Odpadove hospodarstvo v Brezne je na takej urovni, ze
zastupcovia sedemnastich slovenskych miest sem chodia ziskavat skusenosti. V polnej
kompostarni robi vyskum Parazitologicky ustav Slovenskej akademie vied z Kosic, ktory sa
venuje problematike psich exkrementov. Brezno je jedno z prvych miest, ktore dostalo
dotaciu z recyklacneho fondu na rozvoj separovaneho zberu odpadu. Rocne naklady na
odpadove hospodarstvo vlani predstavovali asi desat milionov korun (z toho sedem milionov
ostatny odpad a tri miliony triedenie). Podla konstatovania Technickych sluzieb mesta
Brezna obyvatelia triedia domovy odpad na velmi nizkej urovni (len 11 - 19 % z toho, co by
sa dalo vytriedit). Stale sa vela odpadu uklada mimo nadob, tvoria sa cierne skladky,
znecistuju verejne priestory. Nazory na triedenie odpadu sme mapovali v uliciach mesta: |
S anketovym mikrofonom
o separovanom zbere
odpadu |
|
Maria Mistrikova, dochodkyna, Brezno:
- Myslim si, ze separovany zber ma velke vyhody, pretoze sa
neplnia kose urcene na odpadky. Podla mna ludia si uz zvykli a odpad triedia, je to velmi
dobre. U nas na Clementisovej ulici separujeme uz asi pol druha roka, schvalujem to.
Silvia Laurincova, studentka, Bravacovo:
- V Bravacove, kde byvam, este odpad neseparujeme. Myslim si,
ze triedenie odpadu je dobre z hladiska ochrany zivotneho prostredia a odpad sa moze
vyuzit na recyklovanie.
Oliva Faskova, nezamestnana, Brezno:
- Je to dobra vec, u nas na Ulici CSA triedime uz asi dva
roky a som spokojna, ze odpad separujeme. Ludia si na to postupne zvykaju, aj ked sa najdu
nejake nedostatky, napriklad ze je viac odpadu a vyhodia ho vedla. Keby ludia vedeli, ake
vyhody z toho maju, mozno by aj poriadnejsie triedili.
Karolina Urbanova, nezamestnana, Brezno:
- Na Sliaci, kde mam trvaly pobyt, odpad separujeme. V
Brezne, kde byvam prechodne v rodinnom dome na Mazornikove, moja svokra sama triedi, ma
pec na pevne palivo a ostatne spali na zahrade, len nespalitelne dava do kukanadoby.
Separovanie je vyhodne, pretoze clovek chrani zivotne prostredie, aj sa usetri.
Eva Hoskova, poradkyna, Brezno:
- Byvame v rodinnom dome na starom Mazornikove, kde triedime
asi dva roky. Vrecia, do ktorych odpad triedime, odvazaju kazdy stvrtok. Separovanie ma
zmysel napriklad v tom, ze sa zbavime papiera, plastovych flias. Ked sme to hadzali do
smetneho kosa, bol rychlo plny a takto je to jednoduchsie.
Ivana Kokavcova, studentka, Brezno:
- Podla mna triedenie odpadu je dobra vec. Na Skolskej ulici,
kde byvame, separovany odpad odvazaju raz za dva tyzdne. Ma to jednu nevyhodu, pretoze
pred tym, ako pridu smetiari, odpad vytriedia Romovia. Inak v separovani vidim len same
kladne veci, je to urcite dobre pre kazdu domacnost.
Eva Kovacikova, expedientka, Brezno:
- Na Clementisovej ulici odpad separujeme uz asi rok a pol.
Ma to vyznam, triedit treba, zisk z toho ma aj mesto atd.
(ng, ma)
OKTOBER - MESIAC UCTY K STARSIM
Co za pucik nam to vonia ...
