Kovacikovci sa stretli v Chynoranoch

,,Kto dnes prisiel do Chynorian, ma dvere otvorene dokoran", takto obec Chynorany v okrese Partizanske v sobotu 23. augusta vitala nositelov priezviska Kovacik. Na uz tretom stretnuti sa ich tu zislo vyse stotridsat z regionov od Bratislavy az po Poprad. Nechybali medzi nimi balocki a breznianski Kovacikovci, ktori do Chynorian cestovali autobusom ,,Kovacik" s vodicom Branom Kovacikom. Ucastnici stretnutia si pozreli vystavu chynorianskych rodakov, miestne etnograficke muzeum a pamatnu izbu basnika Valentina Beniaka, ktory sa v tejto obci narodil. Niektori navstivili ovocinarsku farmu Frutctop v nedalekych Ostraticiach. Nakoniec si posedeli na miestnej zahradnej terase v spolocnosti dychovej hudby Chynorianka.

(rk)

O pat menej ako vlani

V tyzdni od 11. do 17. augusta v okrese Brezno zaznamenali jedenast dopravnych nehod, co je o pat menej ako v rovnakom obdobi lanskeho roka. Ucastnici nehod vyviazli bez zraneni, az na jedno lahke poranenie. V deviatich pripadoch vinu pripisali vodicom, ktori nedavali pozor hlavne na rychlost, ale asistovali aj nedanie prednosti v jazde, neprimerany sposob jazdy, nedovolene predchadzanie. Najfrekventovanejsie dni nehod boli pondelok a stvrtok a hodiny od 9.00 do 13.00 a od 17.00 do 21.00.

(dm)

V Pohronskej Polhore nastala situacia, ktora v doterajsej existencii zakladnej a materskej skoly v tejto obci nema obdobu. Ak ministerstvo skolstva urychlene neuvolni financne prostriedky, ktore tieto skoly prostrednictvom svojho zriadovatela - obce Pohronska Polhora - pozaduju na udrzanie plynuleho chodu do konca roka 2003, nebudu moct otvorit skolsky rok 2003/2004 v stanovenom termine.

,,Zakladnej skole chybaju financne prostriedky vo vyske 380 000 korun a materskej skole 101 770 korun. Pre neuhradenie faktur bola v zakladnej skole prerusena dodavka plynu a kedze skola nema financne prostriedky na uhradenie zaloh za elektricku energiu, hrozi jej odpojenie od elektriny," hovori starostka Pohronskej Polhory Mgr. Hyacinta Tyciakova.
Ako je to mozne? ,,Celkom jednoducho," vysvetluje starostka: ,, Namiesto 1 113 000 korun, co predstavuje skutocnu potrebu, bola zakladnej skole pridelena statna dotacia na rok 2003 len vo vyske 743 675 korun." Podobne je to aj s materskou skolou, kde skutocna potreba na tento rok je 197 390 korun a dotacia, ktoru je stat ochotny zabezpecit, predstavuje len 95 620 korun.
,,O vzniknutej situacii sme vcas informovali Okresny urad v Brezne, ministerstvo skolstva a ministerstvo financii. Kto urobil chybu pri prepoctoch a pri stanoveni zavazneho limitu dotacie, nam nie je zname. Iste je len to, ze vinu na tom nenesie ani Obecny urad v Pohronskej Polhore, ani menovane skoly. Nie je nasim cielom, ba ani povinnostou hladat skutocneho vinnika. Chceme len dat veci na pravu mieru. Financovanie statneho zakladneho skolstva je na zaklade zakona i Ustavy Slovenskej republiky povinny zabezpecit stat bez ohladu na to, ze tato kompetencia presla na samospravy. Ziadame v mene nasich deti len to, na co maju pravo. Pravo na nicim a nikym nerusene kvalitne vzdelavanie. Ako mame vysvetlit rodicom, ze ich detom bude toto pravo odoprete? Ako zdovodnime styridsiatim piatim pedagogickym i nepedagogickym pracovnikom obidvoch skol, ze sa mozno na isty cas ocitnu bez prace? Navyse predlzene prazdniny by v organizacii vyucovania sposobili nemale problemy. Dufam, ze sa tento problem vyriesi k spokojnosti nas vsetkych. Ak by sa tak nestalo, bude nieco pravdy v tom, ze zakony na Slovensku su na to, aby sa obchadzali a nie na to, aby sme ich dodrziavali," zdoraznila Mgr. H. Tyciakova.

