Povysenie banskej osady na slobodne mesto

Ked sa panovnik nachadzal v Slovenskej Lupci, Breznania vyslali svojich poslov na hrad so ziadostou o povysenie osady medzi slobodne mesta. Panovnik ich prosbe vyhovel a 14. augusta 1380 povysil bansku osadu a udelil jej mestske vysady. Original privilegialnej listiny nepozname, jej text je znamy z transumptu v roku 1494. Panovnik udelil terajsim a buducim mestanom a prichadzajucim hostom slobodu. Kazdy rok si mali vyvolit spomedzi seba richtara, ktory mal spolu s prisaznymi riesit ich spory. Mestania a hostia si mali slobodne zvolit farara a ustanovil obyvatelov Brezna za svetskeho patrona cirkvi. Mesto sa malo riadit mestskymi vysadami mesta Banskej Stiavnice a zaroven mu bol urceny chotar.
Ked sa panovnik Ludovit I. opat nachadzal na hrade Lupca, breznianski mestania za nim vyslali svojho richtara Andreja a farara Petra. Tito zastupcovia mesta poziadali o potvrdenie vysadnej listiny z roku 1380. Ludovit I. vydal 2. septembra 1381 potvrdzujucu vysadnu listinu.
Ani pri jednom z banskych miest na strednom Slovensku nemame taky vyrazny doklad o pouzivani banskostiavnickych mestskych vysad ako pri Brezne. V spornych pripadoch sa mali mestania odvolat podla stareho zvyku do Banskej Stiavnice. Breznania v roku 1503 poziadali richtara a mestsku radu Banskej Stiavnice, aby im poslali odpis artikul banskeho prava, pricom sa v ziadosti odvolavali na svoje privilegia dane panovnikom z  roku 1380, na zaklade ktorych sa Banska Stiavnica stala odvolacou instanciou pre Brezno. Predstavenstvo Banskej Stiavnice im ziadanu listinu vydalo.
Brezno v porovnani s ostatnymi banskymi mestami na strednom Slovensku malo zvlastne postavenie. Nepatrilo medzi slobodne banske mesta, bolo len slobodne mesto s urcitymi vysadami na kralovskej pode. Aj to je dovod, preco Brezno nebolo prijate ani do zvazu stredoslovenskych banskych miest. Dokazom toho su aj niektore kralovske listiny. Ked panovnik Zigmund v roku 1405 udelil banske prava na uzemi stredoslovenskych banskych miest, Brezno medzi nimi nebolo. Ani v darovacej listine z roku 1424 pre manzelku Barboru, ktorou odovzdal okrem inych majetkov i stredoslovenske banske mesta, nie je Brezno. Bolo vymenovane samostatne. Pozname niekolko listin vydanych kralovskou kancelariou, v ktorych pri vymenovani zvazu banskych miest sa sice uvadza aj Brezno, ale len z toho dovodu, ze si to vyzadovala formulacia listin tykajuca sa vseobecne banskej spravy na strednom Slovensku.
Z hladiska rozvoja banictva aj mestskeho vyvoja vznikla stredoslovenska banska oblast, ktora zahrnala Kremnicke vrchy (sem patrila Kremnica), Stiavnicke vrchy (s Banskou Stiavnicou, Banskou Belou, Hodrusou a Pukancom), Starohorske vrchy (Banska Bystrica ), Pohronsky Inovec (Nova Bana), Veporske vrchy (Lubietova), severne a juzne predhoria Nizkych Tatier (Partizanska Lupca, Hybe, Boca a Brezno). Ako prve mesto v tejto oblasti sa konstituovala Banska Stiavnica. Stala na cele banskych miest na strednom Slovensku.
V banskych ustanoveniach bolo urcene, komu sa ma odvadzat cast vytazenych a spracovanych kovov. I v Brezne sa nachadzal dom komorskeho grofa, kde sa odvadzala urbura zo spracovanej rudy, pricom casto vyska odvadzanej casti bola urcena v odvolavani sa na zvyklosti materskych miest. Popri banskej tazbe mali moznost slobodnej tazby dreva vo vytycenom mestskom chotari. Banske mesta ziskavali i dalsie regalne prava, a to na mlyny, jatky a pod.
Mesto Brezno ziskalo i vysady na moznost konania slobodnych tyzdennych trhov a jarmokov. Na nich boli vsetci ucastnici oslobodeni od platenia trhoveho myta. Vo vacsich banskych mestach sa konali trhy a jarmoky, kde cudzi kupci neboli oslobodeni od platenia mytnych poplatkov. Vzhladom na siroke moznosti obchodovania nebolo treba ich este zvyhodnovat osobitnymi vysadami.
Pravomoc voleneho hlavneho predstavitela mesta - richtara, ktory bol sucasne aj sudcom, sa vo vsetkych vyznamnych mestach vztahovala na vsetky spory, trestne ciny aj zlociny spachane obyvatelmi mesta na jeho teritoriu. Mestania nemali byt sudeni, vazneni alebo pokutovani mimo vlastneho mesta. Vynatie spod jurisdikcie slachtickych stolic a spod pravomoci hradnych kastelanov bolo dolezitou vysadou, na zaklade ktorej vznikali slobodne mesta.

