Maria Pavlikova, dochodkyna, Brezno:
- V meste zijem od roku 1961, chodila som sem do skoly. Paci sa mi historicke namestie. Je kam ist s vnucatkami. Zmenit by sa mohol ten slubovany obchvat za Mostarnou. Este by mohli odstranit autobusove nastupiste v strede namestia. Prekaza mi, ze hlavna cesta vedie cez namestie.

Elena Bacusanova, prevadzkarka, Myto pod Dumbierom:
- Pekne je urobene namestie, paci sa mi, ze sa tu robia rozne kulturne akcie, podujatia. Aj terasy v centre sa mi pacia. Zmenit by som chcela socialne zariadenia, treba ich skulturnit, pretoze su v dezolatnom stave.

Lubomir Ridzon, zivnostnik, Brezno, Mazornikovo:
- Vobec sa mi nepaci autobusove nastupiste v centre, uz davno sa malo zrusit. Ludia su tu v nebezpecenstve, moze sa vselico stat. Nove namestie nekoresponduje s autobusovym nastupistom. V inych mestach sa nastupistia stavaju v odlahlejsich castiach, nie priamo v centre. Toto je velke minus pre Brezno. Mazornikovo ma taktiez menej moznosti na nakupovanie. Supermarkety a hypermarkety su sustredene pri nemocnici, a pritom na tomto sidlisku je velka kupna sila. Paci sa mi, ze sa na namesti zacina konat viac kulturnych podujati a opravuju sa fasady domov. Travniky aj cistota sa tiez zlepsila.

Iveta Kochanova, statna zamestnankyna, Polomka:
- Nepacia sa mi hlavne chodniky v bocnych ulickach, zle sa tadial chodi mamickam s kocikmi. Tiez nie je v poriadku hlavna cesta, ktora vedie cez centrum mesta. Problemom su aj semafory, ktore casto nefunguju. Stava sa, ze chodci aj auta maju naraz zelenu. Parkrat sa nam stalo, ze sme mali preto problemy.

Z. B., nezamestnana, Brezno:
- Hlavne sa mi nepacia nove hypermarkety a supermarkety. Niektore bocne ulice su v dezolatnom stave. Na to, ake mame pekne namestie, mame hrozne ostatne ulice. Vsimla som si, ze na Ulici CSA nesvieti poulicne osvetlenie. Niekedy mi to pripada tak, ako keby sa mestsky urad staral len o seba a nie o ostatnych obyvatelov mesta. Ten sa renovuje kazdy rok a ine budovy a ulice chatraju.

Alexander Bajkovic, turista, Cierna Hora:
- Prisiel som na Slovensko pred desiatimi rokmi. Zil som v Bratislave a potom pat rokov v Brezne. Manzelka je zo Slovenska. Zda sa mi, ze Brezno sa v poslednych rokoch vyrazne zmenilo, hlavne co sa tyka namestia. Zda sa mi, ze velkym problemom je, ze Brezno nema obchvat.

Martin Fasko, financny makler, Brezno:
- Nevadi mi, ze hlavna cesta ide cez centrum. No mohlo by tu byt viac pracovnych prilezitosti.

(mk, kk)

Breznania su hanblivi

Niekolkokrat som mala moznost robit anketu pre Horehronie. Vacsinou sa pytame obcanov na nazor na situaciu v meste, jednotlive problemy, pripadne nejake reakcie na dianie v meste. Anketa ma za ulohu zverejnenie vasich nazorov, vasich potrieb a v najidealnejsom pripade vyvolanie diskusie, ktora v Brezne uprimne povedane neexistuje. Chceme vediet, co si obcania mesta myslia, co chcu a co si praju. Vase reakcie su vsak rozne, vacsinou skepticke... Niekto povie, ze nema nazor (co sa mi nechce verit), niekto sa hanbi a niekto nechce mat fotku v novinach... Casy, kedy bola sloboda prejavu tabu su prec. Osobne si myslim, ze kazdy, priemerne inteligentny clovek musi mat nazor. Je jedno ci bude pozitivny alebo negativny. Je to nazor. A predovsetkym vas nazor, za ktory sa v ramci slusnosti nemusite hanbit.

Martina Kvackajova

Ako triedit odpad

Farebne kontajnery v nasich uliciach sa stali uz samozrejmostou. Triedenie odpadu sa zakorenuje do nasho povedomia. A hoci Technicke sluzby mesta Brezna dostatocne informovali o separacii odpadu formou nalepiek a letakov, stale sa stretavam s odpadom, s ktorym neviem kam.
Preto by som sa chcela opytat kompetentnych, kam zatriedit mikrotenove vrecka, folie, vrecka od instantnych polievok, polystyren, krabice viacvrstvove - karton, obaly od mlieka s povoskovanou upravou, vrecka od muky, cukru? Textil musi byt zbaveny kovovych a plastovych casti, ako su zipsy ci gombiky? Co s odpadom z hrubeho plastu ako zasuvky, obaly z kozmetickych kremov, olejove flase, kvetinace, “truhliky”, plastove vrchnaky?
Myslim si, ze nie som jedina, ktora sa potyka s tymto problemom, ved staci sa pozriet do nasich kontajnerov!?

