Tomas Potkany, 1. rocnik, Brezno:

- Vysokoskolske studium v Brezne mi vyhovuje, pretoze nemusim cestovat a na skusky sa mozem pripravovat v pohode doma. Tu sme prakticky dva roky a potom odchadzame do Trnavy, cize tam zazijem aj internatny zivot. Zatial sa mi dari, az na fyziku, s ktorou mam problemy, lebo v strednej priemyselnej skole som studoval odbor technicko-informacne sluzby a fyziku sme mali len v 1. rocniku. Aj matematika je tazka, ale inak da sa to zvladnut.

Jana Cernakova, 1. rocnik, Polomka:

- Na tejto vysokej skole som sa rozhodla studovat hlavne preto, ze je to financne najmenej nakladne. Ak by sa mi nieco nepodarilo, nebudem lutovat, ze som na to dala vela financii. Matematika a fyzika su dost tazke, ale da sa to zvladnut, zatial sa mi dari.

Marek Babol, 1. rocnik, Brezno:

- Ma to obrovske vyhody v tom, ze som doma, nemusim cestovat, cim usetrim. Co sa tyka studia, nie je take jednoduche, ako si vela ludi mysli. Teraz ma caka skuska z fyziky, uvidime. Potom z matematiky, ale ked clovek ide druhy raz na skusku, naozaj sa do toho pozrie a vie vsetko, co potrebuje. Ostatne boli v poriadku.

Michal Bohacik, 1. rocnik, Pohronska Polhora:

- Pre tuto skolu som sa rozhodol preto, lebo je v Brezne, som vlastne doma. Nemusim daleko cestovat do inej skoly. Studoval som na priemyslovke a je to vlastne pokracovanie studia, dokonca aj v tej istej budove. Doteraz sa mi darilo, este mam spravit dve skusky.

- Hlasil som sa do inych skol, na ekonomiku a narodohospodarstvo, ale ma neprijali. Na druhej strane je dobre, ze som v Brezne, usetrim. Z tohto hladiska sa to oplati, ale inac ... Pre mna je to velmi tazke studium, ale nemam na vyber.

Matej Tazky, 2. rocnik Brezno:

- Jedina vyhoda je asi v tom, ze som z Brezna, nemusim cestovat. Kolektiv je dobry, studium narocne, ale technika je vsade tazka. Dari sa mi ako-tak, uvidime po tejto skuske, mozno uz budem tretiak.

(ng, ma)

“Ako Janko zvitazil nad drakom...”

Centrum vychovnej a psychologickej prevencie (CVPP) v Brezne a Babkove divadlo na Razcesti v Banskej Bystrici ukoncili treningovy program pre deti mladsieho skolskeho veku zo Zakladnej skoly Mazornikovo. Program bol zamerany na primarnu prevenciu tyrania a zneuzivania deti, na podporu sebavedomia a sebahodnotenia deti, na rozvoj pozitivnych vzorov spravania a rozpoznavanie nebezpecnych foriem spravania vo svojom okoli. Realizacia projektu splnila zakladne ocakavania, a to priblizit detom tejto vekovej skupiny pre nich pritazlivymi formami (rozpravkami) vazne a zranujuce informacie o tyrani, nasili, ale aj o sexualnom a inom zneuzivani, bez vyvolania pocitu strachu a ohrozenia! Pre CVPP to bola prva vacsia skusenost pri prevencii tyrania a zneuzivania deti. Forma a realizacia problematiky pre danu vekovu skupinu sa ukazala ako velmi vhodna na spracovanie aj zavaznejsich informacii pre mladsie deti. Zaujimavou skusenostou bolo vyuzitie klasickeho babkoveho divadla a moznost realizacie pre samotnych ucinkujucich, ktori okrem hereckeho umenia museli pridat aj vlastnu intuiciu, vysoku mieru citlivosti a poznatky z psychologie. Projekt na danu temu bol v tomto regione ojedinely a jeho spracovanie originalne, co malo za ciel prelomit bariery vo verejnosti hovorit o tychto problemoch, prispiet k informovanosti deti a ich rodicov a prispiet k odhalovaniu nasilia a obrany proti nemu. Projekt sa bude v buducnosti realizovat ako sucast primarnej prevencie v zakladnych skolach zostavenim metodickej prirucky pre ucitelov a odbornou pracou CVPP v danej problematike na urovni skol ako aj samospravy. Planujeme rozsirit dosah projektu na vacsie mnozstvo deti, na vsetky zakladne skoly v okrese Brezno, co bude dosiahnute metodickym vedenim ucitelov a kooridnatorov prevencie zo strany CVPP Brezno.
Tento projekt by sa nemohol zrealizvoat bez grantu z nadacie Hodina detom, pomoci Mestskeho uradu v Brezne a spoluprace so Zakladnou skolou Mazornikovo.

