Igor Stulajter, hasic, Brezno:
- Na referende o vstupe do Europskej unie sa zucastnim. Tato zalezitost je velmi slabo propagovana, potrebujem viac informacii o tom, co nam vstup do EU prinesie a na zaklade toho sa rozhodnem.

Filip Skorik, dochodca, Brezno:
- Zucastnujem sa na vsetkych volbach a pojdem aj na toto referendum. Informacii je vela, sledujem ich v spravach. Ako sa rozhodnem, to sa este uvidi.

Mgr. Petra Zemkova, na materskej dovolenke, Cierny Balog:
- Myslim si, ze by bolo dobre zucastnit sa na referende o nasom vstupe do Europskej unie. Samozrejme, ze sama sa zucastnim. Vnimam ho ako sancu pre seba a aj pre svoje deti. Tymto vstupom nasa republika urcite vela ziska. Mozno, ze sa nam tieto ocakavania nesplnia hned v prvych rokoch, ale urcite dalsie generacie posudia tento krok ako velmi uspesny.

Zuzana Kubaliakova, studentka, Brezno:
- Na referende o vstupe do Europskej unie sa urcite zucastnim. Moja odpoved bude ,,ano", pretoze je to spravna vec. Otvori nam to nove moznosti.

Jan Matejcek, robotnik, Brezno:
- Suhlasim so vstupom do Europskej unie, pretoze uz nemozeme zit tak ako dakedy a pocuvat Sovietsky zvaz, ktory nam len bral a este stale nam dlhuje. V Europskej unii nam aspon pomozu, preto sa na referende zucastnim.

Maria Zelena, dochodkyna, Cierny Balog:
- Podla mna referendum o vstupe do unie nie je velmi propagovane. Sledujem televiziu, citam noviny, ale myslim si, ze ludia su slabo informovani. Na referende sa zucastnim, ale este si musim rozmysliet, ako odpoviem. Myslim si, ze pre starsich ludi to uz bohvieco nebude, ale mladym to urcite daco prinesie.

(ng, ma) 

 Predaj, prenajom majetku mesta?

V tomto prispevku reagujem na plagaty s textom dotykajucim sa Lesov mesta Brezno, s. r. o., Hotela Dumbier, s. r. o., firmy BYPOS Brezno, s. r. o., a ich pripadneho predaja, ktore boli vylepene na niektorych vchodoch na sidlisku Mazornikovo.
Myslim, ze predaj, alebo prenajom Lesov mesta Brezno, s. r. o., a Hotela Dumbier, s. r. o., by sa nedotkli penazenky obyvatela tak, ako by to bolo v pripade predaja (prenajmu) firmy BYPOS Brezno, s. r. o., vyrobcu a dodavatela tepla a teplej uzitkovej vody.
K problematike Lesov mesta Brezna sa nemozem vyjadrit, lebo ju nepoznam a ci budu po predaji Dumbiera v hoteli vysoke ceny, to radovych obyvatelov Brezna velmi netrapi. Ina situacia moze vzniknut odpredajom (prenajmom) firmy BYPOS Brezno, s. r. o. Uvediem mozny priklad: Ak kupec kupi BYPOS Brezno, s. r. o., napr. za 100 milionov korun, jeho hlavnym cielom bude, predpokladam, co najrychlejsia navratnost investicie. Ak si ju stanovi na pat rokov pri vyrobe 250 000 GJ (gigajoulov) tepla rocne, co je 1,25 miliona GJ za pat rokov a predstavuje narast 80 Sk/1 GJ v obdobi piatich rokov, teda osemdesiat korun viac za GJ v kazdom roku. Ak stvorclenna rodina v najomnom dome (cinziaku) spotrebuje rocne na ustredne kurenie a teplu uzitkovu vodu 60 GJ, zaplati rocne viac o 4800 korun (60 GJ x 80 Sk). A to nepocitam dalsi narast cien, ktore sposobi rast cien energii a prechod na cenu tepla bez regulacie statom, ku ktorej postupne smerujeme.
Aj ked si niekto povie, ze 4800 korun rocne nie je nic strasne, dalsi faktor je, myslim, vznik urcitej nerovnovahy medzi obcanmi mesta. Financne prostriedky ziskane z predaja budu (predpokladam) pouzite na splnenie predvolebnych slubov, lebo mestska kasa je prazdna. Takze viac-menej nedobrovolne sa kazda rodina byvajuca v cinziaku bude pocas mnoho rokov skladat na vystavbu napr. zimneho stadiona, plavarne!, domu smutku alebo inych poloziek z volebneho programu. Je v poriadku, ze budu prispievat len obyvatelia cinziakov, odhadujem okolo 15 tisic obyvatelov, ale nie obyvatelia rodinnych domov (7000 obyvatelov)? Alebo budu prispievat inou formou?
Myslim si, ze o vsetky uvedene firmy bude zaujem, pretoze napr. BYPOS Brezno, s. r. o., aj ked su zariadenia na vyrobu tepla a rozvodu aj starsie, su udrziavane v ramci financnych moznosti na solidnej urovni.
Cena tepla minimalne poslednych pat rokov bola medzi dvadsiatimi najlacnejsimi vyrobcami na Slovensku, co bolo velakrat na skodu v dosledku nedostatku financii na inovacie technologie.
Odporucam, aby poslanci mestskeho zastupitelstva, ktori budu rozhodovat, konzultovali o uvedenej problematike s nezavislymi odbornikmi, neopakovali negativne skusenosti z mnohych miest Slovenska a nebolo by na skodu, keby sa na tieto otazky pozreli aj ocami obyvatela najomneho domu, zohladnili oficialnu 25-percentnu nezamestnanost, demograficku a socialnu strukturu obyvatelov.
Ziadam citatelov, aby moj prispevok nespajali so stanoviskom firmy BYPOS Brezno, s. r. o., kde pracujem ako technik tepelneho hospodarstva. Vyjadrujem sa ako najomnik druzstevneho bytu a obyvatel mesta.

