Sme nablizku

Stres by som zjednodusene zadefinovala ako vnutorne napatie vyvolane poziadavkami na nas. Problem je, ked sme v tomto napati dlho alebo neustale.
Poziadavky na nas niekedy zmenit nemozeme (napr. nasa pracovna napln), ale casto si tieto poziadavky davame my sami. Priklad: zena, ktora bola dlohodobo doma, nastupi do zamestnania a chce udrziavat svoju domacnost presne tak, ako ked na to mala o osem hodin viac. Student, ktory chce studovat na same jednotky (poznam aj takych), clovek, ktory nedokaze odmietnut, ked od neho niekto nieco chce (nestiha potom plnit to, co slubil). Ake jednoduche moze byt riesenie, ukazala mi jedna mlada zena, pre ktoru bolo stresom rozhodovanie: “Mam drevenu kocku, nalepim si na vsetky strany “ano” a “nie” a ked sa nebudem vediet rozhodnut, hodim si kockou.” Predtym stravila dlhe hodiny zvazovanim moznosti a aj tak sa nevedela rozhodnut, neviedlo to k rieseniu.
Prva cesta je teda zistit, ci si ja sam na seba nekladiem nadmerne naroky. Druha cesta je naucit sa “vypnut”. Vcera som bola pri kamaratke, ktora mi povedala: “Vies, rada sijem, ale pri tom musim uvazovat. Potrebovala by som robit nieco, pri com by som vobec nerozmyslala.” Cinnosti, pri ktorych nie je treba uvazovat, je vela, ale clovek musi chciet nemysliet, musi si uvedomovat, ze teraz oddychuje, ze sa chce uvolnit. Priroda je perfektna vec na uvolnenie, ale prave v nej sa clovek moze stresovat svojimi myslienkami. Tretia cesta: dokazat odlisit problemy, ktore mam riesit, od problemov, ktore su celkom mimo mojho dosahu. Casto sa opakovane a dlhodobo stresujeme tym, co nedokazeme nijakym sposobom ovplyvnit, zmenit. Ak moje dieta nema schopnosti na studium (a mam to potvrdene), nepomoze ani mne ani jemu, ked sa budem trapit, ze nebude inzinier ako ja.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

Stredoskoloviny

V strednych skolach zacalo obdobie akademickych tyzdnov a maturit. Buduci absolventi strednych skol budu musiet dokazat, ze nie nadarmo drali rifle v skolskych laviciach. Prajeme im stastnu ruku, bystru mysel a pevne nervy pri rieseni vytiahnutych otazok. Povzbudime ich priehrstim vtipov zo skolskeho prostredia.

Vychovavatelka sa pyta studentky:
- Kto bol ten mlady muz, Helenka?
- Ale moj brat.
- A ako sa vola?
- Hovoril, ze Jozo ...

...

Pocas pisomky vypli elektricky prud a v triede nastala uplna tma.
- Pan profesor, my nic nevidime, - protestovali studenti.
- To nic, piste spamati, - zareagoval lakonicky.

...

Na hodine matematiky vysvetluje profesor podstatu urokov.
- Predpokladajme, ze mas stotisic korun a vlozis ich do banky na rocny urok tri percenta. Aky bude vysledok?
- Ze ma vsetci budu pokladat za blazna.

...

Stolarsky ucen sa pyta majstra:
- Preco tie skrutky nevyrabaju bez zavitu?
- Co to tu taras za nezmysly, - cuduje sa majster.
- Ked tie zavity velmi prekazaju pri zatlkani ...

...

V jednom gymnaziu na hodine biologie:
- Pan profesor, moze AIDS prenasat aj hmyz? - pyta sa dievcina.
- Nie je to vylucene, - vysvetluje profesor, ale keby to tak bolo, mohli by ste dostat AIDS aj bez sexualneho zazitku.
- Ach, to by bola skoda.

...

V skole sa pyta profesor studenta:
- Tak, Skladany, co mi mozete prezradit o SNP?
- Pan profesor, nic konkretne, ale zacul som, ze sa nieco chysta ...

...

Dohovara otec svojmu dospievajucemu synovi:
- Synku, na zemi zijeme preto, aby sme pracovali.
- Tak ja pojdem radsej k namornictvu.