Piesen Horehronie, ktorej uvodne slova sme zamerne uviedli v
titulku, napisala MUDr. Lea Weberova a stala sa hymnou breznianskeho klubu dochodcov. Radi
ju spievame, pretoze nas povzbudzuje k tym najkrajsim ludskym vlastnostiam - k
priatelstvu, z ktoreho sa rodi laska, ucta, porozumenie a tolerancia.
Tak tomu bolo aj v krasne jesenne odpoludnie 23. oktobra v
klube dochodcov, kde sa zislo viac ako sestdesiat clenov klubu pri prilezitosti mesiaca
ucty k starsim. Po basni Vladimira Rufusa, ktoru predniesla Bozena Omiliakova, pritomnych
privitala veduca klubu dochodcov Bozena Pobisova. Pozvanie prijali primator Brezna Ing.
Jaroslav Demian, prednosta mestskeho uradu Ing. Jan Medved, riaditel mestskeho kulturneho
strediska Mgr. Jaroslav Surina, jeho ekonomka Jitka Turnova a predseda ZO JDS Arpad
Kachnic.
,,Ucta k starsim by nemala byt samozrejmostou len pocas
jedneho mesiaca, ale po cely rok. Dochodcovia si to zasluzia. Ved vo svojom produktivnom
veku odviedli kus statocnej prace. A teraz, ked odovzdali stafetu mladsej generacii,
potrebuju pomoc a podporu az aj preto, ze s rokmi ubudaju sily a pribudaju rozne neduhy.
Ubuda zdravie, pribudaju vrasky i sediny. Ale srdce je vzdy rovnake - plne lasky, dobroty
a odpustenia. Je plne vdaky za kazde mile slovo, za uprimny pohlad ci pozdrav, ba aj za
vypocutie," povedala vo svojom uvodnom slove predsednicka samospravy klubu dochodcov
Anna Stanislavova. Primator mesta a riaditel mestskeho kulturneho strediska zazelali vela
zdravia, lasky a porozumenia v kruhu najblizsich. Ziaci zo Skolskej ulice pod vedenim
ucitelky Mgr. Renaty Vatamanovej uvili kyticku kvetov z poezie a krasneho spevu, ktorym
potesili. V kulturnom programe vystupili i clenky klubu dochodcov Margita Fasangova, Anna
Stanislavova, Maria Medvedova, Betka Kosiciarova a Iveta Weinsenpacherova aj hrou na
ustnej harmonike. O tanecnu zabavu sa postaral clen hudobnej skupiny ZBM Jozef Ambroz.
Sikovne ruky cleniek klubu z vlastnych zdrojov napiekli aj nieco na zahryznutie, co
signalizovalo, ze ,,skor narodeni" si vedia pripravit prijemne chvile.
Za vsetko patri organizatorom tejto akcie, hlavne veducej
klubu dochodcov Bozke Pobisovej srdecne podakovanie.
(as)
Svojich skor narodenych
si uctili aj Jasencania v nedelu 26. oktobra v zasadacke
obecneho uradu, kde im v ramci mesiaca ucty k starsim obecne zastupitelstvo, miestny ZPOZ,
vedenie materskej a zakladnej skoly pripravili pozoruhodny program. Popri recitacii a
speve skolkarov i ziakov (nechybalo ani karaoke) si vypoculi aj umelecke slovo z ust
predsednicky ZPOZ-u J. Gabonovej, ale najma slavnostny prihovor starostu Ing. Michala
Povraznika. Napokon srdcia starkym rozveselilo - okrem vzajomnych osobnych stretnuti -
divadelne predstavenie Jaanosiik z repertoaru Radosinskeho naivneho divadla v podani
ochotnickeho zdruzenia PREDJASD. Bola to uz jedenasta repriza v nastudovani tohto suboru,
ale zaroven jeho prve vystupenie v Jaseni. Kto prisiel, neolutoval.
Marian Bovan
Navsteva nemeckych pedagogov v Zakladnej skole
Mazornikovo na otvorenej hodine v I. B triede ucitelky Mgr. M. Grexovej. |