Regionalne noviny obcanov Brezna, Horehronia a Stredneho rudohoria
ROCNIK 11

CISLO

28

15. JUL  2003 7,50-Sk

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Za skusenostami v mikroregione Horehron

h0328j.jpg (12555 bytes)Zbierat skusenosti z rozvoja vidieckeho turizmu do mikroregionu Horehron prisli clenovia mikroregionu Nova Bana. Dvojdnovy pobyt (8. a 9. jula) na Horehroni im sprostredkoval predseda celoslovenskeho Spolku pre obnovu dediny Frantisek Durcenka so spolupracovnickami Ing. Mariou Psotnou a Katarinou Malcekovou.
V Polomke navstivili pamatnu izbu, pozreli si historicke, kulturne, sportove zariadenia, nevynechali rimskokatolicky kostol a muzeum zberatela ludovoumeleckych vyrobkov Mareka Piliara. V Zavadke nad Hronom v sprievode starostu Pavla Hrusku obdivovali novu krytu plavaren a Europske vzdelavacie centrum. Starosta Helpy a predseda mikroregionu Horehron Jozef Fillo sa s hostmi podelil o skusenosti z rozvoja obce, mikroregionu i vysledky triedenia a likvidacie odpadu. Vecer sa stretli na besede s predsedom Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria Mgr. Jaroslavom Bercikom (na snimke), kde rezonovala najma otazka rozvojovych programov vidieckeho turizmu, cinnosti verejno-sukromneho partnerstva v ramci Prvej rozvojovej vidieckej agentury a Spolku pre obnovu dediny.
Na druhy den navstevu prijali v Telgarte pri prameni Hrona a pozreli si aj meteorologicku stanicu. Problemy okrajovej obce a cinnost verejno-sukromneho partnerstva mikroregionu Horehron priblizila Ing. Maria Betakova, starostka Sumiaca, kde neobisli znamu zbierku zvoncov Mikulasa Gigaca. V Bacuchu sa zoznamili s clenom obcianskeho zdruzenia Ramza Janom Turosikom a s jeho aktivitami, kde sa okrem ineho pochvalili aj vynovenym pramenom Bozeny Nemcovej.
Starostovia a primator zdruzeni v mikroregione Nova Bana odchadzali spokojni, obohateni o nove kontakty a skusenosti.

(r)
Snimka: Stefan Vozar

 

Jedna otazka

primatorovi Brezna Ing. Jaroslavovi Demianovi

V zmysle uznesenia c. 67/2003 z 23. juna vam mestske zastupitelstvo odporucilo zvolat mimoriadne rokovanie k navrhu novej organizacnej struktury mestskeho uradu. Ake vysledky prinieslo toto mimoriadne zasadnutie, ktore sa uskutocnilo vo stvrtok 10.jula?

- Navrh novej organizacnej struktury mestskeho uradu vznikol po vykonani odborneho auditu v aprili, maji a scasti aj v juni pracovnikmi zvolenskej firmy, ktori zhodnotili cinnost jednotlivych oddeleni, jednotlivych referentov a navrhli zmeny organizacnej struktury. Za pozitivum povazujem, ze klesa pocet oddeleni a tym sa zjednodusuje proces riadenia v ramci mestskeho uradu, teda menej riadiacich a viac vykonnych pracovnikov na jednej strane a na druhej strane boli schvalene specialne funkcie pravnika a personalistu ako dve samostatne funkcie v utvare, ktory sme nazvali kancelaria prednostu. Funkcie pravnika a personalistu vzhladom na pocet podriadenych preddavkovych, rozpoctovych, prispevkovych organizaciii vidim ako velmi potrebne. Plusom je, ze vznikol utvar, ktory sme nazvali kancelaria primatora, kde nosnou castou je rozvoj mesta. Jeho pracovnici budu specialne zamerani na tvorbu programov, projektov rozvoja mesta. Uz dlhsie sa diskutovalo o tom, ci pri pocte preddavkovych, rozpoctovych a prispevkovych organizacii staci iba hlavny kontrolor. Na zaklade tejto struktury bolo navrhnute, aby v utvare hlavneho kontrolora pracoval este jeden kontrolor a sekretarka - referentka.

