne obdobie doterajsieho predsedu Michala Sykoru. Regionalne zdruzenia za kandidatov navrhli primatora Povazskej Bystrice Lubosa Lackovica, primatora Zvolena Vladimira Manku, primatora Ziliny Jana Slotu, starostu Strby Michala Sykoru a primatora Nitry Romana Viteka. Tajnym hlasovanim v prvom kole nebol zvoleny ani jeden z kandidatov. Do druheho kola postupili L. Lackovic a M. Sykora, ktory bol uspesnejsi.
Snem schvalil stanovy, uznesenia a programove zameranie na obdobie rokov 2003 - 2006. Z progamoveho zamerania vyplyva, ze ZMOS sa v tomto obdobi prednostne zameria na dalsie posilnovanie samospravy miest a obci v spolocnosti a obhajovanie jej prav a zaujmov. Bude podporovat a iniciovat navrhy obsahovo zamerane na doslednu pripravu a realizaciu decentralizacie a dekoncentracie statnej moci z ustrednych organov statnej spravy a organov miestnej statnej spravy na samospravu miest a obci. S cielom naplnit spolocnu strategiu a dlhodobe ciele, smerujuce k posilnovaniu postavenia samospravy obci a miest, bude ZMOS: zjednocovat postup miest a obci pri plneni zverenych uloh a navrhovat organom statnej moci systemove opatrenia na vytvaranie pravnych, financnych a ekonomickych podmienok na podporu plnenia uloh miest a obci; podporovat zmenu danoveho systemu, najma posilnovat, stabilizovat strukturu a rast danovych prijmov; budovat efektivne fungujuci system prenosu informacii o skusenostiach miest a obci so vstupom do EU, o moznostiach ziskania financnych grantov z predvstupovych a strukturalnych fondov EU, pozadovat prijatie a ratifikaciu doposial neprijatych clankov Europskej charty miestnej samospravy; uzko spolupracovat so samospravou VUC, predovsetkym v oblastiach spolocnych pre celu uzemnu samospravu; podporovat vytvorenie systemu vzdelavania volenych predstavitelov a pracovnikov miest a obci a skvalitnovat informacny tok medzi ZMOS, clenskymi mestami a obcami a regionalnymi zdruzeniami.
Ja osobne hodnotim rokovanie snemu ako konstruktivne hlavne vo vseobecnej rovine. Chybali mi vsak konkretnejsie vysledky niektorych uzneseni nasho zdruzenia, pretoze nie je dobre vzdy hodnotit veci len vo vseobecnej rovine. Za niektore uznesenia, ktore sa tykaju najma reformy verejnej spravy, treba niest aj konkretnu zodpovednost, a to na vsetkych urovniach oganov ZMOS.

V niektorych lyziarskych strediskach na Slovensku dostatok snehovej pokryvky umoznil velkonocne akcie a rozlucku so snehom. V turistickych strediskach v okoli Brezna lyziarska sezona uz skoncila. V Myte pod Dumbierom sa pocas sviatkov nelyzovalo, kde bola rozlucka v predchadzajuci vikend. Sviatky na lyziach zaujemcom pripravili len v Ski centre na Taloch a na Certovici. Na Taloch od piatka az do pondelka premavali tri vleky, velky devatstometrovy, osemstovka a patstovka. Pred sviatkami vleky nejazdili, aby sneh usetrili na Velku noc, ktoru mohli priaznivci tohto sportu dosyta vyuzit. Bola to definitivna bodka za sezonou. Velku noc na lyziach ponukli aj na Certovici - sedle, kde sa sice lucili uz pred dvoma tyzdnami, ale priaznive podmienky umoznili este vyuzit technicky sneh.                                                                                                    (r)                                                        Ilustracna snimka: Anna Nociarova

Poslednym sviatkom Velkej noci bol Velkonocny pondelok, s ktorym sa spajaju obycaje kupania ci oblievania vodou a sibania dievcat korbacom z cerstvych prutov. Magicky vyznam sibania suvisel s vierou v plodonosnu a zivotodarnu silu vegetacie. Kupacky vodou mali zabezpecit zdravie a krasu.

Ilustracna snimka: Peter Bercik

Ochotnicky divadelny subor z Bravacova sa na Velkonocnu nedelu predstavil na domacej scene s premierou divadelnej veselohory Emila Gollnera Aka bolest - taka medecina. O tom, ze o ochotnicke divadlo je v Bravacove velky zaujem, svedcilo preplnene hladisko vdacnych divakov, ktori castym potleskom odmenovali ,,svojich" hercov. Hru plnu veselych vystupov nastudovali v kratkom case styroch tyzdnov pod reziserskou taktovkou Jozefa Gaspera, ktory navrhol aj scenu.

Snimka: Jan Kan