|
|
Ing. D. Svantner: Parkovanie pred MsU vyznacit vodorovnym dopravnym znacenim. R – TS: Realizovane 25. juna. R – TS: Z obhliadky drevin na sidlisku SLN vznikla poziadavka na vyrub 67 ks drevin. Potrebne podklady z MsU – ZPaV boli postupene OU – ZP. Akonahle dotaneme od OU – ZP rozhodnutie, zacneme s postupnou realizaciou. Ide o prace znacneho rozsahu. Kosenie na Ulici Frana Krala bolo ukoncene 23. juna (v den zasadnutia MsZ). Vsetky sidliska kosime postupne. Tento rok sme zacinali na Mazornikove. Most cez Hron v Zadnych Halnoch mal uz poskodene nosne drevene hranoly. Material mame uz zabezpeceny. Momentalne napustame hranoly naterovymi latkami – proti poveternostnym vplyvom. Potom vymenime na moste celu nosnu drevenu cast. Ing. J. Pampurik: Oprava cesty k Nalepkovej c. 8 – 12, vyrezat stromy za blokom Nalepkova 12. R – TS: Taku rozsiahlu opravu ciest, ako sme pred dvoma rokmi urobili pred blokom Nalepkova c. 8 – 12, sme neurobili nikde. Nielen miestna komunikacia (MK) k Nalepkovej c. 8 – 12 je v zlom stave, ale cela Nalepkova ulica a okrem nej mnohe dalsie. Nalepkova ulica je najstarsie panelakove sidlisko. Pred blokom c. 8 – 12 vidno, kolkokrat tam uz bola cesta rozkopavana a ako ziadatel o rozkopavku potom tuto cestu opravil. A pretoze v podobnom zlom stave, ked uz je neekonomicke taketo cesty opravovat “platanim”, je uz vela ciest, navrhujem kazdorocne od roku 1997, aby sme v meste rocne aspon dve cesty opravili radikalne, tzn. odfrezovat cely koberec, opravit obrubniky, kanalizacne vpuste. Preco sa od roku 1997 ani jeden rok v mestskom rozpocte na tuto akciu nenasli prostriedky? Navyse, v roku 2002 sme z financnych dovodov opravili len tie cesty, kde chodia autobusy MHD, ostatne sme neopravovali vobec. Preto je tento rok situacia o to horsia. Tuto sezonu sme zacali s opravami ciest: najprv trasy MHD, tzn. Podkorenova, namestie, SLN, Mazornikovo, Frana Krala, cesta k nemocnici, M. Benku. Popri tom robime opravy na objednavku (za uhradu) a opravu chodnikov na Ul. M. Benku a Malinovskeho – oproti hotelovej akademii. Dalej budeme postupovat podla intenzity vyuzivania konkretnych ciest. Na stretnuti zastupcov zivotneho prostredia z okresneho uradu, mestskeho uradu a technickych sluzieb bol dohodnuty sposob podrobnej obhliadky drevin v celom meste. Zacalo sa od SLN, Frana Krala, Clementisova. Len na SLN je navrh na vyrub 67 ks drevin. Ide o prace znacneho rozsahu, preto sme aj v Horehroni ziadali obyvatelov o trpezlivost. Mgr. M. Sajgalikova: Nespokojnost obcanov s kosenim. J. Borovic: Prijat podmienky, aby technicke sluzby kosili aspon 2-krat.. R – TS: Do roku 1997 sme kosili vsetky sidliska len 1-krat, koncili sme v novembri posledne sidlisko.V nasledujucich rokoch sme usek sady a parky vybavili kosackami tak, ze uz minimalne styri roky kosime vsetky sidliska 2-krat v sezone. Prvykrat v mesiacoch maj – jul, druhykrat v mesiacoch august – oktober. Ak je poziadavka na este intenzivnejsie kosenie (a podobne aj na opravu ciest), preco sme boli nuteni v technickych sluzbach pri priprave rozpoctu na rok 2000 znizit pocet kmenovych pracovnikov zo 155 na 86? Do roku 2002 sme ich nahradzali z uradu prace v ramci verejnoprospesnych prac. Tieto skoncili v roku 2002. Tento