Slova o snahe zveladit sport a obnovit uspechy Telovychovnej jednoty Mostaren Brezno, aj o blyskani sa na lepsie casy znovuotvorenim plavarne a zacatim vystavby zimneho stadiona zazneli v posledny januarovy piatok pri prilezitosti vyhlasenia najuspesnejsich sportovcov MSK Brezno.
Na odporucenie jednotlivych klubov a oddielov vyhlasili “naj” sportovcov sirokeho vekoveho spektra v piatich kategoriach:
o v kategorii najuspesnejsi sportovec (1): futbalistu Petra Bohacika, hokejistu Martina Golana, atletku Sonu Dunajsku, biatlonistku Elisku Svikruhovu, volejbalistku Elenu Berczeliovu, cykloturistu Miroslava Kristofa, karatistu Lukasa Kuceraka, stolneho tenistu Vladimira Pampurika,
o v kategorii mladez – objav roka (2): biatlonistku Janku Marakovu, atletku Martinu Karlikovu, karatistku Dominiku Tazku,
o v kategorii najuspesnejsie kolektivy (3): druzstvo hokejistov juniorov HK MSK Brezno, druzstvo ziacok AK Mostaren MSK Brezno,
o v kategorii uspesny trener – funkcionar (4): PaedDr. Romana Snopka (atletika), Valeriu Lukacovu (futbal), Jana Fabryho (hokej) in memoriam ,
o za dlhorocnu obetavu pracu v prospech turistiky, resp. cykloturistiky (5): manzelov Jana a Janku Skrovinovcov, Zelmiru a Milana Schreinerovcov.

Foto: Stefan Vozar

Rozhovor s drzitelkou ocenenia uspesny trener - funkcionar

- V kulture som robila do roku 1997. Ako som sa dostala k futbalu? Obidvaja moji synovia Branko a Misko totiz hrali futbal za Brezno. Ked som mala cas, chodievala som na ich zapasy. Po manzelovej smrti som trenerom najskor pomahala na stroji pisat zapisy. Stalo sa to parkrat a potom trenerom Mirovi Godalovi a Milosovi Pacerovi napadlo, ze by som mohla robit aj veducu muzstva. Kedze som tam mala este mladsieho syna – starsi uz vtedy hraval za dorast v Paludzke – dala som sa nahovorit. Pacilo sa mi to aj preto, ze som bola sama zena medzi chlapmi. Hrali sme dobru sutaz – II. ligu Vychod, cestovala som do Kosic, Humenneho a podobne. Prvy zapas ako veduca muzstva som absolvovala v auguste pred trinastimi rokmi. Mala som velku tremu, hrozne som sa bala.

o O co vsetko sa stara veduca muzstva?

- Samozrejme, ze som sa musela naucit vsetky pravidla. Zodpovedam za registraciu hracov, za ich zdravotny stav, za vystroj. Musim mat v poriadku supisku muzstva, registracne preukazy, sama ich osetrujem, poskytnem prvu pomoc. Ucim ich spravat sa na ihrisku, s cim vobec nemame problem. Moje deti su naucene tak, ze nas este aj chvalia. Viem, ako sa ucia. Viem o ich prvych laskach. Niektori ma volaju mama a ja ich moje deti. Mnohi su uz dospeli a doteraz sa s nimi dobre znasam, neobidu ma, ked sa stretneme, trebars bratia Vrtalovci, Auxtovci, je ich vela, neda sa to ani spocitat. Niektori ostali, niektori odisli. V tom case ma drzalo aj to, ze mladsi syn Misko bol reprezentacnym brankarom, kde bol do svojej osemnastky.

o Ste sama zena medzi tolkymi muzmi. Respektuju vas kolegovia a rozhodcovia?

- Zvykli si. Spociatku hikali: Boze, oni maju zensku. Neraz sa stalo, ze som ich pretromfla. Vlastne je dobre, ze vacsinou sa stretavam s tymi istymi ludmi. Mala som aj neprijemne zazitky, napriklad v Dolnych Hamroch ma parkrat napadli nielen slovne, ale treneri a hraci si ma nedaju. Nieco podobne sa mi stalo aj vo Filakove a v Namestove. No a rozhodcovia. Co uz? Rozhodcovia sa menia, ale ja som stale. Zvyknu si. Snazim sa vytvorit taku atmosferu, aby sa u nas aj rozhodcovia citili dobre. Syn jedneho z nich mi dokonca povedal, ze pochopil, preco otec tak rad chodil do Brezna. Obcas ma trapi nase materialne vybavenie, ale aj vysledky, hlavne muzov, pretoze ziacikovia maju len stratu jedneho boda, co vyzera na postup. Velmi by som si priala, aby sa vratili do II. ligy. Dala by som vsak vsetko na svete za to, aby muzi boli v V. lige v strede tabulky a vratili sa do IV. ligy, lebo su to chlapci, ktori boli mojimi detmi na starom ihrisku. Futbalova verejnost hladi najma na vysledky “acka” a od nich sa odvija vsetko. Vsetci vidia, ze “acko” nepodava taky vykon, ako by mohlo. Pritom chlapci maju na viac. Je mi to luto. V pondelok po zapase je tazke vysvetlovat, ze sme boli dobri, zial stalo sa to a to. Trebars, ze pred zapasom nas bolo akurat jedenast bez rezervy na lavicke, alebo nebudem hadzat vinu na rozhodcu. Nadherny zapas muzi odohrali v Dudinciach, ktore su postrachom a ich hraci maju ine fyzicke danosti ako nasi. Ale su aj zapasy, ktore chlapci sami “odflakli”. Mrzi to aj trenera Godala, ktory sa im maximalne venuje. Beriem to aj tak, ze by mi svojimi vykonmi mohli vratit cas, ktory im davam kazdu sobotu, nedelu od marca do konca oktobra. Ale myslim si, ze sa dostanu vyssie. Dufam.

o Ste veducou druzstva ziakov i muzov. Kto vas viac pocuva?

- Mam aj malych, osem – devatrocnych ziacikov, ktorych musim naucit, ako maju vystupovat, spravat sa, musim im ukazat, ako si obliect dres, dozriet, aby sa po kazdom treningu a zapase osprchovali. Proste, vsetko od zaciatku. Vedia, ze nesmu mat ziadne retiazky, nausnice, jednoducho ich vyzbieraju a daju mi ich. Dospelych som to uz naucila. S ich spravanim na zapasoch je to uz horsie. Tazsie udrzim 20-rocneho chalana, aby si neotvoril usta na rozhodcu, hlavne ak su tlaky a divacka kulisa je nepriazniva. Vykon rozhodcu i supera vie velmi ovplyvnit spravanie sa hracov.

o Co pre vas znamena ocenenie, ktore ste prave dostali?

- Neberiem to ako ocenenie mojej prace. Keby muzi mali lepsie vysledky, povedala by som, ze je to odmena za ich robotu. Za drinu pocas zapasov a treningov si ju chlapci zasluzia ovela viac. To, co im davam ja, omnoho menej vplyva na ich vysledky, nez cinnost trenera. Ocenenie si naozaj velmi vazim, lebo to dobro a lasku, ktore davam mojim zverencom, mi niekto vratil takouto formou.

(ng)