20. MAJ  2003 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

,,Radi prijmeme pomocnu ruku partnera"

Ako sme vas uz informovali, primator Brezna Ing. Jaroslav Demian od 9. do 11. maja absolvoval svoju druhu zahranicnu pracovnu cestu v tomto roku, tentokrat do Nemecka. Poziadali sme ho o priblizenie dovodu tejto navstevy:

- Celle a Meudon oslavili patdesiate vyrocie svojho partnerstva. Nesmierne si toto partnerstvo vazia, pretoze ho povazuju za prvy impulz, ktory vysiel od nemeckeho a francuzskeho mesta v povojnovej Europe, ked v roku 1953 vtedajsi primatori miest Celle a Meudon podpisali partnersku zmluvu. O desat rokov na to, v roku 1963, nemecky kancelar Konrad Adenauer a francuzsky general de Gaulle podpisali spolocnu zmluvu medzi tymito dvoma statmi, cim zacala nova era vztahov medzi Nemeckom a Francuzskom ako europskymi velmocami.
Tieto dva staty sa teda pravom citia hlavnymi piliermi Europskej unie, o to vacsou poctou pre nas je, ze sme sa mohli zucastnit na tejto slavnosti ako partnerske mesto Meudonu.
Vypoculi sme si slavnostny prihovor predsedu frakcie Europskej ludovej strany profesora Hansa-Gerta Potteringa, ktory nas uz povazuje za sucast Europskej unie, pretoze stred Europy predsa nechce zostat v akomsi vakuu medzi zapadom a Ruskom. Vyjadril nam svoju podporu a presvedcenie, ze sa staneme sucastou velkej europskej rodiny, ktora sa bude v prvom rade snazit pomoct jej novym clenom.
Symbolika, ktora sa skryva v patdesiatrocnom trvani partnerstva Meudonu a Celle ukazuje, ze partnerstva nas obohacuju a ludia, ktori robili prve kroky pre zaciatok tohto partnerstva, neboli skeptici.
V osobnom rozhovore s primatorom mesta Celle Martinom Biermannom som zdoraznil, ze nase mesto a vlastne cela krajina ma zaujem na tom, aby bola prijimana v Europe ako rovnocenny partner vyspelych europskych statov a radi prijmeme pomocnu ruku partnera pri budovani nasej ekonomiky.
Predstavitelia mesta Celle sa vyjadrili, ze by radi nadviazali kontakty s Breznom, najprv vo sfere turistiky. Vieme, ze s ostatnymi jeho partnerskymi mestami zacinali tiez pomaly a postupne, takze to povazujeme za podanu ruku z ich strany. Povzbudil nas aj zastupca primatora Meudonu Georges Koch, ktory prisiel s myslienkou vytvorit s nemeckou stranou partnersku trojicu. Rozhodnutie zostava na nas. Ak povieme ano europskym mestam, verim, ze povieme svoje ano aj Europe.

h0320d.jpg (9660 bytes)

h0320b.jpg (14710 bytes)

h0320c.jpg (12300 bytes)

Prijatie hosti u primatora Celle

Namestie so symbolmi partnerskych miest

Zapis do Zlatej kroniky mesta

 

