Suche a horuce pocasie prinutilo ministerstvo
podohospodarstva prvy raz v historii vyhlasit od 8. augusta zakaz vstupu do lesov v celej
krajine. Dovodom bolo zvysene nebezpecenstvo poziarov. Lesne poziare sa totiz stali vaznym
problemom v celej Europe a priniesli uz niekolko obeti, stovky ludi vyhnali z domovov a
spalili tisice hektarov lesa. Zakaz sa netykal len vyznacenych turistickych chodnikov a
ludi, ktori v lese pracuju. Dvadsiateho augusta zakaz zrusili, pretoze vdaka zrazkam sa
znizilo celoplosne riziko lesnych poziarov. Rezort vsak vydal pokyn, podla ktoreho maju
krajske a okresne urady pravidelne kontrolovat, ako uzivatelia lesnej plochy plnia
povinnosti vyplyvajuce zo zakona o hospodareni v lesoch. Nazory na tento problem v
uliciach mesta v case zakazu nahraval nas anketovy diktafon: |
S anketovym mikrofonom
|
Matilda Pohorelcova, dochodkyna,
Brezno:
- Zakaz vstupu do lesa je naozaj dobra vec, lebo sa najdu aj taki, ktori prirodu
znecistuju a nechrania tak, ako by mali. Mame jej malo a treba si ju chranit ako mozeme.
Teraz chodia ludia zbierat lesne plody, odhodia spak, cigaretu, zapalku a uz je to v
plamenoch. Zakaz treba respektovat, som za to. Syn je hubar, ale nedovolim mu ist, nebude
predsa znecistovat les.
Elena Hrablayova, ucitelka, Polomka:
- Myslim si, ze je to spravne, pretoze lesy su velmi zdevastovane. Som za to, lebo
ludia su velmi lahostajni. Byvam blizko lesa, rada mam lesy, rada mam hory, ale
neschvalujem, ze si tam niektori ludia idu jednoducho vyhodit z kopytka, alebo vysypat
smeti. Viackrat som bola svedkom, ze v blizkosti horel les, na vyzvu miestneho rozhlasu su
ludia benevolentni, nic si nevsimaju, len sa necinne pozeraju. Mam syna poziarnika, takze
zakaz vstupu do lesa schvalujem.
Nadezda Smolova, kontrolorka, Brezno:
- Myslim si, ze zakaz nepomoze, ludia tam budu chodit aj napriek tomu. Respektujem
ho, hoci teraz momentalne do lesa nemozem chodit, ale je to dost hlupy zakaz, a prave
teraz cez dovolenky.
Rudolf Babela, podnikatel, Helpa:
- Myslim si, ze zakaz je spravny. Malo by to pomoct. Doslo k velkym skodam, ale asi
sa na to malo mysliet skor. Podla mna niektori zakaz respektuju, ale Romovia asi velmi
nie. Je to tak, ako bolo.
Maria Sulejova, nezamestnana, Polomka:
- Moj nazor je taky, ze do lesa sa moze ist po vyznacenych trasach, len tam
nesmieme zakladat ohen. Asi to kontroluju, lebo ludia chodia menej do lesa, su opatrnejsi.
Milan Kovacik, pilcik, Cierny Balog:
- Ja osobne pracujem v lese. Myslim si, ze zakaz nepomoze. Ludia aj tak chodia do
lesa. Zatial som nezaznamenal ziadnu kontrolu.
(ng, ma)
Dlhorocna tradicia stretnuti slovenskej a ceskej
skoly pokracuje
V juni t. r. sa uskutocnilo stretnutie ziakov skoly
v Ciernom Balogu so ziakmi skoly v Tynisti nad Orlici (okres Rychnov nad
Kneznou). Stretnutia maju dlhorocnu tradiciu, konaju sa kazdorocne uz od roku 1973.
V julovom cisle casopisu Zpravodaj mesta Tyniste nad Orlici uverejnila redakcia
vystizny clanok Tridsiate stretnutie tynistskej skoly a skoly v Ciernom Balogu sa
vydarilo od Mgr. Libuse Novakovej, ktory v preklade predkladame nasim cinitelom:
Styridsat slovenskych deti zilo v 40 ceskych rodinach a spolocne prezili styri dni.
Program, ktory pripravili ceski pedagogovia, bol rozmanity. Prvy den po slavnostnom
privitani dychovym orchestrom ZUS pred zakladnou skolou a tanecnym vystupenim studia pani
Bednarovej rozmiestnili deti do rodin a dostali ako spomienku almanach k 30. vyrociu
tychto stretnuti a tricko, na ktorom su mena obidvoch obci a slavnostna tridsiatka. Pani
Marie Sitinova, ucastnicka prveho zajazdu pred 30 rokmi, spolu so zakladatelkou tohto
skolskeho stretavania pani Libusou Novakovou odovzdali velku slavnostnu tortu, na ktorej
boli znaky obidvoch obci, datumy 1973 2003 a obraz autobusu, ktory vezie
navstevnikov. Privitanie viedol riaditel skoly pan Miloslav Bernanek a bolo naozaj
slavnostne. Druhy den tri autobusy slovenskych i ceskych ucastnikov, deti a dospelych,
navstivili ako sa uz stava tradiciou nase hlavne mesto Prahu. Prezreli sme
si Valdstejnsky palac, budovy senatu, kde nas prijal predseda senatu senator Petr Pithart,
vo Valdstejnskej zahrade sme oddychovali a obdivovali jej krasu. Za extremne tepleho
pocasia sme zvladli prechadzku starou Prahou a v Slovenskom institute stravili
slavnostne popoludnie. Nase deti mali pripraveny program z ceskych i slovenskych
piesni, ceskych i slovenskych versov, zaznela tu i hra na fujare a piesne Jaroslava Jezka.
Program velmi vysoko ocenil ako zastupca velvyslanectva Slovenskej republiky, tak
aj umelci Gabriela Vranova, Lubomir Feldek a olympionik Milan Mikulas, ktori tiez
s detmi pobesedovali. Cele popoludnie sa vydarilo.
Dalsi den slovenske deti travili v ZOO v meste Dvur Kralove nad Labem,
kde sa im velmi pacilo. Popoludnie uz tradicne patrilo stretnutiu vo futbale. Za velmi
dramatickej situacie a vyrovnanych vykonov vyhrali slovenski chlapci s vysledkom 2:0.
Posledny den travili deti v rodinach a rodicia im pripravili individualny program.
V tomto roku 30. vyrocia pricestovalo 11 clenov pedagogickej verejnosti, 40
deti a 10 zastupcov obce, clenov zastupitelstva Cierneho Balogu. Dospeli okrem uvedeneho
programu absolvovali i vecerne priatelske besedy, stretnutie v bowlingu,
v ktorom slovenske druzstvo vyhralo a tiez nadsene pocuvali kapely na 8. tynistskom
medzinarodnom swingovom festivale. Pocasie bolo az privelmi slnecne, ale vsetko sa darilo
zvladnut k obojstrannej spokojnosti. Pri rozlucke nechybali slzicky a len neradi sme
sa lucili. Dakujeme touto formou vsetkym ceskym rodinam za perfektnu starostlivost o
slovenske deti. Nase ceske deti sa uz tesia na buduci rok 2004, kedy budu cestovat do
Cierneho Balogu a pod vedenim pani ucitelky Dany Martinkovej zacnu uz stvrtu desiatku
stretavani.
Velky ohlas malo vydanie almanachu k 30. vyrociu stretavania, v ktorom autori
zachytili vela spomienok a vrele vztahy, autori zaradili do almanachu vela peknych
fotografii. Navsteva skoncila a znovu sa potvrdilo, ze dobremu priatelstvu nebrania ziadne
hranice a my si len zelame, aby sme sa znovu stretli a stravili spolocne krasne chvile.
----
Bodku za uspesnou akciou urobila starostka Cierneho Balogu
Mgr. Tatiana Stulrajterova listom z 3. jula t. r., zaslanom starostovi Tyniste: list
uverejnili v augustovom cisle casopisu Zpravodaj mesta Tyniste nad Orlici.