(kk)

Erbom rodu Kovacik je podkovicka

Na Kysuciach v Palarikovej – Rakovej sa v sobotu 13. augusta zislo z rodu Kovacikovcov 152 platiacich ucastnikov zo vsetkych regionov Slovenska a dvaja z USA – Pittssburgh. Z Cierneho Balogu a Brezna nas doslo autobusom a autami 56 osob.
Najstarsou a najvzacnejsou ucastnickou stretnutia bola 79- rocna Julia Kovacik z Pittsburghu, narodena v USA. Jej otec Ondrej Kovacik – Komovkove odisiel za robotou do pennsylvanskych bani roku 1911 z Cierneho Balogu –Dobroce. Od rodicov a slovenskej komunity v Pittsburghu sa naucila hovorovu slovencinu. Prejavila sa svojim darom reci. Opisala nam osud svojich rodicov v USA a svoju lasku k rodisku svojho otca Ondreja a k Slovensku vyjadrila i v prispevku do Slovenskeho rozhlasu. Stretnutie v Rakovej nebolo nahodne. V regione Kysuc zije tiez 626 jednotlivcov, co je 8,2 % z celkoveho poctu 7 576 nositelov tohto priezviska na Slovensku. V roku 1822 sa v obci narodil rimskokatolicky knaz, basnik, spisovatel a buditel slovenskeho naroda Jan Palarik. Na jeho pocest mu roku 1940 postavili pomnik a od roku 1968 sa tu kazdy rok kona celoslovenska prehliadka ochotnickych divadiel – Palarikova Rakova.
Priezvisko Kovacik je zvecnene i na vstupe do Pamatnej izby Palarikovej Rakovej. Je to meno spisovatela Petra Kovacika, ktoreho divadelna hra “ Krcma pod Zelenym stromom” tu v roku 1998 zvitazila a autor ziskal i Cenu ministra kultury. Hru nastudoval Divadelny subor Jana Chalupku z Brezna.
Program stretnutia sa zacinal v kostole omsou, ktoru celebrovali knazi Kovacikovci - Jozef, riaditel tlacovej kancelarie konferencie biskupov Slovenska, Pater Vojtech, ktory svoj produktivny zivot prezil na misijnych cestach v Afrike a Frantisek – dekan farnosti Velke Bielice na Ponitri. Kostol bol zaplneny ucastnikmi stretnutia a Kovacikovcami z okolitych Kysuc. Pripitok na posedeni predniesol spisovatel Peter Kovacik, rodak z Cierneho Balogu. Zameral sa na povod nasho priezviska, ktore vzniklo z hutnickej a kovacskej tradicie Horehronia a rozsirilo sa vyvozom zeleza do vsetkych regionov Slovenska. Pokial boli prve nase stretnutia v znameni kladenia si zakladnych otazok - kto sme a odkial pochadzame, dnes sa uz stretavame v rodinnej atmosfere. Pocity spolupatricnosti a sudrznosti su jej charakteristickou crtou. Na kazdom stretnuti sa tesime “z novych tvari ” - prirastkov do nasho spolocenstva, obohatenia myslienky pravidelneho stretavania a poznavania regionu, v ktorom ziju nositelia priezviska Kovacik. Erbom rodu Kovacik je podkovicka, povazovana aj za symbol stastia. Zrejme aj ona pomaha, ze v casoch, ked sa vsetko podriaduje trhovemu mechanizmu, padaniu hranic, globalizacii a ludia sa odsudzuju, my sa stretavame, aby sme sa spoznali, vzajomne si pomahali, aby sme mali s kym zdielat svoj smutok, ale sa aj spolocne radovat.
Zaujimave bolo predstavovanie ucastnikov, najviac z Horehronia, Ponitria, Novohradu, Kysuc. Zastupene boli vsak aj regiony Turca, Povazia, Tatier, Bratislava. Najcastejsie meno patriace k priezvisku Kovacik je biblicke Jozef. Prejavilo sa to i na stretnuti. Jozefov Kovacikov bolo pritomnych devat a Milanov (odvodene zo staroslovienciny – mily) osem.
Spestrenim stretnutia bol zapis do Guinnessovej knihy rekordov – vystup na Mount Everest, ktory sa uskutocnil ako sucast Beskydskych slavnosti v  meste Turzovka. V stafete 2005 ucastnikov viedli tiez Kovacikovci. Kazdy z nas symbolicky zdolal svojich 4,4 m ...
V zavere ucastnici navrhovali obsah a miesto nasledujuceho stretnutia. Jeho motivaciou bude, verme, ze dozite 70. narodeniny cestneho predsedu samospravy rodu Kovacik spisovatela Petra Kovacika - na zaciatku juna 2006. Ako miesto stretnutia prichadzaju do uvahy mesta Banska Bystrica alebo Brezno.
Ostava nam podakovat Janovi Kovacikovi, riaditelovi Produkcneho domu Forza – rodakovi z Cierneho Balogu, Jozefovi Kovacikovi a celemu Obecnemu uradu v Rakovej, spisovatelovi Petrovi Kovacikovi a vsetkym152 ucastnikom, bez ktorych by stretnutie nemalo taku vysoku kulturnu a spolocensku uroven.
Jozef Kovacik z Rakovej v uvitacom prejave povedal: “Z nasho stretnutia a spolupatricnosti nacerpajme dnes silu, dobro a lasku, ktora nas bude sprevadzat pri vykonavani vsetkych nasich dalsich kazdodennych cinnosti.” Ing. Milan Kovacik