Ciernobalocke priezviska

Na Slovensku podla posledneho scitania ludu zije 5 379 455 obyvatelov, ktori pouzivaju 93 521 druhov priezvisk, co v priemere predstavuje 58 jednotlivcov na jeden druh. Pestre je nase Slovensko, nielen v prirodnej scenerii, v ludovej slovesnosti, ale aj v priezviskach. Co dolina a oblast, to ine pesnicky, tance, ale aj priezviska – jedno krajsie ako druhe. Odrazaju povod, historiu a vykonavane ludske cinnosti. Nebolo tomu inak ani v ciernohronskom Balogu.
Historia, ktora sa pisala v doline Cierneho Hrona, v samom srdci Slovenska, v rozlahlom chotari, ktory z troch stran obkolesuje horska hradba Veporskeho rudohoria (Vepor – kanec, brav zo staroslovienciny), hovori o vytvoreni spolocenstva, pre ktoreho povod a vyvoj je rozhodujuce, ze sa tu stretavali, zili a navzajom ovplyvnovali prislusnici roznych etnickych skupin – Slovaci, Nemci, Cesi, Poliaci, ale aj zidovska komunita (obchodnici, krcmari...) a Romovia..., ludia roznych profesii – drevorubaci, banici, uhliari, furmani, pastieri, kovaci, obuvnici, lesni uradnici, ucitelia, knazi, obchodnici, hudobnici....
Vytvorene spolocenstvo si na svoje zivobytie vytvaralo podmienky – povodne najma kupcenim s vytazenym a splavenym drevom pre medene huty v Banskej Bystrici, neskor aj banictvom a uhliarstvom pre zeleziarne v Hronci, Podbrezovej a Tisovci... Z tohto sa odvadza aj povodny nazov osad v udoli Cierneho Hrona, ako Handle – z nemeckeho slova Handler – kupec, alebo Holz – Handler – drevokupec. Povodne uradne pomenovanie drevorubacskych osad bolo Kaiserlich – Königliche Schwarzwasserer Holz Handlungen – cisarsko – kralovske drevorubacske Ciernohronske handle. Dnes v ludovej slovesnosti z tohto nazvu zostalo len pomenovanie – Handle – handelci...
Tieto skutocnosti mali dosah nielen na pomenovanie prirodnych danosti a osad, ale v spojeni s dlhymi a hlbokymi dolinami, prekrasnou prirodnou sceneriou – na celu minulu a dnesnu mnohotvarnu ludovu kulturu a tradicie Ciernohronia.
Pozn. Pre uplnost treba dodat, ze podobne na Bielom Hrone existovali za rovnakych podmienok tzv. bielohronske Handle, ktore pozostavali z dnesnych obci Bacuch, Benus, Bravacovo...
Z tohto pohladu mozeme tradicne ciernobalocke priezviska rozdelit do tychto skupin:
a) rodiny, potomkovia nemeckych drevorubacskych majstrov, z alpskych krajin, ktori zacali podla instrukciirakuskeho cisara Ferdinanda l. z 23. marca roku 1564 osidlovat pralesy v udoli Cierneho Hrona, zasobarne dreva pre medene huty v Banskej Bystrici – Auxt, Gürtl, Kliment, Schön, Schwandter, Stulreiter, Taxner – Daxner, Turnya... Ak by sme podrobili uvedene priezviska skumaniu etymologie – povodu, tak potom Auxt vzniklo pravdepodobne zo slovicka Axt – slovensky sekera, Gürtl s typicky nemeckym ü – zasa mozeme prelozit ako siroky opasok, ktory nosili drevorubaci..., ostatne priezviska podobne. Ich spojitost s drevorubacskou terminologiou sa teda neda vylucit,
b) rodiny, potomkovia slovenskych robotnikov, ktorych si nemecki majstri najimali z okolitych oblasti a postupne zapracovali do drevorubacskych robot a splavovania dreva – Belko, Kvietok, Kostial, Pobis, Zemko...,
c) potomkovia pristahovalcov – banikov, ktori prisli za pracou v baniach na zeleznu rudu a uhliarov, ktori palili drevene uhlie pre vysoke pece v Hronci a v Tisovci... Caban, Haviar, Donoval, Herich, Jamrich, Podkany, Muransky, Stubna, Tazky...,
d) potomkovia remeselnikov – kovacov, mlynarov, vyrobcov sit, debnarov, kupcov... Kovacikovci a Kovalcikovci (Kowal – polsky kovac), Sitarcik, Kupec, Vozar..., ktori boli drevorubacom, banikom a uhliarom napomocni v ich cinnosti,
e) v samotnom udoli Cierneho Hrona sa postupne vyprofilovali viacere rydzoslovenske priezviska, o. i. Kovacik, Medved, Pancik, Pepich, Rosik... Nie je vylucene, ze aj viacero inych uvedenych priezvisk vzniklo az na Ciernom Hrone. Matrika v Ciernohronskych Handloch (Cierny Balog) vznikla az v roku 1787. K tomuto obdobiu sa viaze aj vznik matrik v okolitych obciach.
Okolo roku 1848, t. j. po zruseni poddanstva, zacali byvali poddani Banskej komory s vacsou migraciu do okolia, najma do rozvijajucich sa hutnickych oblasti – Hronec, Podbrezova..., ako aj volnejsie vyhladavat partnerov v okolitych obciach – vid pracu prof. Juliusa Albertyho Statisticky vyskum matrik na Horehroni. Pred 1. svetovou vojnou zasa hlad a nezamestnanost vyhanali ludi za ocean, najma do pensilvanskych bani. Rozhodujuci exodus sa vsak uskutocnil po roku 1950 za pracou a vzdelanim fakticky do celeho byvaleho Ceskoslovenska. Z niektorych tradicnych priezvisk, ktore maju preukazatelne svoj povod na ciernohronskom Balogu, dnes uz viac jednotlivcov zije v Brezne. A da sa povedat, ze aj sucasne 3000-ove sidlisko Brezno – Mazornikovo by sa malo ratat za strnastu osadu Cierneho Balogu. Vela, najma mladych ludi si tu v poslednych rokoch zalozilo svoje rodiny. Rovnako sa rozisli do vsetkych okolitych obci, a preto si myslim, ze statistika ma koho oslovit – na celom Horehroni.
Tabulkove spracovanie vyvoja poctu nositelov jednotlivych priezvisk vsak ukazuje, kde su ohniska vzniku daneho priezviska. Napr. priezviska Auxt, Giertl, Stulrajter, Vransky, Figlus... su priezviska verne svojej lokalite. V inych castiach Slovenska su zastupene velmi malo.
(Pokracovanie nabuduce)

Ing. Milan Kovacik


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT