V dnoch 16. - 17. augusta sa Sihlou rozliehalo bucanie volov, plieskanie bicom a ludova hudba. Na tretom rocniku pretekov volskych zaprahov Jarmo 2003 organizatori - tamojsi obecny urad a Lesy Slovenskej republiky, Odstepny zavod Cierny Balog - zaznamenali rekordnu navstevu asi 5000 divakov.

Nevsedne podujatie pomenovane podla dreveneho nastroja na priahanie hovadzieho dobytka zacalo dekorovanym sprievodom zo stredu obce na futbalove ihrisko. Sutazilo sa v troch disciplinach: gazdovske preteky (sutaz v zrucnosti, rychlosti a poslusnosti volskeho zaprahu), v ktorom zaprahy s nakladom ovsenych snopkov prekonavali prekazky okolo pnikov po vyznacenej ciare; furmanske preteky (premiestnovanie 500-kilogramoveho klatu do vzdialenosti 45 m v narychlejsom case) a silove preteky v tahani 1500-kilogramovej ihlicnatej gulatiny do najvacsej vzdialenosti.

Gazdovske preteky vyhral vlanajsi vitaz Jozef Sojka z Lomu so zavoznikom Jakubom Katreniakom (5,15 min) pred Lukasom a Pavlom Ziakovcami z Vrchslatiny, ktori sutazili s dvoma parmi volov a obsadili druhe a tretie miesto. Vo furmanskych pretekoch si najlepsie pocinali Pavol a Lukas Ziakovci (0:41), ktori sa s dalsim zaprahom podelili o druhe a tretie miesto s Jozefom Golianom a Milanom Krpelanom (vsetci z Vrchslatiny). V tretej discipline sa z vitazstva tesili Frantisiek Brisiak a Ondrej Ziak, ktorym sa podarilo zatiahnut klat do vzdialenosti 17,35 m. Druhe miesto ziskali Jozef Golian a Milan Krpelan (15,81) a tretie Michal a Miro Badinkovci (14,17) - vsetci z Vrchslatiny. ,,Domacim volkom" Betarovi a Sarmanovi, ktore viedli Jozef Bitala a Maros Janostiak, sa pri tahani ihlicnatej gulatiny rozlomilo jarmo, no aj napriek tomu ziskali pekne stvrte miesto (12,73). Exhibicne sa predstavil aj starosta Sihly Stanislav Bitala (na snimke Petra Bercika), ktory na ihrisko priviedol len patmesacne volky. Najuspesnejsim pretekarom sa stal styridsattrirocny lesny robotnik Pavol Ziak so svojim patnastrocnym synom Lukasom z Vrchslatiny, ktory zaskal aj putovny pohar.

Sucastou podujatia boli aj divacke sutaze, vitazom silackych pretekov bol Pavol Chvalina z Hrinovej a vedomostnej sutaze sedemdesiatjedenrocny niekdajsi furman Jan Gabera z Vrchslatiny. Volsky zaprah Fricko a Ruzo s pohonicom Jozefom Sojkom a pomocnikom Jakubom Katreniakom z Lomu nad Rimavicou vyhral sutaz sympatii. V sprievodnom programe sa predstavili folklorne subory a ludove hudby z okolia, heligonkari z Detvy a Hrinovej, muzikant Fero Mucha z Terchovej, deti si zajazdili na huculskych konikoch a povozili sa na kococh, skor narodeni zapolili v hode budzoganom, nechybal jarmok ludovych remesiel a zabava pri obecnom ozembuchu.

Medzi ucastnikmi Jarma organizatori zaregistrovali aj navstevnikov z Ceska, Francuzska, ba dokonca aj z Hongkongu, co svedci o tom, ze aj cez taketo podujatia sa moze nas region a Slovensko vo svete zviditelnovat.

(DaRa)

zachovavaju cistotu stylu

Slavnostnou svatou liturgiou v staroslovienskom jazyku, ktoru celebroval Otec Lubomir Petrik, riaditel Greckokatolickeho biskupskeho uradu v Presove, vyvrcholil 9. rocnik festivalu Ozveny staroslovienciny pod Kralovou holou v Telgarte, ktory sa uskutocnil v dnoch 16. - 17. augusta. Toto na Slovensku ojedinele podujatie sa snazi nielen vyhladavat a zachovavat autenticke styly chramoveho a ludoveho spevu v jednotlivych regionoch, ale prinasat aj bohate zazitky z prirody.

V sobotu predpoludnim sa vsetci ucinkujuci a pozvani hostia zisli pri prameni Hrona. Privitali tam primatora Banskej Bystrice Ing. Jana Kralika, podpredsedu Matice slovenskej Igora Kovacovica, riaditelku Stredoslovenskeho osvetoveho strediska v Banskej Bystrici Mariu Paluchovu a dalsich. Odtial vystupili na Kralovu holu a z jej vrcholu v prvom programe festivalu zaslali Posolstvo Slovensku v piesnach. Hned popoludni v dome smutku otvorili vystavu sakralnych malieb na skle od Dusana Benickeho z Ponickej Huty. V Greckokatolickom chrame svatej Trojice zneli chramove spevy. Festivalovy vecer sa zacal v kulturnom dome programom Ticha voda do Dunajka padala, ktory poskytol pohlad na ludovu piesnovu tvorbu v patdesiatych rokoch v case kolektivizacie a bol ladeny v lahsom zartovnom style. V galaprograme vystupili vsetky zucastnene spevacke skupiny z Kojsova, Strby, Sunavy, Rejdovej, Plachtiniec - Pribeliec, Klenovca, Pohorelej, Sumiaca, Vernara, Marina zo Zvolena, Vranik z Nitry, Rodokmen z Bratislavy a Telgart z Telgartu. Festivalovy den ozivil aj folklorny subor Folk - Rezekne z Lotysska a Martinka a Andrejka Kanosove z Telgartu.

Stava sa uz tradicou na zaver udelit Kristalovu ozvenu skupinam, ktore sa o cistotu stylu spevu najviac snazili. Tento rok ju ziskali skupiny Kralova hola z Pohorelej, Sumiacan zo Sumiaca, Hora z Rejdovej, Rodokmen z Bratislavy, spevacke skupiny zo Sunavy a Vernara.