Jaskyne nasho regionu a ich ochrana

Vazeni spoluobcania, citatelia nasich regionalnych novin. Dovolte mi, aby som sa predstavil. Som jaskyniar organizovany v Slovenskej speleologickej spolocnosti, oblastna skupina Brezno. Mojou ulohou je okrem objavovania aj ochrana jaskyn. Preto by som vas rad oboznamil so zakonom NR SR c. 543/2002 Z. z. o ochrane prirody a krajiny, ktory plati od 1. januara 2003. Tymto zakonom sa rusi zakon NR SR c. 287/1994 Z. z. i vyhlaska c. 295/1996 Z. z. Jaskynou podla tohto zakona je cloveku pristupny a prirodnymi procesmi vytvoreny duty, podzemny priestor v zemskej kore, ktoreho dlzka alebo hlbka presahuje dva metre a rozmery povrchoveho otvoru su mensie ako jeho dlzka alebo hlbka.
Do nepristupnych jaskyn je zakazane vstupovat, alebo inak do nich preniknut, poskodzovat a nicit chemicku a mechanicku vypln jaskyne, biotopy zivocichov a ostatne zlozky jaskynneho ekosystemu. Jaskyne su majetkom statu a su prirodnymi pamiatkami. Vytvarali sa pocas milionov rokov a v sucasnosti predstavuju jedinecny ekosystem, ktory je utociskom mnohych chranenych zivocichov. Jaskyne preto treba chranit a zachovat buducim generaciam. V minulosti boli devastovane hlavne tazbou materialu, ktory sa vyuzival na okrasne ucely (travertin, kalcit).
Pocas druhej svetovej vojny jaskyne sluzili predovsetkym ako ukryty zbehom, rasovo prenasledovanym, neskor ako municne a zasobovacie skladove priestory, napokon ako oddychove miesta vojakom a partizanom a ako ukryt ranenym a chorym. Pred prichodom frontu najma domaci obyvatelia vyuzivali jaskyne vo svojom okoli.
V sucasnosti pokracuje mechanicke poskodzovanie jaskynnej vyplne, ako aj vytvaranim ciernych skladok domoveho odpadu, znecistovanim povrchovych tokov. Buducnost nasich jaskyn je v rukach nas vsetkych bez ohladu, ci je niekto jaskyniar alebo nie. Ako sa budu tvarit nase deti, ked uvidia jaskyne plne odpadkov a pocmarane, ponicene kvaple a ostatnu vyzdobu?
Horehronsky kras tvoria krasove tereny Lopejskej kotliny medzi Hiadelskou dolinou a Hornou Lehotou v zapadnej casti Horehronskeho podolia. Dalej pokracuje najznamejsim krasom, Bystriansko - valastianskym, ktory reprezentuje spristupnena Bystrianska jaskyna. Krasove javy pokracuju Helpianskym podolim, kde sa nachadzaju jaskyne Dudlava skala, Marnikova jaskyna a ine. Pri prameni Hrona uz zasahuje kras Muranskej planiny, ktory patri do Spissko-gemerskeho krasu. Veporske vrchy su zastupene Hroncianskou jaskynou. Cele Horehronske podolie, ale aj prilahle vrchy a doliny, to je jeden velky kras, ktory je velkou vodozbernou oblastou. Nachadza sa na nej mnoho ponorov a vyvieraciek, ktore sa daju pouzit na zasobovanie pitnou vodou. Na tomto krase pracoval uz v predvojnovom obdobi R. Kovalcik, po druhej svetovej vojne F. Jirmer so spolupracovnikmi. V sucasnosti je Horehronsky kras v pracovnej posobnosti breznianskej oblastnej skupiny Slovenskej speleologickej spolocnosti, ktora pracuje na niektorych lokalitach krasu, kde nachadzame nove podzemne priestory.
V regione sa nachadzaju desiatky jaskyn, ktore su vedene v Statnom zozname jaskyn na Slovensku. V sucasnosti jaskyne regionu poskytuju vhodny material na studium vzniku jaskyn pocas striedania teplych a chladnych obdobi stvrtohor.
Na zaver by som rad podakoval vsetkym obcanom, ktori sa k prirode a k jaskyniam spravaju ohladuplne a vedu k tomu aj svoje deti. Prostredie, v ktorom zijeme, si treba chranit. Ved bez rozvoja cestovneho ruchu (turistiky) sa region nebude rozvijat a cesta k tomu vedie iba cez zachovane prirodne prostredie. Privitam vsetky podnety na zabranenie znecistovania jaskyn, ale aj inym prehreskom voci prirode.
Ak vas zaujal moj prispevok a chceli by ste sa dozvediet viac o tom, co je kras, ako vznikaju jaskyne, kde sa nachadzaju a kolko ich mame na Slovensku, ale aj ine zaujimavosti o jaskyniach, mozete sa kontaktovat na c. t. 0904 553097, kde mozete nahlasit aj pripadne zistenie porusovania zakona voci prirode.
Dovolte mi este pripomenut, ze vstup do jaskyne bez povolenia je nielen zakazany, ale aj nebezpecny.