Zozbieral: Jozef Pupis

Zubny kaz – da sa mu predist?

Kazdy z nas by bol rad, keby sa mu do staroby zachovali zuby v  co najlepsom stave. Kedze vsak neexistuje ziadny zazracny prostriedok, ktory by nas ochranil pred zubnym kazom ci zapalom dasna, je len na nas, ako sa o svoje zuby budeme starat. V com teda spociva pricina vzniku zubneho kazu, ktory, ako vieme, nepatri medzi dedicne ci infekcne ochorenia?

Sklovina – je ohrozena ako prva?

Nebezpecne bakterie v ustach cukry z potravy a napojov skvasuju na kyseliny, ktore nam rozleptavaju povrch skloviny. Opakuje sa to po kazdom jedle – sklovina makne, uvolnuju sa z nej mineralne latky a na povrchu zuba vznikne biela kriedova skvrna. Zacinajuci kaz spociatku neboli, lebo v sklovine nie su nervy. Ak si zuby pravidelne a dokladne necistime a nevytvrdzujeme fluoridovymi pripravkami, biela skvrna, cize zmaknutie, sa prehlbuje. Z hladiska ucinnej fluoridacie je preto vhodne vycistit si zuby raz do tyzdna specialnymi gelmi. Medzi najucinnejsie pripravky v tejto oblasti patri Elmex s obsahom aminofluoridu. V pripade, ze je uz neskoro a sklovina sa predsa len prederavi, kaz postupuje dalej a napreduje ovela rychlejsie. Zubovina je totiz ovela maksia ako sklovina. Navyse su v nej aj nervove vlakna, a preto zaciname pocitovat bolest. V tejto chvili je nevyhnutne okamzite sa objednat k zubnemu lekarovi, inak sa bakterie dostanu az k zubnej dreni – k nervom a cievam. Vtedy uz zacina utok na zubnu dren. Pocitujeme silnu bolest po teplom napoji ci jedle a po zahryznuti, najma vecer a v noci. Ak sa nedame osetrit u zubneho lekara, zub nam moze odumriet. Bakterie z mrtveho zuba sa dostavaju dalej do organizmu a poskodzuju klby, oblicky, srdce.

Mimoriadny ucinok aminofluoridu

Rozmnozovaniu bakterii zabranuju fluoridy, ktore v kombinacii s amonofluoridom pomahaju vytvarat ochrannu vrstvu na povrchu zubnej skloviny. Potvrdzuju to i najnovsie vedecke studie svajciarskych odbornikov spolocnosti Gaba International, podla ktorych zvyseny prisun aminofluoridu zabranuje agresivnym ucinkom kyselin na zubnu sklovinu. Aminofluorid, obsiahnuty v zubnej paste Elmex, remineralizuje sklovinu, ktora sa tym stava v kyslom prostredi ovela odolnejsou. Clen vedeckeho oddelenia spominanej spolocnosti doktor Michael Homm dodava: “Dentalne studie preukazali vysoku schopnost ochrany pred vznikom zubneho kazu pri pouzivani pripravkov Elmex s vysoko ucinnym aminofluoridom. Vdaka nemu sa na zubnej sklovine vytvaraju fluoridove depa, co zarucuje ucinnu ochranu pred vznikom zubneho kazu. Intenzivny prisun aminofluoridov zastavi skore stadia zubneho kazu a moze dokonca zacinajuci kaz uplne vyliecit. Preto, ak sa chce clovek naozaj ucinne starat o svoj chrup, mal by vyskusat pripravky so spominanym aminofluoridom, ktore su k dispozicii v obchodnej sieti a kazdej lekarni.” V problematike spravnej ustnej hygieny je najlepsie sa poradit so zubnym lekarom ci dentalnou hygienickou. Ak by ste sa vsak chceli dozvediet odpovede aj na otazky o celkovej starostlivosti o chrup, nevahajte a kontaktujte infolinku Centra zdravia: 02/43429504.