Ladislav Siman

Dna 9. aprila sa v Zakladnej umeleckej skole v Brezne uskutocnil 1. rocnik regionalnej akordeonovej sutaze. Tuto sutaz otvorila riaditelka skoly PaedDr. Gabriela Pravotiakova. Privitala na nej Mgr. Petra Macka z odboru skolstva mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Brezne, ktory prijal pozvanie na sutaz. Zucastnilo sa na nej dvadsatpat ziakov zo ZUS Brezno, Tisovec, Detva, Helpa a Valaska. Sutazilo sa v styroch kategoriach v solovej hre a piata kategoria – komorna hra – bola rozdelena na dua, tria a kvarteta. No a co by to bola za sutaz, keby namala porotu? Ta bola zlozena z troch clenov – predseda poroty Mgr. art. Pavol Zapotocny (ZUS Martin), Zdenka Nemesova (ZUS B. Bystrica) a Iveta Zilovcova (ZUS Puchov). Porota mala tazku ulohu v rozhodovani, musela zhodnotit vykony ucinkujucich, ktori hrali na vybornej urovni a napokon rozhodla takto: v 1. kategorii na 1. mieste sa umiestnila Martina Kesterova, v 2. kategorii 1. miesto ziskala Petra Niklova, 2. miesto Katka Kompanekova a 3. miesto Livia Svantnerova. V 3. kategorii na 2. mieste skoncila Lucia Janostiakova a na 3. mieste Katka Niklova, v 4. kategorii Petra Cajkova ziskala 1. miesto a Katka Bitalova 3. miesto. V 5. kategorii - duo ziskali Janka Malatova a Katka Kompanekova 2. miesto, kvarteto z triedy ucitelky Bruchackovej sa umiestnilo na 2. mieste a trio z triedy ucitelky Vetrakovej na 3. mieste. Ostatni sutaziaci ziskali cestne uznania za ucast na sutazi. Vsetkym sutaziacim blahozelame a porote dakujeme za snahu rozhodnut spravodlivo. Dakujem aj svojim kolegom, ktori mi pomohli pri organizovani tejto sutaze.
Dufam, ze vsetkym ucinkujucim, ale i pedagogom sa v Brezne pacilo a verime, ze na 2. rocnik tejto sutaze, ktora sa uskutocni o dva roky, prijimu pozvanie viacere skoly z nasho kraja a sutaz si zachova tradiciu.

Miroslava Vetrakova

Velkonocne ozdoby

Velka noc sa spaja s jarnym obdobim a k jari patri veselost a optimizmus. Sviatky jari, to je v prvom rade prilezitost pre deti. Velkonocno-jarnu atmosferu, tvorivost, fantaziu, predstavivost sme mali moznost spolu s nasimi vnucatami zazit v priestoroch Klubu dochodcov v Predajnej z iniciativy starostky obce dna 11. aprila.
Rozne dekoracie a drobnosti, ktore maju vniest stopy jari do nasich pribytkov, nam priniesli kraslicove inspiracie. Zdobenie pestrou kombinaciou farieb nanasanych na zafarbenu skrupinu spendlikovou hlavickou a tiez cipkovane kraslice zhotovene vysokootackovou vrtackou, vajicka zdobene plastickym voskovym reliefom a volne rozlozenymi motivcekmi. Tie deti, ktorym neslo malovanie, mohli si vyskusat svoje schopnosti pomocou jednoduchych vystrihovaciek – zhotovit nelkonocny pozdrav v tvare zvieratiek a rozne drobne dekoracie. K pravej velkonocnej atmosfere patri velkonocny baranok upeceny z piskotoveho cesta. Tuto radost urobila detom veduca klubu M. Mikloskova, ulohou deti bolo sladkost ozdobit vlastnou fantaziou. Na zaver predvelkonocnej akcie bolo vyhodnotenie prac deti a posedenie pri caji a obcerstveni.
Tymto stretnutim troch generacii bolo vytvorene najprirodzenejsie prostredie pre uplatnenie kreativity deti hrou, ziskanym poznatkom, dosiahnutym uspechom, ci moznostou ukazat, co vedia. Kreativna cinnost dokaze cloveka prebrat z unavnej letargie. Jej vysledok, v tomto pripade pekny doplnok do bytu, zaujimava kraslica dokaze priniest radost. Na vytvorenie krasy, ci na vyhladavanie a obdivovanie by sme nikdy nemali lutovat cas. Je to jeden zo sposobov, ako v zivote nielen nachadzat vnutorne stastie, ale ho aj sirit okolo seba.

(mm)