Desana Fodorova, na materskej dovolenke, Brezno:
- Hnacku som doteraz nemala, ale ked su horucavy, clovek hned tak na salmonelozu nemysli, potrebuje sa schladit. Najlepsia je zmrzlina. Nebojim sa. Mozno, keby som mala nejaku neprijemnu skusenost, bola by som opatrnejsia. Majonezu, tatarsku omacku v lete kupujem velmi malo, no a pri nakupe vajicok sa musim spolahnut na obchodnika.

Gabriela Antmanova, nezamestnana, Brezno:
- Doteraz sa mi nestalo, ze by som kupila nieco nekvalitne. Ja sa osviezim zmrzlinou, detom radsej kupim dzus. Salmonelozy sa nebojim, hoci syn mal vcera hnacku a vracal, ale z toho, ze sa prejedol. Preslo ho to.

Frantisek Veverka, dochodca, Michalova:
- Salmonelozu som este nemal a jem vsetko, vobec sa nebojim. Jem jogurty, zmrzlinu a vsetko mozne bez obav. Viem, ze smotana a vajcia by sa nemali. Ked pridem s nakupom domov, hned ho ulozim do chladnicky, je to bezpecne. Vzdy vsak sledujem datum spotreby.

Anna Hudecova, kucharka, Tisovec:
- Jogurty a mliecne vyrobky v lete nejem, ale zmrzlinu a nanuky si doprajem, nebojim sa. Majonezu robim sama doma. Zatial sa mi nic nestalo.

Katka Weissova, dochodkyna, Podbrezova:
- Doteraz som nemala zle skusenosti ani problemy. Vyhybam sa sice niektorym potravinam, vajickam, kremom, zakuskom, ale zmrzlinu od smadu si kupim. Mam vzdy pripravene zivocisne uhlie, keby nahodou ...

Alzbeta Motykova, na materskej dovolenke, Cierny Balog:
- Salaty alebo bagety s majonezou v lete nekupujem, ale zmrzlinku si obcas dame. Aj jogurty kupujem, ale vsimam si datum spotreby.

Lubomira Sykorkova, ziacka, Telgart:
- Zmrzlinu si kupim, nebojim sa. Na to, ci su smotana, mlieko alebo jogurty cerstve, dohliadne mama, pretoze robi v obchode.

(ng, ma) 