Teraz nasleduju dalsie kroky, ktore treba urobit v suvislosti so zmenou organizacnej struktury, a to vypracovanie organizacneho poriadku mestskeho uradu. Budu v nom jasne zadefinovane: predmet cinnosti jednotlivych utvarov, system riadenia a kompetencie. Na zaklade toho prehodnotime pracovne cinnosti vsetkych pracovnikov a tam, kde sa uplne menia, budeme musiet pristupit k vypovedi, aj k ponukovemu konaniu na novovznikajuce miesta.

 

Na Uboci horela vatra zvrchovanosti

h0328i.jpg (11060 bytes),,Vitajte v obci Sumiac pod bajami opradenou Kralovou holou pri prilezitosti 11. vyrocia podpisania Deklaracie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Dnes a v priebehu najblizsich dni sa zapalia vatry zvrchovanosti na viacerych miestach nasho malebneho Slovenska."
Tymito slovami sa starostka Sumiaca Ing. Maria Betakova v sobotu 12. jula prihovarala tym, ktori prijali pozvanie na tradicne oslavy pod Kralovou holou. Boli medzi nimi podpredseda NR SR Viliam Veteska, poslanci Tibor Mikus, Janka Lasakova, riaditel prezidentskej regionalnej kancelarie v Banskej Bystrici Jan Bruncko, prednosta Krajskeho uradu v Banskej Bystrici Milan Kepena, podpredseda Banskobystrickeho samospravneho kraja a primator Brezna Ing. Jaroslav Demian, starostovia okolitych obci, predstavitelia politickych stran a hnuti a dalsi hostia.
Zacali otvorenim vystavy miestnych remesiel a po prijati v obradnej sieni sa presunuli na Uboc, aby si pozreli kulturny program a potom zapalili vatru.
,,Uvedomujeme si, ze jeden druhemu mame byt bratom ci sestrou a navzajom si pomahat. Vela nasich rodakov vyhnala bieda a hlad do sveta za velku vodu do Ameriky. Zalozili si tam svoje rodiny, ale nezabudaju na svoje korene a radi sa vracaju do rodneho kraja. Nezamestnanost nas trapi aj dnes a preto, vazeni poslanci Narodnej rady Slovenskej republiky, myslite aj na nas, na krasy tohto kraja a na to, aby i v tychto dedinkach sa zivot rozvijal a ludia zili spokojne so svojimi rodinami. Otvorene srdcia a pohostinnost nasich ludi nech vas potesi a vzdy privita na nasom malebnom Horehroni", aj tieto slova adresovala starostka Sumiaca svojim hostom.

(r)

Horehronci v Detve

Na jednom z najvacsich festivalov tradicnej kultury na Slovensku - na Folklornych slavnostiach pod Polanou v Detve sah0328h.jpg (12333 bytes) uplynuly vikend vystriedalo patdesiat suborov z deviatich krajin a 1300 ucinkujucich. Horehronie reprezentovali detsky folklorny subor Telgartcok, folklorna skupina Telgart a folklorna skupina Kycera z Cierneho Balogu (na snimke Petra Bercika), ktora balockymi tancami a muzikou az do rana zabavala navstevnikov v zariadeni tamojsieho mestskeho kulturneho strediska.
Ako tradicne okrem vystupeni folklornych suborov a solistov sa objavili aj dielne vyrobcov hudobnych nastrojov. Vlani organizatori prezentovali fujaru, v tomto roku sa sustredili na vyrobu gajd, z ktorych najkvalitnejsie skoncili vo vystavnych priestoroch miestneho Podpolianskeho muzea.

(r)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT