Prisla jesen a s nou uz po tridsiatysiestykrat do Brezna zavitaju ucastnici sutaze zaujmovej umeleckej cinnosti ucitelov a pedagogickych pracovnikov Chalupkovo Brezno, ktore v tomto roku bude venovane hudobnemu skladatelovi Vojtechovi Wickovi.
Pracovnici Horehronskeho muzea v Brezne vo vystavnych priestoroch Mestianskeho domu na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 13 pri tejto prilezitosti 24. septembra spristupnili vystavu, ktora prostrednictvom dobovych fotografii, originalnych dokumentov a predmetov predstavuje zivot a dielo skladatela, ktory v 50. - 70. rokoch 20. storocia vyznamne prispel k tvorbe popularnej hudby svojho druhu na Slovensku.
Vojtech Wick sa narodil 26. juna 1908 v Sucanoch, po skonceni zakladnej skoly a gymnazia pokracoval v studiu na Pravnickej fakulte Univerzity Komenskeho v Bratislave. V roku 1934 prisiel do Brezna a zamestnal sa v advokatskej kancelarii svojho svokra Dr. Kindernaya ako koncipient, neskor vykonaval aj samostatnu prax. V lete roku 1944, po smrti verejneho notara Dr. Kachnica bol ustanoveny na jeho miesto, ktore zastaval do roku 1949. Od roku 1950 bol veducim statnym notarom v Brezne. V roku 1960 sa funkcie vzdal, aby sa mohol venovat hudbe. V tom istom roku zacal vyucovat hru na akordeone a hudobnu teoriu v Ludovej skole umenia v Brezne. Zo zdravotnych dovodov musel pedagogicku cinnost zanechat, a tak sa uz venoval len komponovaniu a hudobno-organizacnej cinnosti vo vybore Krajskej pobocky Zvazu slovenskych skladatelov v Banskej Bystrici. Zomrel 21. januara 1985 v Brezne, kde je aj pochovany.
Hudobny skladatel Vojtech Wick sa s hudbou stretaval uz v rodine, obidvaja rodicia i surodenci boli hudobne nadani. Svoje hudobne schopnosti rozvijal studiom hry na klaviri najskor v Kosiciach a neskor v klavirnej triede Stefana Nemetha - Samorinskeho v Bratislave. Tu spoznaval tvorbu Jaroslava Jezka a inych vyznamnych predstavitelov klasickej dzezovej hudby. Cernosske blues sa stalo jeho inspiracnym zdrojom.
Profesionalne zacina tvorit az v roku 1947. Ako prve opusy vznikli tanecne pesnicky Ked si strngnem a Anicka. V podani Frantiska Kristofa Veseleho sa dostali velmi skoro na gramofonove platne. Prve texty mu skoro desat rokov pisala manzelka Anna, potom sa zoznamil s Kristou Bendovou a vznikla prva pesnicka z ich spoluprace - Nedockava. Poetka ho svojimi textami inspirovala k piesnam sansonoveho typu, kam patri aj piesen Zelena rieka. Prvu trofej ziskal uz v roku 1950, kedy bola odmenena piesen Uspavanka na text Mateja Taslera.
Zelena farba sa stala inspirativnou aj pre textara Ladislava Simona, vtedajsieho breznianskeho ucitela. Ich spolocna piesen Zelena koliska bola v televiznej sutazi Vyberte si pesnicku v roku 1970 odmenena prvou cenou. Zo spoluprace s Ladislavom Simonom vznikli aj dalsie skladby Mala casnicka, ktoru breznianska spevacka Viera Lamacova naspievala a nahrala v rozhlase. K uspesnym spolocnym piesnam tiez patri Nas kamarat. Na festivale angazovanej piesne v Martine ju interpretovala Eva Wolframova z Brezna a umiestnila sa na prvom mieste.
Pocas celeho tvoriveho obdobia sa venoval aj komponovaniu pre deti. Spolu s vyznamnymi textarmi vytvoril cely rad piesni, ktore deti prijali za svoje, rady ich pocuvali a aj spievali. Popularizovala ich hlavne televizna relacia Zlata brana, kde napriklad v roku 1970 zvitazila pesnicka Padla hviezda na balkon a o rok neskor Hviezda v kociku. V roku 1979 spolupracoval v Brezne s detskym divadelnym suborom na predstaveni Kral abeceda.
Vojtecha Wicka mozeme zaclenit do spolocnosti autorov, ktori zalozili pevne zaklady slovenskej popularnej hudby a dopomohli k jej uspesnemu rozvoju.

Hana Peterajova

Vystava Zelena koliska venovana 95. vyrociu narodenia hudobneho skladatela Vojtecha Wicka v Horehronskom muzeu potrva do 15. oktobra.

Snimka: Stefan Vozar

Hudba je jeho laska

V Helpe vyrastlo niekolko vynikajucich a vyznamnych interpretov hudby, tanca ci spevu. Svojim ucinkovanim preslavili nielen Helpu, Horehronie, ale aj nas folklor a umenie na celom svete. Velku zasluhu na vychove mladych talentov ma zakladna umelecka skola. Jednym z jej absolventov je aj mlady ambiciozny muzikant, dvadsatrocny akordeonista Michal Cervienka. Pre Michala je hudba filozofiou, ktoru treba precitit srdcom a potom celym telom. Tvrdi, ze musi preniknut vsetkymi, aj tymi najtensimi vlasocnicami a vtedy je to ono. O tom, ako to vlastne zacalo a ako pokracuje, sme s nim hovorili v jeden septembrovy vecer:

o Ako si sa dostal k hudbe?