V nedelu 24. aprila Stredoslovenske osvetove stredisko Banska Bystrica a Mestske kulturne stredisko Brezno v Mestskom dome kultury v Brezne zorganizovali sutaznu regionalnu prehliadku choreografii dospelych. Na tomto festivale folklornych suborov sa zucastnil Mostar z Brezna, Urpin a Bystrina z Banskej Bystrice.
Na krajsku sutaz, ktora bude 22. maja v Dome kultury v Banskej Bystrici, v kategorii komorne choreografie postupuje Bystrina s Tancami z Podpolania, v kategorii velke choreografie Mostar s choreografiou Cepikovy zartovny tanec a Bystrina s choreografiou Tance z Horehronia. Obidva tieto subory si v tomto roku pripominaju vyznamne jubilea (Mostar 50. vyrocie a Bystrina 25. vyrocie).
Podla slov clena poroty, metodika pre hudbu Stredoslovenskeho osvetoveho strediska v B. Bystrici Rudolfa Veselovskeho, ocakavali vacsiu ucast, ale na druhej strane pri vsetkych suboroch potesila mlada perspektivna muzika.

(r) Foto: Stefan Vozar

Tyzden slovenskych kniznic

Slovenska asociacia kniznic nadvazujuc na predchadzajuce uspesne rocniky od 18. do 24. aprila vyhlasila 6. rocnik Tyzdna slovenskych kniznic s mottom Kniznice - multifunkcne vzdelavacie a kulturne centra. Ciel podujatia ostal nezmeneny: pozitivne zviditelnovanie kniznic ako kulturnych a vzdelavacich institucii prostrednictvom rozmaniteho spektra aktivit a podujati.
V Mestskej kniznici v Brezne pre citatelov, ale aj pre tych, ktori este nimi nie su, pripravili niekolko prednasok a besied o historii mesta, o tvorbe Hansa Christiana Andersena a Frantiska Kreutza spojene s citanim z ich diel. Okrem toho, “neporiadnym citatelom”, ktori maju voci kniznici podlznosti, v tomto tyzdni odpustili sankcie a knihy mohli vratit bez pokuty.
Fotografia Stefana Vozara je z besedy o historii Brezna so ziakmi z Pionierskej 2.

(r)

Horehronske slavnosti spevu

V Mestskom dome kultury v Brezne sa v pondelok 18. aprila stretli clenovia organizacneho vyboru 7. Horehronskych slavnosti zboroveho spevu, aby zacali s pripravami podujatia, ktore sa uskutocni v dnoch 7. az 9. oktobra.
V programe festivalu s medzinarodnou ucastou je chramovy koncert v evanjelickom kostole a. v., druhy festivalovy koncert v mestskom dome kultury a ucinkovanie zborov na bohosluzbach v Brezne a okoli. Na slavnostiach sa mozu zucastnit miesane, muzske, zenske a komorne spevacke zbory, ktore si pripravia patnastminutove az dvadsatminutove programove bloky. Prihlasky musia jednemu z hlavnych organizatorov podujatia Mestskemu kulturnemu stredisku v Brezne zaslat najneskor 31. maja. S prihlaskou treba poslat: charakteristiku zboru, dve fotografie kolektivu, zoznam skladieb (meno a priezvisko skladatela, nazov a dlzku skladby), meno a priezvisko dirigentov a solistov, kopiu ustrizku zlozenky alebo vypis z uctu s uhradou ucastnickeho poplatku tisic korun. Cestovne naklady, ubytovanie a stravovanie si hradi kazdy zbor sam.
Pre zucastnene kolektivy organizatori festivalu - mestsky urad, mestske kulturne stredisko, obvodny urad, miestny odbor Matice slovenskej, Spevacky zbor mesta Brezna, Asociacia spevackych zborov Slovenska pod zastitou primatora - pripravili aj navstevu Horehronskeho muzea, lesnickeho skanzenu vo Vydrove, jazdu Ciernohronskou zeleznicou a spolocensky vecer v restauracii Omega, kde bude udelovanie cien a diplomov.
Na doterajsich siestich rocnikoch Horehronskych slavnosti zboroveho spevu sa zucastnilo dvadsatsedem spevackych zborov, z toho devat zo zahranicia (Madarsko, Polsko, Cesko, Rumunsko, Juhoslavia a Francuzsko).

(DaRa)