(r)

Kvety. Stretavame sa s nimi denno-denne. Sprijemnuju nam zivot, kraslia nase domovy. Ked sa nam ,,vydaria", ukazujeme ich znamym, susedom. Mozno aj to bol dovod, preco sa uplynuly vikend clenovia Jednoty dochodcov v Jaseni rozhodli zorganizovat vystavu kvetov - crepnikovych, kaktusov, kvetov rezanych. Vystavna miestnost vonala prave rozkvitnutymi exemplarmi exotickych kaktusov, orchidei, cinskych ruzi, fialiek. Pekne naaranzovana ,,zahrada" lahodila zraku, cuchu i dusi navstevnikov. Snimka: Eugenia Tanacova

riaditela Technickych sluzieb v Brezne Ing. Tomasa Gabona

o V ostatnom case sa mnozia otazky obyvatelov mesta, ktore suvisia s kropenim ciest - miestnych komunikacii. Mozete ich vysvetlit?

- Od zaciatku leta nielen Brezno, Slovensko, ale celu Europu trapili dlhotrvajuce horucavy, ktore zneprijemnovali zivot aj v nasom meste. Preto popri neustalom polievani vysadenej kvetinovej vyzdoby v mestskej zeleni sme pristupili aj ku kropeniu ciest - miestnych komunikacii na uzemi mesta.
Preco sme kropili aj tzv. statne cesty, ktore su v sprave Slovenskej spravy ciest (SSC)? Ulice CSA, Svermova, Razusova, Kuzmanyho, Chalupkova su v sprave SSC. To znamena, ze opravy v konstrukcii tychto ciest, malovanie priechodov pre chodcov, vodorovne a zvisle dopravne znacenie, zimnu udrzbu a vycistenie po zimnej udrzbe robi spravca. Ale udrziavanie cistoty na tychto cestach na uzemi mesta robime v ramci technickych sluzieb.
Ucelom kropenia bolo aspon ciastocne zmiernit vplyv pocasia na obyvatelov, hlavne v case najvacsieho pohybu po miestnych komunikaciach, tzn. v case dochadzky do zamestnania, do skol a potom poobede.
Preco sme kropili aj po dazdi, ked boli komunikacie mokre? Kvoli zlepseniu zivotneho prostredia. Nedosiahli sme s nim odstranenie uschnuteho utlaceneho nanosu prachu a necistot po okrajoch ciest popri obrubnikoch. Aby sme odstranili tuto necistotu, museli by sme kazdu cestu kropit opakovane niekolkokrat v rychlom slede, aby sme ju najprv ,,odmocili" a az potom zmyli do kanalizacnych vpusti. To by vsak bolo financne narocne, preto pockame, kym nam pomoze dazd a my to uz len dokoncime.
Preco vobec kropime cesty? Kazdy rok cez leto pocas vysokych teplot sa snazime kropenim ciest zmiernit nepriaznivy vplyv na obyvatelov. Okrem toho uz viac ako tridsat percent obyvatelov su alergici. Ak niekolko tyzdnov neprsi, snazime sa kropenim obmedzit virenie prachu a pelu a zmiernit tak vplyv na tychto obyvatelov. Povestnou poslednou kvapkou na tuto temu, ktora bola aj dovodom rokovania s prednostnom mestskeho uradu Ing. Janom Medvedom, bola otazka: Preco polievate cesty hnojovkou, z ktorej smrdi cele mesto? Vsetka cinnost technickych sluzieb je zamerana na zlepsenie zivotneho prostredia obyvatelov. Na useku odpadoveho hospodarstva sme dosiahli taku uroven, ze k nam chodia zo vsetkych kutov Slovenska ,,po rozumy". Neviem si predstavit, aby firma s takym zameranim cinnosti ako technicke sluzby bola schopna niecoho takeho, ako poliat miestne komunikacie hnojovkou.
Aby sme obyvatelom mesta nerobili zbytocne problemy a trapenie, na rokovani s prednostom sme sa dohodli, ze 20. augusta s kropenim ulic koncime.

Bezmala stovku divakov podvecer 21. augusta v areali Ciernohronskej zeleznice v Ciernom Balogu zabaval 45-clenny srbsky folklorny subor Cacak, ktory sa predstavil tancami z roznych oblasti Srbska. Snimka: Stefan Vozar