rok mame z uradu prace v ramci Projektu na udrzanie pracovnych navykov denne okolo 20 pracovnikov. Tito u nas pracuju zadarmo. Mozu odpracovat 12 hodin tyzdenne, to znamena, ze na pokrytie celeho tyzdna sa ich u nas strieda okolo 110. A to sa po troch mesiacoch vymenila cela stovka. Vybavovaciek je s nimi pozehnane, ale uzitku minimalne. Nemame s nimi ziadne pracovne zmluvy, nemozeme im dat do ruky kosacku ani nic podobne. Jedine na pomocne prace: hrabat, zametat, kopat. Na useku sady a parky mame v kmenovom stave jedineho pracovnika – chlapa. Keby sme od maja neboli zobrali 20 sezonnych pracovnikov, nekosili by sme vobec, cesty by sme opravovali minimalne. J. Borovic: Opravit cestu za blokom Razusova 53 – 67. R – TS: V odpovedi poslancovi Ing. J. Pampurikovi. Ing. Tomas Gabon, riaditel
Sme nablizku “Povedzte, preco si tu nemozem zvyknut? Nic mi tu nechyba. Navaria mi, operu...” Zena z domova dochodcov Pozvala ma k sebe, aby mi polozila tuto otazku. Uvedomila som si, ze nie je lahke odpovedat jej na nu. Komu mam adresovat svoju odpoved? Jej samotnej? Opakovat jej vyhody, ktore v domove ma? Vie o nich. Dobre vie aj to, ze sama by uz byvat nemohla. Vie aj to, ze ina moznost nebola. Nebola, ale ona predsa len dufala. Chcela svoj zivot dozit pri svojich najblizsich. Pri tych, ktorym sa rozdavala cely zivot. Clovek potrebuje citit svoju hodnotu. Potrebuje dokazy svojej hodnoty. Niekto vidi svoju hodnotu v schopnosti nadobudnut majetok, iny v dosiahnuti spolocenskych postov. Ini zasa – a to hlavne zeny – potrebuju byt uzitocni inym ludom a dokazy svojej hodnoty potrebuju vidiet vo vztahoch. Ak je majetok mierou mojej hodnoty, blizki sa mi na moj sviatok nezavdacia kyticou kvetov zo zahrady a kusom doma peceneho kolaca. Takyto dar dokaze ocenit clovek, ktoreho hodnotou su vztahy. Pre takeho cloveka zasa nie je ocakavanym darom ani farebny televizor doneseny zasielkovou sluzbou, pretoze ocakava nieco “od srdca”. Na konci zivota clovek uz potrebuje viac ako dokaz svojej hodnoty. Potrebuje sa presviedcat o tom, ze jeho zivot mal zmysel, ze na tejto zemi urobil nieco uzitocne. Ze za nim nieco zostane. Ze to, co investoval, sa nestratilo. Presadene stare stromy sa tazko prisposobuju. V novom prostredi si este viac uvedomuju svoju bezmocnost a potom boli vsetko. Aj tie telesne bolesti, aj tie ine. Boli to, ze uz si nedokazem varit tak, ako som si varievala predtym, ze nemozem ist do obchodu, ako som chodievala, ze nemozem ist za tymi ludmi, za ktorymi som chodievala. Davnejsie ma jedna moja znama poprosila, ci by som nenavarila jej sestre cir. Je dlhsie hospitalizovana v breznianskej nemocnici, strava je tam ina, zaziadalo sa jej nieco domace... Splnila som prosbu a navstivila som choru, s ktorou sme sa trochu poznali. Ako som sa neskor dozvedela, bola velmi stastna. Ten cir som varila prvy raz v zivote. Urcite mal daleko od tych, na ktore bola naucena. To vsetko bolo totiz o niecom celkom inom, ako o samotnom cire. Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka ... Ak vas trapi nejaky problem z oblasti psychologie dospelych alebo dospievajucich, na vase otazky zodpovie Mgr. Marcela Skultetyova z Centra poradensko-psychologickych sluzieb v Brezne (c. t. 6114155).