Treba zacat uz ako dieta

Zanedbane kazy, pripadne rozpadnute zuby a korene, su zasobarnou bakterii, ktore ohrozuju susedne zuby a zhorsuju hygienicku uroven v ustnej dutine. Posledne vyskumy zdoraznuju, ze zdrave zuby maju vyznam aj pre celkovy zdravotny stav cloveka. Posobia na srdcovocievnu a traviacu sustavu, na pokozku, lymfaticky aparat a prinosove dutiny, ktore mozu byt ohrozene zapalmi. Zanedbavanie prevencie prehliadok a oralnej hygieny je vaznou chybou, neodpustitelnou u deti – moze negativne ovlyvnit ich dalsi vyvoj.

Cistenie zubov je pre male deti zvlast dolezite, pretoze cim dlhsie sa mliecne zuby zachovaju, tym viac sa znizuje nebezpecenstvo nespravneho postavenia druhych zubov. Taktiez to suvisi aj s dalsim vyvojom – napriklad so spravnou tvorbou klenby podnebia, vyvojom mozgu atd. Aby vsak cistenie zubov bolo pre deti nielen ucinne, ale aj znesitelne, mali by byt rodicia pri vybere zubnej pasty velmi opatrni. Potrebam malych deti je z toho hladiska najlepsie prisposobena zubna pasta Elmex s obsahom fluoridu 0,050. Pripravok ma jemnu chut, a tak si budu deti ochotne umyvat zubky bez tendencie zubnu pastu prehltat. Pre deti, ktore pouzivaju zubny strojcek alebo fixacny aparat, odporucaju zubni lekari na doplnenie hygienickych pripravkov ustnej dutiny okrem specialnych zubnych kefiek aj ustnu vodu. Jej pouzivanim sa stavaju dostupnejsie aj miesta, kde sa zubna kefka nedostane, cim mozno predchadzat vzniku zubneho kazu. Ustna voda neobsahuje alkohol, preto je vhodna pre dospelych a deti od siestich rokov.

Projekt Zdravy usmev

Z dovodu nevyhnutnej starostlivosti o detske zuby sa na Slovensku uz sest rokov realizuje podla svajciarskeho vzoru projekt Zdravy usmev. Jeho zakladnym cielom je znizit u deti kazivost zubov. Vo Svajciarsku ma uz 40-rocnu historiu a vysoko pozitivny vysledok hovori za vsetko: dvanastrocne deti maju maximalne jeden kaz ci plombu. Na rozdiel od slovenskych deti, ktore trpia pat- az viacnasobnou kazivostou. Projekt vykonavaju skolske asistentky zubnej starostlivosti v presne urcenych terminoch na cviceniach uz v materskych skolach a v zakladnych skolach. Ich ulohou je naucit deti hravou formou spravnu techniku cistenia zubov, postarat sa o fluoridaciu ich zubov a vysvetlit im, ako vznikaju na zuboch dierky. Cely projekt vznikol a vykonava sa pod zastitou obcianskeho zdruzenia Zdravy usmev v spolupraci s firmou Interpharm Slovakia, distributorom vyrobkov Elmex Gaba.

Ako sa este mozno branit proti zubnemu kazu?

Tak, ako sa posilnujeme proti chripke vitaminmi, musime nase zuby neustale chranit fluoridmi. Do ust sa dostavaju prostrednictvom napojov napr. v caji, mineralkach, v jedlach – najviac v morskych rybach, ale pridavaju sa aj do zubnych past, gelov a ustnych vod. Uvolnuju sa do slin a odtial prenikaju do skloviny. Vytvrdzuju povrch zuba – sklovina je tak tvrdsia a tym zaroven odolnejsia voci kyselinam. Plati pravidlo: cim dlhsie je fluorid v ustach, tym menej kazov vznika. Podla nazoru zubnych lekarov sa to da dosiahnut kombinaciou vnutornej fluoridacie – napr. tabletkami (Fluorik, Natrium fluoratum) a vonkajsej fluoridacie vhodnou zubnou pastou, ako napriklad Elmex, cim mozeme znizit kazivost zubov o 50 az 80 percent.

Pripravila: Vladimira Kuvickova v spolupraci s MUDr. Mariannou Majkutovou a s firmou Interpharm Slovakia, Bratislava