Mgr. Olga Stulrajterova, socialny pedagog CVPP

Breznianske pamiatky ozivaju v srdciach studentiek

Koncom skolskeho roka dostali studentky 3. rocnika Dievcenskej odbornej skoly z Piesku za ulohu pripravit si na hodine dejin kultury material o breznianskych pamiatkach, na zaklade ktoreho by o nich referovali vyucujucemu.
Studentky si vsak vlastnou sikovnostou vypracovali projekt, v ktorom sa zahrali na turisticke sprievodkyne. Z vyucujuceho profesora sa stal turista a dievcata ho sprevadzali nielen po jednotlivych pamiatkach, ale zoznamili ho aj s historiou mesta. Sucastou sprievodneho slova bola aj navsteva konkretnej pamiatky, vopred dohodnuta v Horehronskom muzeu a farskych uradoch.
Vynalozene usilie stalo za to. Dievcata odchadzali po niekolkohodinovom spoznavani mesta bohatsie o mnozstvo novych zazitkov a skusenosti. Ved spomenme len navstevu mnisok Albertinok, ktore s velkou starostlivostou a vzdy s usmiatou tvarou opatruju tazko chorych v Dome socialnej starostlivosti sv. brata Alberta. Zastavili sa aj v narodopisnej a historickej expozicii Horehronskeho muzea, aby sa viac dozvedeli o zivote nielen starych Breznanov, ale aj obyvatelov ostatnych obci Horehronia. Po navsteve katolickej fary podnikli dobrodruzny vystup po vrzgajucich schodoch na mestsku vezu. Odmenou za ich odvahu bol ocarujuci vyhlad na panoramu mesta. Na zaver stretnutia v evanjelickom farskom dome a kostole im na ich prianie zahral pan farar na jednom z najvacsich organov na Slovensku. Nic nebolo zakazane, vsetko, co ich zaujimalo, mohli prebadat, pytat sa. Dvere k poznaniu sa im otvorili, a tak spoznavali mesto z trochu ineho sudka. Takyto prijemny zazitok je pre studentov omnoho lahsou a zaujimavejsou cestou k pochopeniu uciva.
Prostrednictvom Horehronia chcu dievcata z “dosky” srdecne podakovat I. Kristofovej z Horehronskeho muzea, ev. a. v. fararovi Mgr. D. Fabriciusovi a dekanovi Mgr. J. Kadlecovi, mniskam Albertinkam a profesorovi M. Kandrovi. Zelaju im, aby im ochota pomoct a snaha rozdavat sa, zostala aj nadalej.

Jana Kovacikova

Postihnute dieta je siroky pojem

Na akcii Den postihnutych deti vo Vydrove som sice nebola a ani neviem, kto sa tam zucastnil, ale neda mi neokomentovat to, pretoze vela mojich pacientov spolu so svojimi rodicmi je clenmi obcianskeho zdruzenia ELLIS, ktore toto podujatie organizovalo s ostatnymi zlozkami.
Postihnute dieta je siroky pojem, pre len fyzicky postihnute deti to bol urcite velky zazitok. Ale mojimi pacientami su deti, ktore su postihnute aj psychicky a velakrat nemaju ani pocit sebauvedomenia, maju len zakladne zivotne potreby. Ak tam boli taketo deti, tak to bola skor akcia pre ich rodicov a ich potrebu odreagovania sa od zakladnych dennych stereotypov starostlivosti o svoje “chore” ratolesti...
Ak predstavitelia obcianskeho zdruzenia dokazali zorganizovat toto podujatie vdaka podpore Europskeho spolocenstva a nadacie na podporu obcianskych aktivit, nezamyslali sa nad tym, ze okres Brezno nema ziadne zariadenie, ktore by rodicom postihnutych deti pomahalo denne a nie raz za cas...
Myslim si, ze Breznu chyba denne zariadenie, kde by aj chore deti umiestnili milujuci rodicia aspon na niekolko hodin cez den...

MUDr. Zuzana Muranska, detska nestatna neurologicka ambulancia