“Naucte ma povedat NIE”

”Mam susedu, ktora ma vyuziva. Uz som si povedala tolkokrat, ze jej nic nedam a nakoniec jej vzdy dam.” Pride si pytat peniaze, jedlo a nikdy nic nevrati. Klientka sama toho nema na rozdavanie a navyse vidi, ze suseda svoje peniaze rozhadze bez uvazenia. Ona moju odpoved dostala, pisem uz len pre dalsich, ktorych mrzi vlastne konanie.
Mozeme skusat presviedcat sa kazdy vecer, ze uz nic nedame. Mozeme si pred zrkadlom nacvicit ton hlasu a vyraz tvare, mozeme si napisat listok ”Uz jej nedarujem ani korunu”, mozeme ... Je viac postupov, celkom ucinnych, ktore mozeme natrenovat. Nakoniec zazvoni suseda, pride si vypytat trochu kavy, lebo ma nizky tlak a boli ju hlava - a my jej dame. Preco? Asi sme nedostatocne trenovali. Skusame postupy znova. Suseda zazvoni, pride prosit tridsat korun na chlieb, lebo podpora este neprisla a nema co dat synovi - a my odmietneme. Vieme, ze tych tridsat korun prave vcera minula na vino. Dvere sa zatvoria, sme spokojni, ze sme dokazali odmietnut. Po nejakej chvili zacneme mat neprijemny pocit. Zacneme uvazovat, ci sme jej predsa len nemali na ten chlieb dat. Pri jej dalsej navsteve jej znova vyhovieme. Potom zistime, ze si kupila nieco, co si ani my sami nedovolime kupit. Proste tocime sa dookola.
Rozpisala som cely kolotoc, aby bolo jasne, ze za danych okolnosti nebudeme spokojni ani s jednou, ale ani so svojou druhou reakciou. Ako na to? Existuje len jedno riesenie - najst v sebe odpoved, preco citim potrebu pomahat jej. Tu nejde o to, ako ma ona dokaze uhovorit, ale o to, co vo mne vo vnutri zareaguje na jej prosbu. Je mi jej luto? Nejde mi o nu, ale o to dieta? Mam v sebe obavu, ze ak odmietnem ja, niekto iny zasa v buducnosti odmietne mna? Dokazujem si tymto, ze hoci sama ledva vychadzam z toho, co mam, nie som na tom najhorsie, ked mozem pomoct druhemu? Je to tym, ze niekedy davno ona pomohla mne a ja mam stale vnutorny pocit dlhu? Ja jej chcem davat, ale okolie mi vycita? Mam strach, ze ked ju odmietnem, nejako sa mi pomsti? Je toho vela, co moze stat za nasou neschopnostou povedat nie. Pravu odpoved a tym aj riesenie nasho problemu mozeme najst len my sami. Ak zistim, ze mi je luto dietata, hladam cestu, ako pomoct len jemu a vynechat z toho jeho malo zodpovednu matku. Ak mam pocit dlhu, urcim si, cim by sa ten dlh definitivne vyrovnal. Ak si “predplacam” pomoc pre seba niekedy do buducnosti, zakazdym si to pripomeniem, aby ma nemrzelo, ze som nieco “pozicala”. Proste zosuladit sa so svojim najhlbsim vnutrom, aby akokolvek situaciu vyriesim, moje vnutro pocitovalo spokojnost.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

Konecne vysledky ankety

NAJLEPSI SPORTOVEC, TRENER a FUNKCIONAR OKRESU BREZNO ZA ROK 2004

Po priebeznom informovani sportovej verejnosti a napriek stale trvajucim financnym problemom pri organizovani ankety, vyberova komisia dospela ku konecnym vysledkom. Sportovcov rozdelila na kategorie: juniori, juniorky, muzi, zeny a sportove kolektivy. Zvlastne kategorie tvoria treneri, sportovi funkcionari a organizatori.

A. JUNIORI - JEDNOTLIVCI: 1. Lukas Kucerak, karate, MP Brezno, 1. a 3. miesto - Svetovy pohar, 2. Matej Kazar, biatlon Osrblie, vitaz - majstrovstva Europy (zimny biatlon), t. c. Dukla B. Bystrica, 3. Tomas Sanitra, biatlon Osrblie, 19. a 25. miesto - majstrovstva sveta (zimny biatlon), 4. Michal Prachar, cyklistika ZP, 1. miesto - Slovensky pohar, 5. Martin Siman, biatlon Osrblie, 4x 1. miesto - Slovensky pohar, 1. miesto - majstrovstva SR (zimny biatlon), 6. Jozef Vanik, snowboard ZP, 2x 1. miesto - majstrovstva SR, 7. Dusan Janduch, cyklokros ZP, 1. miesto - Slovensky pohar, 8. Mario Kubis, biatlon Osrblie, 3. miesto - majstrovstva SR (zimny biatlon), 9. Jakub Kupcok, zjazdove lyzovanie ZP, 2. a 3. miesto - majstrovstva SR, 10. Juraj Zvarik, snowboard + golf ZP, reprezentant SR, 11. Michal Istvan, minigolf Brezno, 1. miesto - majstrovstva SR, ucast na majstrovstvach Europy, 12. Peter Murinak, plavanie ZP, 3. miesto - majstrovstva SR, 13. Peter Ridzon, biatlon C. Balog, 1. miesto - majstrovstva SR (letny biatlon).
Matej Kupcok, snowboard ZP + motokros Diago - talent roka, Michal Ziak, motokros Diago - talent roka.

JUNIORI - KOLEKTIVY: 1. futbal ZP, starsi dorast, 1. liga, 2. futbal ZP, mladsi dorast, 1. liga, 3. hokej HK Brezno, dorastenci - juniori, 2. liga, 4. cyklistika ZP, juniori, 5. futbal Partizan C. Balog, starsi dorast, 3. liga, 6. karate MP Brezno, 7. HK Brezno, starsi ziaci, 8. plavanie ZP, juniori.

B. JUNIORKY: 1. Eliska Svikruhova, biatlon Osrblie, 3., 8. a 20. miesto - majstrovstva sveta (zimny biatlon), 6. miesto - mastrovstva sveta (letny biatlon), 2. Lucia Kupcova, snowboard ZP, 1. miesto - Slovensky pohar, 1. miesto FIS preteky, 3. Jana Marakova, biatlon Osrblie, 3x 1. miesto - majstrovstva SR, 6x 1. miesto - Slovensky pohar, 4. Sona Dunajska, atletika AK Brezno, 2x 1. miesto - majstrovstva SR, 5. Dominika Tazka, karate MP Brezno, 1. miesto - majstrovstva SR, 1. miesto - Europsky pohar, 6. Eva Sebova, biatlon ZP, 2x 1. miesto majstrovstva SR, 1. miesto - Slovensky pohar (zimny biatlon), 7. Lenka Kolesarova, biatlon Osrblie, 1. miesto a 4x 3. miesto - majstrovstva SR (zimny biatlon), 1., 2., 3., miesto - majstrovstva SR (letny biatlon), 8. Dagmar Mondlova, biatlon Osrblie, 2. miesto - majstrovstva SR (zimny biatlon), 3. miesto - majstrovstva SR (letny biatlon), 9. Michaela Pancikova, biatlon Osrblie, 3. miesto - Slovensky pohar (zimny biatlon), 2. a 3. miesto - majstrovstva SR (letny biatlon), 10. Dominika Kyzekova, atletika AK Brezno, 5. miesto - majstrovstva SR a kapitanka druzstva.
Michaela Schonova, biatlon Osrblie, 2. a 2x 3. miesto - Slovensky pohar (zimny biatlon) - talent roka, Viktoria Greneova, biatlon Osrblie - talent roka, Petra Chudikova, biatlon Osrblie - talent roka.

JUNIORKY - KOLEKTIVY: 1. SSS biatlon MSK Brezno, 2. atletika AK MSK Brezno, druzstvo ziacok, 3. zjazdove lyzovanie ZP, juniorky.
(Vysledky kategorie zien a muzov zverejnime nabuduce).

Mgr. Vladimir Libic, predseda hodnotiacej komisie

Riaditel pretekov automobilov do vrchu Brezno - C. Balog Jozef Danis patri medzi ocenenych v ankete TOP okresu Brezno 2004 v kategorii organizatorov.

Clovek a les

Podla Zelenej spravy o lesnom hospodarstve v Slovenskej republike v roku 2004 sa iba na necelych desiatich percentach porastovej plochy Slovenska nachadza cisty produkcny typ lesa. Ostatne lesne porasty na celkovej ploche lesov necelych dvoch milionov hektarov plnia aj zivotne dolezite verejnoprospesne, ekologicke a socialne funkcie. A nie je ich malo: vodohospodarska, vodoochranna, protierozna, protiimisna, protilavinova, brehoochranna, rekreacna, kupelno-liecebna, polovna a vychovno-vyskumna.

Ochranne lesy Slovenska, ktore plnia protieroznu, vodohospodarsku, protilavinovu, brehoochrannu a protideflacnu funkciu, sa nachadzaju na ploche viac ako 320 000 ha. Podla americkej studie, zaoberajucej sa nakladmi potrebnymi na nahradenie lesnych funkcii a uzitkov lesa, ma pre cloveka hektar ochranneho lesa hodnotu vycislenu na 24 000 USD, co predstavuje podla aktualneho kurzu viac ako 700 000 korun. Takze hodnotu ochrannych lesov u nas mozno pokojne vycislit na biliony korun.
Dalsim prikladom mimoriadneho vyznamu lesa pre cloveka je produkcia kyslika a zaistenia cisteho vzduchu. Kazdy strom totiz pohlti za rok az 4 kg oxidu uhliciteho a denne vyprodukuje 180 l kyslika, co podla tejto studie znamena prinos vycisleny na 215 korun. Takze kazdy strom za rok vyprodukuje pre nas kyslik v hodnote takmer 78 000 korun. Clovek denne v pokoji spotrebuje az 360 l kyslika. Na to, aby mohol denne dychat teda potrebuje dva stromy. V pripade, ze vyvija nejaku cinnost, potrebuje tych stromov este viac.
Tak ako nemozno financne vyjadrit hodnotu ludskeho zivota, nie je mozne ani vycislit celkovu sumu, ktoru by mal kazdy clovek zaplatit lesu, resp. tym, ktori sa on staraju za to, co vsetko les pre cloveka znamena.

(pg)

Ilustracne foto: Peter Bercik