Matus Matejka

V uplynulych dnoch sa zisli vrcholne organy Dobrovolnej poziarnej ochrany (DPO) okresu Brezno na svojom pravidelnom zasadnuti. Clen prezidia DPO SR a okresny predseda Peter Turna v uvode svojej spravy informoval o diani v ramci prezidia DPO SR.
Na zaklade schvaleneho rozpoctu okres Brezno na cinnost dostal dotaciu vo vyske 70 percent, co hodnotia kladne, lebo ako jedinemu obcianskemu zdruzeniu nebol rozpocet krateny. Nemaly podiel na tom maju vsetci clenovia, pretoze sa prihliadalo na cinnost odvedenu pri povodniach. Zvysne financie budu zabezpecene z clenskeho, z predaja casopisu Poziarnik a z najmu priestorov. Informoval, ze z funkcie zemskeho velitela odstupil Jan Slezak a v marci v Dolnom Kubine zasadala exekutiva CTIF na cele s prezidentom.
Pri hodnoteni cinnosti P. Turna v suvislosti so zacatim hry Plamen sa dotkol neuspokojiveho stavu v pocte kolektivov zapajajucich sa do hry. Predsednictvo a komisia mladeze rozanalyzovali priciny a prijali opatrenia. Na previerkach pripravenosti sa zucastnilo viac ako 80 percent kolektivov, na ich dostojnej priprave sa podielali organizacie z Jasenia a z Bacucha. Hasicske zbory organizovali a zucastnovali sa na roznych poharovych sutaziach aj mimo okresu a s celoslovenskym vyznamom. Za vzornu reprezentaciu obci a okresu Brezno im patri uprimne podakovanie. Vysledky a hodnotenie okresu skresluje skutocnost, ze hasicske zbory neposielaju dokumentaciu z taktickych cviceni, aj ked boli na vysokej urovni. V jarnom obdobi sa sustreduju na preventivne protipoziarne prehliadky, relacie v miestnych rozhlasoch aj na nazornu agitaciu.
Pri vlanajsom neprijemnom zivle - povodniach - clenovia preukazali velku moralnu silu a nehladiac na unavu a fyzicku vycerpanost cez den ci v noci zasahovali vsade, kde bolo treba. Za toto ich usilie koncom roka prezident DPO SR JUDr. Jozef Minarik najobetavejsim clenom odovzdal dakovne listy.
V zlozitych podmienkach vyplyvajucich zo stavu v nasom regione uskutocnili skolenie devatdesiatich osmich velitelov, preventivarov a strojnikov. Tato cinnost rozvijana vo vsetkych oblastiach bude o to tazsia, ze riaditel OV DPO uz pracuje iba na polovicny uvazok. Znizujuci sa stav clenskej zakladne moze ohrozit existenciu okresnej organizacie a moze sa stat, ze za svojimi povinnostami budu nuteni cestovat do Banskej Bystrice alebo do Zvolena. Vdaka niektorym organizaciam, ktore robili cistky clenov bez prijimania novych, nebolo naplnene cislo 1500 clenov a uz je tu dosledok. Je to nezodpovednost voci vacsine organizacii, ktore rozvazne riesili aj poriadok v clenskej zakladni. Statny tajomnik upozornil, ze len pri vyssej organizovanosti v okrese ich budu akceptovat a podporovat ako doteraz, inak okresna organizacia v Brezne zanikne.
Zvysenie clenskej zakladne sa ocakava hlavne v organizaciach Brezno mesto, Osrblie, Polomka, Pohorela a v dalsich. Pre sekretariat v Bratislave je meradlom clenskej zakladne pocet odobratych clenskych znamok a nie pocet clenov uvadzany v hlaseniach. Bolo konstatovane, ze stanovy, statut o povysovani a udelovani medaili sa dodrziavaju mizerne alebo vobec. Na OV DPO chybaju hlasenia o vykonani vyrocnych valnych zhromazdeni.
Aktualne otazky stavu poziarovosti v okrese Brezno priblizil pracovnik Hasicskeho a zachranneho zboru v Brezne, clen predsednictva Ivan Svantner. V sledovanom obdobi bolo 149 vyjazdov, z toho 87 poziarov a 55 technickych zasahov. Vypalovanie travy malo na svedomi 31 poziarov, sedemkrat horel lesny porast, trikrat domy a raz byt. Pri poziaroch nebol nikto usmrteny a skody vycislili na 3 892 800 korun. Z tohto prehladu vidiet, aka dolezita je prevencia, dodrziavanie bezpecnosti, ale cierne flaky okolo nas svedcia o nezakonnom konani obcanov pri ,,cisteni" svojich luk a pasienkov. Skoda, ze je tazke usvedcit pachatela.
Ucastnici rokovania sa oboznamili aj s pripravami na hru Plamen, ktora sa uskutocni vo dvoch kolach, dolna cast 8. juna vo Valaskej a horna cast 22. juna v Polomke. Sutazit sa bude podla starych pravidiel. Na zaver zaznelo odporucenie organizaciam, aby si v ramci svojich moznosti pripomenuli sviatok svojho patrona sv. Floriana, a tak propagovali slachetnu myslienku, ktora je vysita na zastavach dobrovolnych hasicov.

Pavol Zelencik, okresny velitel