- Myslim, ze zaujem o hudbu sa u mna prejavil spontanne. Otec doma niekedy zvykol sam pre vlastne potesenie hravat na harmonike. Od osmich rokov som navstevoval zakladnu umelecku skolu, hru na akordeone ma ucila Lesia Valachova. Ona spolu s rodicmi este viac podnecovala moj zaujem o hudbu, ktory som uz mal v sebe. Do skoncenia ,,zusky" mi ostavali tri roky, ked moja ucitelka z Helpy odisla. Napokon som absolvoval v Banskej Bystrici u riaditela R. Tatara. V roku 1997 som nastupil na Konzervatorium J. L. Bellu v Banskej Bystrici k Mgr. I. Valachovi, u ktoreho som skoncil odbor hra na akordeone. V tomto roku som zacal studovat na Akademii umeni v Banskej Bystrici, kde sa opat budem venovat tomuto odboru. Okrem toho absolvujem sukromne hodiny v Cechach u Mgr. J. Meisla, ktory je jednym z najvacsich svetom uznavanych virtuozov v hre na akordeone.

o Kolko hodin denne sa venujes hre?

- Najcastejsie cvicim v skole osem az desat hodin. O hranie mam vnutorny zaujem, takze do hry sa nemusim nutit a cas mi tak ubehne velmi rychlo. Ak som doma, alebo pocas prazdnin si doprajem oddych.

o Akemu hudobnemu zanru sa najradsej a najviac venujes?

- Je to rozne. Ak som v skole, hram hudbu tych najrozmanitejsich zanrov. Oblubencov si najdem aj v klasike, ci uz je to V. Zubicky, B. Precz, N. Cajkin, H. Vieniavski alebo V. Semionov, ktoreho hram skutocne rad. Okrem nich casto hravam improvizacie skladieb stylu country alebo vesele virtuozne skladby, ktorymi sa snazim hlavne rozveselit ludi. Zvyknem ich zaradovat v zavere mojich koncertov ako pridavky. Na jednom koncerte zaradim aj sest pridavkov, tvoria ich francuzske sansony alebo hudba z ,,vinetoviek" a pod. Ludia to pocuvaju radi.

o Kde vsade si koncertoval?

- Okrem vacsiny slovenskych miest a dedin to boli koncerty v Europe. Mozem spomenut Polsko, kde som ucinkoval ako host na uvodnom koncerte medzinarodnej sutaze akordeonovej hudby v Censtochovej. V tejto krajine som za poslednych sest rokov absolvoval vsetky organizovane sutazne koncerty. V Taliansku som sa zucastnil na celosvetovej sutazi v Castelfidarde, ktore je zaroven aj centrom akordeonovej vyroby. V nemeckom Klinghenthale to bola tiez ucast na celosvetovej sutazi a v anglickom Londyne na medzinarodnej sutazi vsetkych hudobnych nastrojov.

o Ake ocenenia si ziskal?

- Hudba nie je o ocenovani. Muzikant je dobry alebo slabsi, talent nestaci a ak nemate talent, k virtuozite sa nedostanete. Niekto vymyslel urobit v umeni sutaze, Povedzte mi, ako? Napriek tomu som z polskeho mesta Premysl doniesol prvu cenu v kategorii solistov do osemnast rokov za rok 2000, druhu cenu v kategorii improvizovanej hudby za rok 2000, tretiu cenu v kategorii posluchacov vysokych skol za rok 2001 a aj prvu cenu opat v kategorii solistov do osemnast rokov. V tom istom roku som ziskal prvu cenu v kategorii solistov do osemnast rokov aj v polskej Censtochovej. V Taliansku som sa umiestnil na siestom mieste v kategorii seniorov v roku 2002 a v anglickom Londyne na druhom mieste. Zo Slovenska potesilo vitazstvo na medzinarodnej sutazi v kategorii solistov do osemnast rokov, ktora sa konala v roku 2001 v Poprade. V tom istom roku som ziskal aj ocenenie ministra skolstva za mimoriadne uspesnu reprezentaciu Slovenskej republiky v zahranici. K tomuto oceneniu pribudla aj Cena Helpy, ktoru mi vlani udelil starosta za uspesnu reprezentaciu obce. Vsetky tieto ceny ma urcite motivuju, ale nie su pre mna najdolezitejsie. Mojou tuzbou je hrat, hrat dobre a tesit ludi, ktori dobrej hudbe rozumeju.

o Ake su tvoje plany do buducnosti?

- Prioritne sa chcem venovat rozvoju hry na akordeone na Slovensku. Chcem sa venovat mladezi, ucit ju. Momentalne traja ziaci z Banskej Bystrice u mna absolvuju hodiny hudby. Svoje snahy budem orientovat na zveladovanie kultury na Slovensku aj prostrednictvom organizovania vlastnych koncertov po celej Europe. V Banskej Bystrici su realizovane casto, je o ne zaujem a ja chcem ludi este viac podnecovat k navstevnosti. Okrem toho planujem v blizkej buducnosti nahrat CD. Prace na nom su uz v zaciatkoch. Bude prezentovat komercny styl hudby, kombinaciu akordeonu, bicich a basgitary s tym, ze tam odznie aj orchester konzervatoria. V stadiu priprav je aj moj protidrogovy projekt v spolupraci s centrom zameranym na problematiku zavislosti. Myslienka, ktora ma motivovat smerom od navykovych latok, je spracovana formou klipu. V ramci propagacie kultury a hudby aj v buducnosti chcem spolupracovat s mediami, a to v markizackej relacii Korzo, v Slovenskom rozhlase i v Slovenskej televizii. Caka ma spolupraca s Diabolskymi huslami J. B. Mrenicu, pozvali ma ako hosta a v ich sprievode by som mal v Bratislave odohrat koncert.

Za rozhovor podakovali a vela uspechov v tvorivej praci popriali