V liste srdecne a uprimne podakovala v zastupeni poslancov a v mene svojom
za pripravu oslav a organizaciu 30. vyrocia druzby a oznamila, ze na rokovani Obecneho
zastupitelstva Cierneho Balogu informovala poslancov o celom podujati, ktore bolo velmi
pozitivne hodnotne. Na zaver vyjadrila presvedcenie, ze priatelstvo sa bude dalej
upevnovat a tlmocila pozvanie na navstevu obce.
A co dodat celkom na zaver?
V clanku L. Novakovej spominany almanach vydala ZS v Tynisti nad Orlici
s mestskym uradom. Na 54 stranach su uvodne prihovory riaditela ZS v Tynisti Mgr.
Miloslava Beranka, riadielky ZS Cierny Balog-Dobroc Jany Curillovej a riaditelky ZS Cierny
Balog-Janosovka Zory Laubertovej a zakladateliek tychto stretnuti Mgr. Libuse Novakovej a
Mgr. Anny Parasinovej a velke mnozstvo spomienok. Ich autormi su ucitelia z Cierneho
Balogu a z Tyniste a byvali i terajsi ziaci z obidvoch obci. Prispevky
uzatvaraju prihovory starostu Tyniste Ing. Josefa Daniela a starostky Cierneho Balogu Mgr.
Tatiany Stulrajterovej. Vydarena publikacia obsahuje ciernobiele i farebne fotografie. Je
to rozsahom mala, ale obsahom velka publikacia, podavajuca svedectvo o priatelstve, ktore
presahuje uz tri generacie, nielen deti, ale aj velkych skupin obyvatelstva, ktore zacalo
povodne koncom patdesiatych rokov v ramci druzby medzi okresmi Brezno a Rychnov nad
Kneznou. Treba podakovat jej editorom za pripravu a vzornu upravu.
Clanok Mgr. Libuse Novakovej prelozil a uvodom i zaverom opatril
Jaroslav Cervinka
Vydareny vylet
Agentura domacej osetrovatelskej sluzby (ADOS) so sidlom
v Helpe usporiadala pre svojich zamestnancov a ich rodinnych prislusnikov pochod
vychodnou castou Nizkych Tatier na trase Kralova hola Priehybka Helpa.
Styridsatjeden ucastnikov podujatia si prezrelo vysielac na Kralovej holi a pocas celeho
pochodu sa mohli kochat nadhernymi vyhladmi na panoramu Vysokych Tatier, Slovenskeho
rudohoria aj samotnych Nizkych Tatier. Nadherne boli aj vyhlady do udolia horneho
Pohronia. Na zaver podujatia si ucastnici pochutnali na vybornom gulasi, ovcom syre a
zincici.
(jp)
Chceme tak vela?
Neda nam nereagovat na clanok v Horehroni c. 31, ze sa
ide Romom v P. Halnoch budovat detske ihrisko. Pozrel sa niekto z kompetentnych
na moznosti neromskych aj romskych deti v Bujakove? Je tam jedna hojdacka a kolotoc
v ubohom stave. Pol metra od kolotoca sa nachadza skladka skal, betonu, zeliez, zeme.
Dokedy? Je to taky velky problem aspon skladku odpadu rozhrnut a zarovnat? Ci to bude
dovtedy, kym sa deti nezrania?
Tiez by sme chceli, aby nasim detom pribudla aspon jedna hojdacka, pieskovisko,
altanok, prip. strieska v pripade nepriazniveho pocasia. Chceme tak vela? Co nasi
poslanci, poznaju nas len pred volbami! Citime to tak, ze primestske casti patria
k mestu len teoreticky, v skutocnosti sa na ne zabuda.
(tn)
Oprava
V Horehroni cislo 32 z 12. augusta v clanku Akademicky maliar
Jozef Cesnak a vytvarne sance deti v Bacuchu Mgr. Maria Cesnakova okrem ineho informovala,
ze v sutazi Vytvarne sance deti sa porote najviac pacili prace Patrika Svantnera, Katky
Fodorovej a Martinka Pliestika. Redakcia sa ospravedlnuje za chybu: v zatvorkach za menami
malo byt uvedene 7. rocnik, 4. rocnik, 2. rocnik a nie 7-rocny, 4-rocna, 2-rocny. |
|