Skloneny nad kronikou

Minuly rok v Pohorelej jasne ukazal, ze ludia ked chcu, aj napriek pretrvavajucim nepriaznivym okolnostiam, dokazu sa zbavit zlej nalady, prestanu pozerat na svet cez cierne okuliare a zacnu prejavovat zaujem o veci verejne. Samozrejme, nie vsetci. Je ich vsak mnoho a stale ich pribuda. V obci sa zacal rozvijat spolkovy zivot, co je dobry znak. Vzniklo dalsie obcianske zdruzenie a svoju zivotaschopnost si hned zahoruca otestovalo. Ten test dopadol uspokojivo. Vyzva rozhodnut sa dokazala prebrat ludi z letargie. Svedci o tom opakovana 76 a 66-percentna ucast volicov na parlamentnych a komunalnych volbach.
Rok 2002 bol rokom velkej zmeny nielen pre miestnu samospravu, ale aj pre dalsiu dolezitu obecnu instituciu – zakladnu skolu. Samosprava sa musela vyrovnavat s pribudajucim mnozstvom novych kompetencii a perspektivou zostihlenia na devat poslaneckych miest. Skola po desatrociach nesvojpravnosti stava sa po prvy raz sama “strojcom svojho stastia”. To, co vsak oba subjekty prezivali, sotva mozno nazvat euforiou z prevelkeho stastia. Bola to skor trauma a poriadny hlavybol. Neda sa nic robit, je obdobie premien a cas, ked nove este nefunguje tak ako by malo a staremu sa naopak prec zo sceny nechce. Novacikovska dan je neuprosna.
Aj u nas pribudlo ludi, ktori tvrdia, ze sa maju zle. Prevlada pocit hmotneho nedostatku. Rastie neistota z neustalych zmien, strach z neistej buducnosti. Coraz viac roztvorene noznice scialnej nerovnosti stupnuju podrazdenost ludi pri pohlade na tych, co maju viac ako oni. Na tuto strunku brnkaju najradsej lavicove populisticke strany a nie bez uspechu. Snaha vypatrat a obvinit “povodcu” nasich trapeni, asi tak stara ako ludstvo samo, je zase parketou inych, hlavne narodnych stran, ktore ju tiez vedia dokonale vyuzit.
Teraz trochu ekonomicky. Pri scitani v roku 1991 vlastnilo v obci osobne automobily 35% domacnosti, ciselne vyjadrene – 248 aut. V roku 2001, ked sa uz auta “vykazovali” na obyvatela to bolo 32%, co je priblizne 857 osobnych automobilov. V roku 1991 sa ako dokaz stupajucej zivotnej urovne spocitavali farebne televizory (bolo ich vtedy v obci 255). Dnes zrejme kazda domacnost vlastni aspon jeden, ale spravidla dva aj viac TV prijimacov. V roku 2001 vlastni pocitac asi 180 obcanov. O telefonnych pristrojoch v dnesnej “izyprimovej” ere je zbytocne hovorit, ale pre zaujimavost – v roku 1991 bolo v obci 22 sukromnych telefonov!
S odstupom trinastich rokov mozno povedat, ze co sa tyka materialnych statkov, v zivote nasich ludi sa toho az tak vela nezmenilo. Tym, ktorym sa v minulosti darilo, dari sa aj dnes, castokrat este lepsie. Kriklave pripady hmotnej nudze z takpovediac objektivnych dovodov sa v obci nevyskytuju. Velavravna v tomto smere bola ziacka anketa. Stostrnast zo stosedemnast opytanych deti si mysli, ze sa ich rodine dari dost az velmi dobre. Svedci to o tom, ze rodicia sa snazia, aby ekonomicke problemy v ich rodine potomkovia pocitili co najmenej, co by aj zodpovedalo nasej slovenskej povahe, alebo su deti vo svojich vypovediach uprimnejsie.
Znepokojujuce su vsak ine udaje. Od roku 1980 stupa pocet obyvatelov obce v produktivnom veku priemernym tempom 0,6% rocne, pocet obyvatelov v poproduktivnom veku stupa tempom 0,3% rocne a pocet obyvatelov v predproduktivnom veku oproti tomu klesa v priemere o 0,9% rocne. To znamena, ze priblizne o dve desiatky rokov moze zazivat nasa obec uplne ine problemy ako dnes. Ved tempo poklesu poctu deti je 1,5-krat rychlejsie ako narast poctu ludi v produktivnom veku a 3-krat rychlejsie ako narast poctu dochodcov.
A co nas “duch”? Problematicka je svetonazorova orientacia obcanov. Ludia na jednej strane roznym sposobom deklaruju svoju nabozensku vieru, na druhej strane podporuju tych, ktori tuto vieru desiatky rokov popierali, vulgarizovali, casto aj brutalne potlacali a dodnes sa v tom nezmenili. Aj tu vsak, ako v mnohom inom, vyznamnu ulohu zohravaju rodinne zvazky, tradicie a priatelstva.
“Duch dediny” oziva v chlapskom predvadzani sa koscov a furmanov. V poslednych rokoch si pridu na svoje aj kartari. Nadsenci sa ujali stagnujuceho detskeho folkloru a zatial sa im dari. Zvlastnou kapitolou je sport. Vo vidieckom sporte, aspon v tom naozajstnom, nikdy neslo v prvom rade o vitazstva. Netocili a netocia sa v nom “velke” peniaze. Vitazi radost z pohybu a dobra nalada. Silu, obratnost, rychlost, vytrvalost, ale aj zmysel pre cestnu hru, rytierskost, umenie prijat vitazstva, ale aj prehru – to vsetko ponuka sport a je jedno, ake drahe topanky mas pri tom obute. U nas sportuchtivych prilakal najma futval, volejbal, hokej, stolny tenis a sach.
Mladi sa radi bavia. Predvadzaju sa “didzeji” aj hudobne skupiny. Skvela tradicia Usvitu ozila v mnohych podobach. Objavuju sa aj prvi sponzori. Barancami a sliepkami kultivovana Sihla, pomaly, ale iste nadobuda charakter prirodneho amfiteatra a tanciarne.
Vo vecernom kolobehu pracovnym povinnosti, prezivajucich obycajov, politikov a zabavy zrkadli sa obraz hodnotoveho rebricka obyvatelov dediny. Byt jeho ospevovatelom alebo kritikom, kronikarovi neprinalezi. Jeho robotou je uchovat obraz kolobehu na strankach kroniky.

Peter Navoy