Zastupca Europskeho vzdelavacieho centra Zavadka nad Hronom na konferencii v Berline V dnoch 25. a 26. juna sa v Berline uskutocnila medzinarodna konferencia, ktoru organizovala Europska asociacia vzdelavacich organizacii (EVBB). Na konferencii, ktorej temou bola integracia mladych ludi do spolocnosti v kontexte Europy, sa zucastnili zastupcovia vzdelavacich organizacii z osmich europskych statov. Odzneli prispevky odbornikov a prezentovane boli uspesne medzinarodne projekty, ktorych cielom su prave navrhy a realizacia inovacnych postupov na vytvaranie lepsich podmienok pre mladych ludi v procese zaclenovania sa do spolocnosti a lepsieho uplatnenia na trhu prace. Nechybal kulturny a poznavaci program. Svoje zastupenie na tomto podujati malo aj Europske vzdelavacie centrum zo Zavadky nad Hronom, ktoreho zastupca Ing. Marek Nikel priblizil cinnost organizacie na strednom Slovensku a prezentoval region Horehron, moznosti vyuzitia kapacit pri priprave a realizacii roznych projektov i moznosti vytvarania partnerstiev. (r) Dve dobre spravy 1. Devatnasteho juna sa uskutocnilo vyjazdove zasadnutie vedenia Materialovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Brezne. Na rokovani sa zucastnila zastupkyna primatora Ing. Janka Mihalovicova, ktora prezentovala zaujem mesta o udrzanie, resp. pokracovanie vyucby v detasovanom pracovisku v Brezne. Rozhodnutie dekana MtF STU je pokracovat vo vyucbe studentov 1. a 2. rocnika denneho studia v akademickom roku 2003/2004 v detasovanom pracovisku v Brezne. Zamery fakulty su postupne dobudovat stredisko v Brezne aspon do urovne katedry a perspektivne sa orientovat na studium popri zamestnani. 2. Dekan MtF STU so sidlom v Trnave prof. Ing. Jozef Sablik, CSc., oznamuje, ze fakulta usporiada druhe kolo prijimacieho konania na denne aj externe studium v akademickom roku 2003/2004 na akreditovane bakalarske studijne odbory dvojstupnoveho vzdelavania: priemyselne inzinierstvo a manazment; inzinierstvo kvality produkcie; materialove inzinierstvo; aplikovana informatika a automatizacia v priemysle; technologie strojarskej vyroby; technologicke zariadenia a systemy; inzinierstvo zivotneho prostredia; zabezpecovacia technika - specializacia bezpecnost technologickych systemov a procesov. Po absolvovani prveho stupna - bakalarskeho, mozno pokracovat v studiu na druhom stupni - inzinierskom. Prijima sa bez prijimacich skusok. Iba neprijati uchadzaci, ktori podaju odvolanie proti neprijatiu, absolvuju pisomnu prijimaciu skusku z matematiky a z fyziky. Zaujemcovia o studium musia zaslat kompletnu prihlasku najneskor do 15. augusta na adresu fakulty: MtF STU, Paulinska 16, 917 24 Trnava. Prihlaska musi obsahovat: zivotopis, potvrdenie od lekara, original ustrizku o zaplateni manipulacneho poplatku 500 korun. Uchadzaci, ktori maturovali pred rokom 2003, musia predlozit overene kopie vyrocnych vysvedceni a maturitne vysvedcenie. Manipulacny poplatok treba uhradit postovou poukazkou typu A na ucet: MtF STU, Paulinska 16, Trnava, c. uctu Tatra Banka Trnava 2625734556/1100, variabilny symbol 2003. P. S.: Podrobnejsie informacie mozu zaujemcovia ziskat v detasovanom pracovisku MtF STU v Brezne (vchod do Strednej priemyselnej skoly z Ulice B. Nemcovej) denne od 8. do 14. hodiny alebo telefonicky na c. t. 6111910 v termine do 11. jula. Ing. M. Kovacik
AFORIZMY Povedat pravdu este neznamena spinit do vlastneho hniezda. Marian Palko |
